Platiť či neplatiť za parkovanie v Bratislave: ako sa doteraz darí Vallovej parkovacej politike

„Bratislavčania by za parkovanie platiť nemali,“ povedal pri ohlásení svojej kandidatúry na primátora Rudolf Kusý a pokúsil sa tak z parkovania spraviť jednu z hlavných tém volebnej kampane.

Súčasný starosta bratislavského Nového Mesta (s podporou Sme rodina, KDH, Za ľudí a Dobrej voľby) tvrdí, že za parkovanie by mali platiť len „cezpoľní“, prípadne by parkovné od Bratislavčanov mali vyberať len v lokalitách, kde sú s parkovaním veľké problémy, ako napríklad v lokalite ružinovských 500 bytov či pri Národnom tenisovom centre.

Za primátora Matúša Valla spustila Bratislava po rokoch odkladov novú parkovaciu politiku a najmä v posledných mesiacoch sa do nej zapájajú celé veľké štvrte, ich obyvatelia sa môžu zaregistrovať cez systém PAAS.

„Nepoznáme porovnateľne veľké európske mesto, kde by podobný systém parkovania ako v Bratislave zavedený nebol,“ hovorí magistrát na margo Kusého slov.

Dnes už s novými pravidlami parkujú vo veľkej časti Starého Mesta a Ružinova a v menších oblastiach Petržalky (Dvory 4), Nového Mesta (v časti Tehelné pole) a v Krasňanoch v Rači.

Pozreli sme sa na to, ako sa obyvateľom týchto častí mesta zmenil život, koľko ľudí sa už zapojilo a aký efektívny je tento systém.

Mapa nového parkovania v širšom centre (platí aj v Krasňanoch a petržalských Dvoroch 4)

1. Môže to byť zadarmo? Koľko stojí parkovanie pri dome

O presadenie parkovacej politiky pre Bratislavu sa snažili už Vallovi predchodcovia Milan Ftáčnik a Ivo Nesrovnal, nedokázali to však presadiť.

Obaja počítali s tým, že by Bratislavčania za parkovanie neďaleko svojich domov platili niekoľko desiatok eur ročne za prvé auto, Nesrovnal počítal so sumou 20 až 100 eur za rok.

Výsledná suma za Valla je 39 eur za rok – za parkovanie vo svojej zóne jej obyvateľ s trvalým pobytom neplatí už nič viac. Navyše, zóny sú rozlohou veľké, napríklad všetky doteraz začlenené časti Ružinova sa počítajú za jednu zónu.

Zásadnejšie obmedzenia sa na Bratislavčanov vzťahujú v prípadoch, že by chceli zaparkovať inde ako vo svojej zóne. Na to si môžu kúpiť za 10 eur ročne Bonusovú kartu – a napríklad Ružinovčan môže na dve hodiny denne zaparkovať v časti Tehelné pole. Potom tam však za parkovanie platí ako ktokoľvek iný hodinovú sadzbu.

Primátor Vallo hovorí, že parkovanie zadarmo je nereálne. „Ak rozdáme všetkým Bratislavčanom a Bratislavčankám karty zadarmo na parkovanie, nič sa nezmení. Drvivá väčšina ľudí, ktorí stoja pod vaším domom, keď nemáte kde zaparkovať, sú pravdepodobne Bratislavčania z inej mestskej časti,“ povedal Vallo v rozhovore s tým, že Bratislavčania musia mať jasné výhody oproti ľuďom, ktorí v meste nemajú trvalý pobyt.

2. Ulice sa uvoľnili, domáci zaparkujú

Starosta Nového Mesta Kusý vyčíta Vallovmu parkovaniu aj konkrétne problémy z jeho mestskej časti – zo zóny Tehelné pole. Tvrdí, že v určitých časoch by tam mali mať možnosť zaparkovať iba domáci.

„Mesto nás doslova podrazilo a odrazu je možné parkovať kedykoľvek, aj po tej 17.00, 18.00 hodine, len pochopiteľne za odplatu. Čiže tam išlo mestu o to, aby získalo čo najviac peňazí, s čím my nesúhlasíme,“ povedal Kusý v rozhovore pre Plus 7 dní.

Podstatou Vallovho parkovania je, že nezakáže úplne vjazd áut nerezidentov, ale prikáže im v istých časoch platiť. Konkrétne na Tehelnom poli 1,50 eura za hodinu. V iných zónach je režim ešte viac otvorený nerezidentom – napríklad v Ružinove môže zaparkovať ktokoľvek bezplatne v čase od 6.00 do 14.00, potom platí 1,50 eura za hodinu.

