Vláda štvorkoalície sa končí, kabinet Eduarda Hegera bude pokračovať už len ako menšinový. Po ministrovi hospodárstva Richardovi Sulíkovi poslali svoje demisie do Prezidentského paláca aj zvyšní členovia vlády za SaS: ministerka spravodlivosti Mária Kolíková, minister školstva Branislav Gröhling a minister zahraničných vecí Ivan Korčok.
Mená ich nástupcov sa verejnosť v pondelok nedozvedela, koaliční lídri hovoria iba to, že by na čelo štyroch ministerstiev mohli postaviť nepolitikov. Igor Matovič zároveň vylúčil, že on sa stane ministrom hospodárstva, o čom sa začalo špekulovať cez víkend.
„Dohodli sme sa predbežne, že to budú odborné nominácie,“ povedal Matovič v relácii Braňo Závodský Naživo na Rádiu Expres.
„Myslím si, že pani prezidentka, ktorá by mala byť nadstranícka, ale robí veľmi stranícku politiku, by ma nevymenovala za žiadneho ministra, takže takéto hry nebudeme skúšať. Akože Matovič by dal demisiu ako minister financií a potom by sa prišiel prosiť Čaputovej, aby ho vymenovala za ministra hospodárstva? Neurobila by to.“
Video: SaS oznamuje odchod do opozície
O náhradníkoch sa debatuje
Matovič povedal, že lídri OĽaNO, Sme rodina a Za ľudí v nedeľu absolvovali trojhodinové stretnutie, na ktorom hovorili o nomináciách. „Rokujeme, keď bude dohoda, predstavíme,“ vyhlásil v Exprese.
Medzi možnými ministrami sa spomínal aj odborník na energetiku Karel Hirman, o čom v pondelok ako prvé informovali Hospodárske noviny.
„Keďže som posledných desať dní mimo SR, môžem seriózne odpovedať len tak, že neviem, o čom bola reč na koaličnej rade, fakt neviem,“ odpísal Hirman Denníku N. „Zostáva mi klasické: nemôžem komentovať – ani potvrdiť, ani vyvrátiť. Snáď aj ja budem múdrejší po návrate domov v nasledujúcich hodinách a dňoch.“
Špekulácie o nástupe Karla Hirmana na ministerstvo hospodárstva v pondelok komentoval končiaci štátny tajomník Karol Galek (SaS). „Neviem si toto ani predstaviť,“ povedal.
Nominácie na nových ministrov sa zatiaľ neuzavreli, keďže premiér Eduard Heger (OĽaNO) má v pondelok večer pripraviť zoznam možných ministrov zahraničných vecí.
V tomto prípade v koalícii očakávajú, že post po Ivanovi Korčokovi prijme niektorý z diplomatov. Pokiaľ bude meno nepriechodné, zvažuje sa aj alternatíva, že by ministerstvo zahraničných vecí mohol riadiť Jaroslav Naď (OĽaNO). Súčasného štátneho tajomníka ministerstva obrany Mariana Majera by potom povýšili na ministra.
Z OĽaNO už zazneli aj možné nominácie na ministrov školstva a spravodlivosti. Malo ísť o mená, ktoré nie sú všeobecne známe. Medzi možnými kandidátmi na ministra spravodlivosti boli aj ľudia zo súdov a z prokuratúry. Uvoľnené miesta štátnych tajomníkov za SaS by sa mali obsadzovať politickými nomináciami.
Konkrétne mená, kto by mohol nastúpiť za odchádzajúcich ministrov, v pondelok po rokovaní vlády neprezradil ani minister Jaroslav Naď. Povedal však, že sú to odborníci. „Tie mená, ktoré sú na stole, sú špičkoví odborníci, ktorí sú nespochybniteľní,“ dodal.
Premiér Heger v pondelok vyhlásil, že s menami nástupcov odchádzajúcich ministrov plánuje najprv oboznámiť prezidentku Zuzanu Čaputovú, verejnosť by ich mala spoznať budúci týždeň.

Dvaja poslanci OĽaNO za demisiu
O budúcnosti koalície sa diskutovalo aj na teambuildingu OĽaNO, ktorý bol v piatok a cez víkend na Liptove. Hnutie o podujatí hovorí ako o pracovnom stretnutí poslaneckého klubu s predsedníctvom, ministrami a europoslancom Petrom Pollákom.
