Denník N

Tajné služby chcú po útokoch z Paríža univerzálny kľúč, nemusí to byť dobrý nápad

Francúzski policajti hliadkujú pri chráme Sacre Coeur v Paríži. FOTO - TASR/AP
Francúzski policajti hliadkujú pri chráme Sacre Coeur v Paríži. FOTO – TASR/AP

Teroristické útoky na Paríž znovu otvorili debatu, čo je dôležitejšie. Chrániť vlastné súkromie pred zvedavými vládami, alebo pustiť tajné služby do šifrovanej komunikácie?

Snowden a ľudskoprávni aktivisti v mene ochrany súkromia verzus vlády a tajné služby v mene ochrany pred teroristami.

Tak by sa dali pomenovať dva hlavné tábory, ktoré sa vytvorili okolo nového kola debaty, ako ďaleko smie ísť štát v sledovaní, ktorú oživili teroristické útoky na Paríž z 13. novembra. 

Džihádisti sú na Telegrame

Ako najčastejší príklad, ako môžu moderné technológie slúžiť teroristom, sa teraz udáva mobilná aplikácia berlínskeho startupu Telegram. Posiela komunikáciu v zašifrovanej podobe, ktorá sa nedá prelomiť.

Telegram je vraj ešte rýchlejší a bezpečnejší ako napríklad konkurenčný WhatsApp. Jednou z jeho možností je napríklad špeciálne „tajné četovanie“, pri ktorom sa odoslané údaje samy zničia.

Vo svojej komunikácii ho podľa CNN Money použil Islamský štát, keď sa verejne prihlásil k zničeniu ruského lietadla s 224 cestujúcimi, ktoré sa 31. októbra zrútilo po výbuchu bomby na palube nad Sinajom.

„Je to horúca novinka medzi džihádistami,“ hovorí o Telegrame Laith Alkhouri, šéf výskumu v bezpečnostnej firme Flashpoint Global Partners pre server CNN Money.

Telegram je dielom zakladateľa ruskej verzie Facebooku – VKontakte – Pavla Durova, ktorý ušiel z Ruska aj pred tlakom ruskej tajnej služby FSB, ktorá chcela, aby jej odovzdával údaje z obľúbenej ruskej sociálnej siete. 

Durov si zakladá na práve na súkromie, ktoré podľa neho ľuďom veľké spoločnosti ako Facebook či Google vzali.  

„Navrhujem zakázať slová. Je taká informácia, že pomocou slov sa rozprávajú teroristi,“ reagoval na ruskú snahu zablokovať Telegram ironicky Durov na miniblogu Rádia Echo Moskva.

Už predtým sa ho novinári zo serveru TechCrunch spýtali, či môže pokojne spávať s vedomím, že jeho Telegram môžu používať teroristi. Súkromie je dôležitejšie ako strach z terorizmu, reagoval.

A post shared by Pavel Durov (@durov) on

Durov sa na Instagrame nerozpakoval kritizovať ani francúzsku vládu, ktorú obvinil, že nesie zodpovednosť za útoky ISIS na Paríž pre svoju „politiku a ľahostajnosť, ktoré viedli k tejto tragédii“. Niektorí ho v reakcii označili za hlúpeho arogantného idiota. Iní, napríklad používateľ z Iránu, mu ďakovali za aplikáciu, ktorú v súčasnosti využíva vyše 50 miliónov ľudí a denne si cez ňu pošle miliardu odkazov.

Po jeho drsnom vyhlásení však nasledovalo oznámenie, že Telegram zablokoval 78 kanálov v 12 jazykoch. Jeden z nich, Našir, mal napríklad desaťtisíc arabsky hovoriacich odberateľov.

Samotná aplikácia je pritom len jedna z mnohých alternatív, ktoré bežne islamisti používajú.

Ako píše Financial Times, v obľube majú napríklad aj ruské VKontakte a anonymné stránky na zasielanie textov ako JustPaste.it. Dva roky predtým mudžahedíni napríklad používali Kik a Vibr. 

„Na útokoch v Paríži sa priživuje veľa ľudí. Niektorí vycítili šancu využiť ich na rozšírenie právomocí sledovania. Ozvali sa hlasy, že za úspech teroristov môže šifrovanie alebo dokonca Edward Snowden. Nezabúdajme, že v USA sa blížia prezidentské voľby,“ myslí si Zuzana Hošalová z Esetu.

Nebezpečná PlayStation 4

Zatiaľ podľa nej nie je potvrdené, že by sa pri útokoch v Paríži útočníci dorozumievali používaním šifrovacích kanálov. „Le Monde napríklad informoval, ako polícii pomohli nezašifrované SMS správy, ktoré si útočníci posielali. Organizátor útokov Abaaoud dokonca v Sýrii stratil svoj mobil, a jeho obsah bol nezašifrovaný,“ dodáva.

Zo šifrovania sa medzitým podľa nej stal bežný technologický štandard. Tak ako ho môžu využívať napríklad banky na ochranu transakcií svojich klientov, tak ho používajú aj kybernetickí útočníci.

„Šifrovanie zabezpečuje, aby vám hocikto neodchytil vaše súkromné e-maily alebo dokumenty a nevydieral vás nimi. Chráni majetok firiem i jednotlivcov. Šifrovanie používa i štát,“ dodáva Hošalová, podľa ktorej ide často viac o politickú než odbornú debatu. 