Už prvé týždne po zavedení novej zóny pritom ukazujú, že aj takéto spoplatnenie zásadne mení ulice a chodníky – parkujúcich áut v týchto lokalitách výrazne ubúda a domáci majú miesto na parkovanie. Autá s nebratislavskými značkami sa presúvajú do susedných štvrtí, kde ich vodiči za parkovanie stále neplatia.

Toto teraz zažívajú aj v Petržalke – kde sa do celomestského parkovania zapojila zatiaľ iba jedna časť Dvory IV oproti Auparku. Parkujúcich áut výrazne pribudlo v susedných častiach Dvory V a Dvory VI. Petržalská radnica v týchto dvoch štvrtiach preto práve sprísňuje pravidlá na parkovanie a auto je možné tam odstaviť už iba na vymedzených modrých parkovacích miestach, inak vodič dostane pokutu.

3. Koľko ľudí sa už zapojilo a ako sa prehlasujú na trvalý pobyt?

Základným predpokladom na to, aby rezident dostal rezidentskú kartu zóny, je mať nahlásené trvalé bydlisko v zóne. Ak teda napríklad v zóne Krasňany žijete roky, no trvalý pobyt máte stále v Košiciach, prípadne v niektorej inej bratislavskej mestskej časti, nemôžete si kúpiť ročnú parkovaciu kartu za 39 eur a parkovanie sa vám tam výrazne predraží.

Vedenie mesta odpovedá, že do 9. septembra vydali 14 833 rezidentských parkovacích kariet.

Počty vydaných parkovacích kariet

Mesto odhaduje, že v doteraz zavedených zónach je zhruba vyše 30-tisíc domácností a celkovo takmer 52-tisíc obyvateľov.

Presný prepočet nemáme, nevieme, koľko domácností si kúpilo dve a viac parkovacích kariet a kde nemajú autá, ale ak by na jednu domácnosť pripadala jedna parkovacia karta, do parkovacej politiky by sa zaregistrovala zhruba každá druhá domácnosť v regulovaných zónach.

Koľko ľudí žije v zónach s mestským parkovaním

V sčítaní obyvateľov v roku 2021 sa za Bratislavčanov prihlásilo 475-tisíc, bratislavské samosprávy hovoria, že trvalý pobyt má ešte o 20-tisíc ľudí viac. Napríklad meranie počtu SIM kariet v telefónoch, ktoré v meste trávia noci, v roku 2019 ukázalo až počet 633-tisíc, odhady hovoria o 550-tisíc ľuďoch, ktorí žijú v meste.

Podstatné aj podľa Valla malo pri zavádzaní parkovacej politiky byť, že sa ľudia žijúci bez trvalého pobytu v Bratislave prihlásia za Bratislavčanov. Ako veľmi sa to zatiaľ darí?

Magistrát odpovedá, že spolu s mestskými časťami evidujú zvýšený počet nahlasovaní trvalých pobytov v častiach, kde sú nové parkovacie zóny.

„Na základe komunikácie s mestskými časťami vieme, že počet obyvateľov s trvalým pobytom v zóne sa po regulácii zvýšil.“ O aký veľký nárast ide, magistrát neuvádza, keďže evidenciu si vedú jednotlivé mestské časti.

4. Pokuty dostali už tisíce vodičov

Na nové pravidlá parkovacej politiky dohliadajú nielen mestskí policajti, ale aj parkovací asistenti, parkujúce autá kontrolujú ručnými snímačmi.

Ak ste zaparkovali ako nerezident v regulovanej zóne a nezaplatili ste za parkovanie, kontrolóri pošlú pokutu na vašu domovskú adresu poštou a to vďaka inštitútu objektívnej zodpovednosti – nemusia vám dať teda pokutu osobne; nech nesprávne zaparkoval ktokoľvek, zodpovedný je a pokutu zaplatí majiteľ auta.

Od začiatku roka 2022 cez objektívnu zodpovednosť poslali k začiatku septembra celkom 7 710 pokút, informuje bratislavský magistrát s tým, že nejde len o pokuty v regulovaných zónach, ale celkovo v Bratislave.

Pokuta domov príde o 7 až 14 dní, v doručenom „rozkaze“ je aj online odkaz na dôkazy o porušení zákona, vysvetľuje hovorkyňa Bratislavy Dagmar Schmucková.