Vedenie OĽaNO vrátane Igora Matoviča a Eduarda Hegera cez víkend hovorilo aj o desiatich podmienkach, ktoré uložilo OĽaNO strane SaS a po splnení ktorých by z vlády odišiel Matovič. Podľa informácií Denníka N minister životného prostredia Ján Budaj a poslanci Kristián Čekovský a Andrej Stančík navrhovali, nech sa podmienky pre SaS upravia tak, aby s nimi strana Richarda Sulíka mohla súhlasiť a zostala v koalícii.
Išlo napríklad o to, aby sa požiadavky niektorých z desiatich bodov, ktoré hnutie predstavilo minulú stredu, netýkali len SaS, ale aj ostatných koaličných strán. Väčšinu OĽaNO na svoju stranu nezískali.
Igor Matovič v Rádiu Expres priznal, že dvaja poslanci zo 47-členného klubu boli za to, aby podal demisiu; podľa informácií Denníka N nimi boli Stančík a Čekovský. Ako prezradil, o svojom odstúpení dal ešte v pondelok hlasovať v diskusnej skupine poslaneckého klubu na WhatsAppe.
„Za“ boli podľa Matoviča dvaja poslanci, drvivá väčšina klubu to odmietla. A podobne to podľa jeho slov vyzeralo na víkendovom stretnutí politikov OĽaNO na Liptove.
„Okrem dvoch-troch ľudí, ktorí na tom stretnutí boli, všetci hovorili, že by sme sa žiadnemu ďalšiemu vydieraniu nemali podvoliť,“ povedal. Prirovnal to k tomu, ako niektorí vyzývajú Ukrajinu, aby sa podvolila Rusku. „No Ukrajina by stratila dušu. Aj OĽaNO by stratilo dušu.“
Sulík: Formálny premiér Heger sa necháva šikanovať Matovičom
Richard Sulík v pondelok popoludní na tlačovke SaS povedal, že demisie ministrov za SaS sú smutnou chvíľou. Prvý raz ostrejšie kritizoval predsedu vlády Eduarda Hegera, ktorého nazval „formálnym premiérom“.
„Už v júli som požiadal Eduarda Hegera a Igora Matoviča o meno môjho nástupcu. Meno som nedostal a dodnes neviem, kto bude môj nástupca. Považujem to za prejav úplnej ľahostajnosti. Igor Matovič nie je schopný plánovať nič, ani svoje myšlienky,“ povedal predseda SaS.
„Nádejou na zmenu bol formálny premiér Eduard Heger. Snažili sme sa mu pomôcť, ale necháva sa šikanovať Igorom Matovičom.“
Väčšinu podmienok OĽaNO, po splnení ktorých by Matovič odišiel z postu ministra financií, Sulík označil za čistú provokáciu. Ako povedal, presne takto by ich on sám napísal, ak by chcel, aby ich partner neakceptoval. „Budeme konštruktívnou, odbornou, ale aj tvrdou opozíciou,“ dodal.
Sulík povedal, že neplánuje nahradiť Annu Zemanovú na poste predsedníčky poslaneckého klubu SaS. Strana si chce ponechať post podpredsedu parlamentu. Milana Laurenčíka, ktorý ako poslanecký náhradník z Národnej rady vypadne, by chceli nahradiť doterajším štátnym tajomníkom na ministerstve zahraničných vecí Martinom Klusom.
Predseda SaS zároveň varoval zvyšok koalície pred snahou odvolať predsedov parlamentných výborov zo SaS. Ako povedal, ak chce menšinová vláda pri zákonoch rátať aspoň s ad hoc podporou 21 poslancov SaS, mala by nechať predsedov výborov na pokoji.
Sulík pripustil, že SaS by sa ešte mohla vrátiť do vlády, ak by Matovič predsa odišiel z postu ministra financií. Nemohlo by však ísť o vládnutie s veľkými Matovičovými nápadmi.
Igor Matovič ešte počas tlačovej besedy SaS reagoval, že opozícia v koalícii odchádza do opozície, „… a podľa toho, čo nám dnes na rozlúčku povedali, idú nám v parlamente s mafiou a fašistami urobiť zo života peklo. Peklo, na ktoré doplatia len a len obyčajní ľudia. Peklo, pred ktorým budeme ľudí brániť do samého konca“, napísal minister financií na Facebooku.