Príkladom je vyhlásenie belgického ministra vnútra Jan Jambona, že teroristi môžu komunikovať cez gamerské čety PlayStation 4, ktoré sú vraj ťažšie prelomiteľné než WhatsApp. Minister to vyhlásil tri dni pred útokmi v Paríži, napriek tomu sa podľa servera Mashable výrok šíril po útokoch ďalej.

V skutočnosti podľa technologického servera nie je monitorovanie PlayStation 4 komplikovanejšie ako na iných platformách. „Keby teroristi na komunikáciu naozaj použili PlayStation 4, tak skôr preto, lebo by bolo menej pravdepodobné, že by ich vláda v takom prostredí monitorovala. Bolo by to aj menej nápadné, keďže pri hraní na konzolách sa napríklad o strieľaní a zbraniach rozpráva medzi hráčmi často.“

Ako sa nabúrať do iPhonu

Veľká kritička Edwarda Snowdena Dianne Feinsteinová zo spravodajského výboru v americkom Senáte pre MSNBC povedala, že je veľkým problémom, ak vznikne produkt, ktorý umožní teroristom komunikovať. Spolu s predstaviteľmi tajných služieb preto žiada obmedzenie šifrovanej komunikácie.

Podľa šéfa FBI Jamesa Comeyho šifrovanie pomáha teroristom unikať pred vyšetrovateľmi. Citoval ho americký denník Wall Street Journal s tým, že v prípade parížskych útokov to ničím nepodoprel.

Hlavnou obavou šéfa FBI je skutočnosť, že aj keď máte povolenie sudcu na sledovanie a všetko prebieha v súlade so 4. dodatkom americkej ústavy o práve na súkromie, v konečnom dôsledku sa nedá dopracovať k dôkaznému materiálu, ktorý by mohol pomôcť vyšetriť vraždu či zabrániť teroristickému útoku.

americkom denníku New York Times sa nedávno sťažovali prokurátori z USA, Španielska, Francúzska a Veľkej Británie na nemožnosť nabúrať sa do nájdených telefónov. Ako príklad uviedli vraždu, pri ktorej sa našiel iPhone aj Samsung. Mobily spoločností, ktoré po Snowdenových odhaleniach zvýšili ochranu dát svojich zákazníkov.

Apple aj Google argumentovali polícii rovnako: nepoznajú heslo, ktoré používal majiteľ mobilu, a preto sa doň nevedia nabúrať.  To podľa článku znemožnilo vyšetrenie vraždy.

Hra na mačku a myš

Dať polícii prístup k univerzálnemu kľúču, ktorý by umožnil vládam prelomiť šifrovanie, je však veľkým rizikom aj podľa šéfa Apple Tima Cooka. „Ak ho dáte policajtom pod rohožku, aj zlodej sa k nemu bude môcť dostať,“ cituje Financial Times Cooka.

Otázka je, čo je väčšie riziko. Či to, že teroristom uľahčí šifrovaná komunikácia plánovanie útokov, alebo riziko straty súkromia pre nekontrolované sledovanie zo strany vlád či inej strany s nekalými úmyslami.

Na vládnej úrovni sa debatuje, že do šifrovacích štandardov by sa vkladali chyby, ktoré by na sledovanie využívali vládne agentúry rôznych štátov. „To však môže mať za následok, že tieto chyby využijú aj útočníci. Či už na obohatenie sa, alebo na získanie cenných informácií,“ myslí si Hošalová.

Tiež je sporné, či by zablokovanie napríklad Telegramu či pritlačenie na Apple či Google, aby pustili tajných agentov do šifrovania, len nevyprovokovalo teroristov k tomu, aby sa presunuli na iné platformy s ešte väčšou mierou anarchie, píše o dileme BBC.

„Bežní používatelia by sa v tom prípade cítili oveľa menej bezpečne, kým naozaj nebezpeční ľudia by fungovali v systémoch, ku ktorým je ešte ťažšie sa dostať,“ argumentuje BBC. Zároveň však dodáva, že oproti vojenskej či diplomatickej akcii je zásah proti komunikačným aplikáciám zdanlivo jednoduchým víťazstvom v boji proti terorizmu.

„Je to hra na mačku a myš,“ hovorí pre Financial Times bezpečnostný expert Calum Jeffray z think-tanku RUSI. „Len čo spravodajské služby objavia prístup na jednu platformu, objavia sa iné. To, že sa ISIS vie tak rýchlo prispôsobovať a učiť, znamená, že celá debata o šifrovaní a dátach môže trvať roky.“

Prístup do šifrovanej komunikácie pre políciu podľa Bloombergu teroristov nezastaví pred ďalšími útokmi. Napríklad sa budú dorozumievať offline.  „Takmer väčšina útočníkov z Paríža bola vládnym orgánom známa, keby boli sledovaní, ich používanie šifrovanej komunikácie by len sprísnilo ich kontrolu,“ uzatvára Bloomberg vo svojom komentári.

Ak má pre vás práca našich novinárov pred prezidentskými voľbami väčšiu hodnotu, ako je cena predplatného, môžete ich podporiť aj darom. Vopred ďakujeme 🫶

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Útok v Paríži

Svet

Teraz najčítanejšie