PERMANENTNÉ ALTERNATÍVY (niečo o partizánskom spôsobe boja)

Nebolo by zlé, keby sme mali partizánsky spôsob boja v génoch. Lenže nie vždy to má zmysel. Poznáte vtip, ako Kohn dlhuje Roubíčkovi milión? Kohn nemôže spať a sťažuje sa Sáre, že zajtra má splatiť dlh, ale ten milión nemá. Sára otvorí okno a na celú ulicu zakričí: „Roubíček, Kohn ti dlhuje milión a nemá ho.“ Zavrie okno a povie, „vidíš, teraz je to už Roubíčkov problém. A spi už.“

Máme pár dní, ktoré má zmysel oslavovať a namiesto toho si ho necháme vziať. Ktokoľvek si požičia ochrannú známku SNP nechránenú patentovým úradom a v susednom mestečku ju zneužije. To je akoby si niekto v Paríži pripálil cigaretu od večného ohňa horiaceho pri hrobe Neznámeho vojaka. Šarmantní Francúzi sú tolerantní, ale asi by ho zavreli (aspoň do charentonského blázinca, ak ešte existuje).

Kto by však také veci riešil, keď sa tu odohráva strhujúca dráma so svetovým dosahom, dráma dvoch provinčných podnikateľov, ktorí vstúpili do politiky. Päť miliónov ľudí má vnímať duel jedného ega s iným egom za asistencie tretieho bez ega, akoby v susednej krajine nebola skutočná vojna, neexistovala klimatická kríza, inflácia, energetická kríza a iné skutočne vážne témy.

Víťazí folklór. Za socializmu sa mladí v zástupoch škriabali v Tatrách na Rysy, lebo tam bol aj turista Lenin, teraz kráčajú peši krajinou – pochod SNP – z Dukly do Devína. Devín odkukali slovenskí študenti z Halle v ruinách hradu Scharfenberg, kam chodili mladí nemeckí romantici. Novalis, C. D. Fridrich, nezabudli na hrade nechať svoje graffiti. Prečo nie? Dukla je o inom. Stalin po týždni strachu a mlčania spôsobeného vpádom wehrmachtu reagoval historickou analógiou, spomenul si na vlasteneckú vojnu proti Napoleonovi. Zabudol na proletársky internacionalizmus, oslovil občanov neobvykle vľúdne, pravoslávni mohli financovať tankovú brigádu Dmitrij Donskij, obnovil staré uniformy a kult cárskych generálov. Sovietski generáli sa inšpirovali pochodmi Suvorova, Kutuzova a Bagrationa. Jedna z operácií, znamenajúca koniec revolúcií roku 1848/49, viedla armádu maršala Paskeviča cez priesmyk Dukla k Világošu. Opakovať smer slávnej operácie sa v druhej svetovej vojne nepodarilo, slovenská armáda zlyhala a narýchlo pripravená ruská akcia sa skončila neúspešne. Krvavá operácia je predmetom bludného pochodu dosť málo súvisiaceho so Slovenským národným povstaním. Zas jedna ukážka, ako často sme mimo.

Napriek všetkému sú aj pozitívne inšpirácie. Napríklad pripravovaná výstava v Galérii Ernesta Zmetáka v Nových Zámkoch PERMANENTNÉ ALTERNATÍVY. Slovenské neoficiálne umenie 1970 – 1989. Most v čase, súčasný pohľad na minulosť, ako napísala kurátorka výstavy Daniela Čarná. Práve pre kontamináciu verejného priestoru hnusom – parlament, námestia s bezradným davom – dávam výstavný projekt o bytových výstavách, počas normalizácie svojím spôsobom partizánsky, do pozornosti.

Dodnes sa opakujú nezmysly, akoby vystrihnuté z Mináčovho opusu Dúchanie do pahrieb, že sme nemali kráľov a bezmála ani dejiny. Mali, len sú ako hrozienka na torte, treba ich hľadať a maškrtne vyberať. Veď o tom vypovedajú aj ruiny zničených hradov odbojnej šľachty a príbehy solitérov všetkého druhu.