Mesto tvrdí, že cieľom celomestskej parkovacej politiky nie je vyberať pokuty, ale objektívna zodpovednosť má zlepšiť kontrolu parkovania a dostupnosť parkovacích miest pre obyvateľov zón.

Pokuta je pevne stanovená zákonom na 78 eur, kto však zaplatí do 15 dní od doručenia rozkazu, môže uhradiť dve tretiny z tejto sumy, teda 52 eur. Magistrát hovorí, že až 92 percent zo zaplatených pokút (nie zo všetkých rozkazov) pošlú ľudia do 15 dní.

5. Platbu za parkovanie ešte upravujú

Platenie za parkovanie mesto ešte aj po viacerých mesiacoch vylaďuje.

Primátor Vallo v lete uznal, že bolo chybou neumožniť platbu aj cez SMS, a sľúbil, že to bude možné. Hovorkyňa mesta teraz hovorí, že sa touto možnosťou budú zaoberať, a dopĺňa, že to je „jeden z najdrahších a vzhľadom na veľký počet zón aj technicky náročnejších spôsobov úhrady“.

Kto však bežne používa na platby smartfón, nemá problém za parkovanie platiť cez mobilné aplikácie. Zapojilo sa ich už päť. Okrem troch aplikácií Hopin, MPLA a Bmove, ktoré sme vyskúšali už skôr, odporúčame aplikáciu ParkDots (Android, Apple), ktorá je priamo prepojená s mestským systémom PAAS – a prihlásite sa do nej s rovnakým menom a heslom, s akým ste sa na PAAS registrovali pri žiadosti o kartu.

Ak nemáte smart telefón alebo nechcete platiť cez aplikácie, za parkovanie by ste mohli zaplatiť cez parkomaty, alebo priamo parkovaciemu asistentovi.

Problémom je, že v jednotlivých zónach nie je dostatok parkomatov – bratislavský magistrát tvrdí, že ich rozšírenie v jednotlivých zónach bude chvíľu trvať, a to pre čipovú krízu a lockdown v Číne. „Nie je to problém Bratislavy ani Slovenska, ale je to celosvetový problém ich nedostatku. V zóne Ružinov-Nivy sme už osadili prvých 8 parkomatov, ďalšie parkomaty prídu v priebehu nasledujúcich dní a týždňov a doplníme ich do Ružinova a aj do zóny v Starom Meste,“ sľubuje magistrát.

Mesto sa preto dohodlo s jednotlivými podnikmi a prevádzkami, kde za parkovanie v zóne môžete zaplatiť (konkrétny zoznam zazmluvnených prevádzok nájdete tu.)

„Zmluvné prevádzky sa nám v praxi osvedčili, fungovať budú aj po osadení parkomatov,“ hovorí mesto.

6. Časy parkovania sa ešte môžu meniť

V každej rezidentskej zóne platia iné zaregulované časy – závisí to od toho, kedy je v lokalite najväčší problém s parkovaním. Kým v Petržalke je najväčší problém s večerným parkovaním, v zóne Tehelné pole sú pravidlá stanovené zatiaľ najprísnejšie – nerezidenti tam zadarmo nezaparkujú vôbec.

Zaregulované časy sa môžu podľa bratislavského magistrátu zmeniť.

„Chceme sa pozrieť aj na možnosť väčšieho zjednotenia časov regulácie v jednotlivých zónach. Diskutovať o tom budeme v prvom rade s mestskými časťami, aby časy regulácie reflektovali situáciu s parkovaním v danej lokalite,“ hovorí mesto. Kedy táto diskusia s mestskými časťami prebehne, zatiaľ nie je jasné.

7. Čo bude ďalej: zvyšok časti Nivy, časom aj Štrkovec či Ostredky

Pred spojenými komunálnymi a župnými voľbami dokončí magistrát zónu Ružinov-Nivy, kde sa k novým pravidlám parkovania pridajú ulice Košická, Miletičova, Prievozská a Ružová dolina.

„Prípravu ďalších zón budeme realizovať na základe dát, komunikácie so starostami a najmä participácie obyvateľov daných lokalít. Spustenie regulácie v ďalších zónach plánujeme v budúcom roku,“ dodáva mesto.

Už skôr zverejnené plány hovoria, že na budúci rok na jar by sa mala pridať zóna Štrkovec a Trávniky po Tomášikovu ulicu, v roku 2024 zas zóna Pošeň a Ostredky.