Čo bude teraz nasledovať
Ministri za SaS síce formálne podali demisie, no prezidentka Zuzana Čaputová ich zatiaľ neprijala. V pondelok popoludní navyše odcestovala na plánovanú návštevu Grécka a Severného Macedónska. Na Slovensko sa vráti v stredu 7. septembra.
Prezidentka pred časom povedala, že by bola rada, aby s demisiami ministrov za SaS mohla do čela štyroch ministerstiev vymenovať nových nominantov. Premiér Eduard Heger minulý týždeň avizoval, že ich prezidentke predstaví ešte predtým, ako to povie verejnosti.
Osobné stretnutie prezidentky a predsedu vlády komplikuje ich pracovný program. Zuzana Čaputová bude v zahraničí do stredy, Heger by mal podľa informácií Denníka N koncom týždňa pracovne odcestovať do Talianska. Nových ministrov však spolu môžu konzultovať na diaľku.
Z pohľadu ďalšieho vývoja to znamená, že Sulík, Korčok, Kolíková a Gröhling by sa mali ako ministri v demisii zúčastniť ešte aspoň jedného rokovania vlády, ktoré sa koná tradične v stredu. Po ich výmene bude vláda Eduarda Hegera pokračovať ako menšinová.
I keď Igor Matovič opakuje, že SaS v pondelok „povalila tretiu protikorupčnú vládu“, v realite vláda Eduarda Hegera nepadá a pokračuje ďalej. Zostávajúci a noví ministri môžu ďalej riadne pracovať, premiér ani nemusí parlament znovu žiadať o vyslovenie dôvery.
Ako je to s väčšinou v parlamente
Zároveň však platí, že vláda nebude mať v Národnej rade parlamentnú väčšinu. Spoľahnúť sa môže na niečo vyše 70 poslancov (na väčšinu treba 76 hlasov). Kabinet by malo podporovať 47 poslancov klubu OĽaNO, 20 poslancov klubu Sme rodina a trojica poslancov Za ľudí (poslankyňa Za ľudí Alexandra Pivková v parlamente skončí, keďže je náhradníčkou za Máriu Kolíkovú, ktorá sa do Národnej rady vracia).
Podporu menšinovej vláde navyše vyjadrili aj niektorí nezaradení poslanci zvolení na kandidátke OĽaNO: Ján Mičovský, Katarína Hatráková a za istých podmienok aj Martin Čepček.
Bežné zákony sa v Národnej rade prijímajú väčšinou prítomných poslancov, pri jednotlivých hlasovaniach teda bude záležať na počte poslancov priamo v rokovacej sále. To naznačil aj Boris Kollár. „Môžeme mať menej ako 76 poslancov a dovládnuť, pokiaľ nás ad hoc podporia aj ostatní poslanci. Alebo nás podporí neúčasť poslancov. Pokiaľ budeme disponovať 71-72-73 poslancami a v pléne bude 140 poslancov, tak nám budú prechádzať zákony,“ vysvetľoval minulý týždeň.
Komplikovanejšie to bude mať koalícia s prelamovaním veta prezidentky, pri tomto hlasovaní treba minimálne 76 poslancov.
Vláda by chcela v parlamente presadiť aj zmenu niektorých ústavných zákonov, napríklad zákona o rozpočtovej zodpovednosti. V takom prípade by potrebovala aspoň 90 hlasov poslancov. Sulík v pondelok povedal, že zákon o rozpočtovej zodpovednosti by podporili len v prípade, ak by sa s dlhovou brzdou schválila aj takzvaná daňová brzda.
Dodal, že štátny rozpočet nepodporia, ak bude obsahovať škodlivé veci, napríklad ak ohrozí rozpočty samospráv. SaS má v utorok rokovanie poslaneckého klubu, na ktorom budú hovoriť o podpore konkrétnych zákonov na najbližšej schôdzi.
Septembrová schôdza Národnej rady, ktorá bude testom pre akcieschopnosť menšinovej vlády, sa začína 13. septembra. SaS zatiaľ prisľúbila, že jej poslanci sa budú na úvod schôdze prezentovať a umožnia otvorenie rokovania.
Aké sú počty v parlamente
Poslanci, ktorí podporujú vládu
OĽaNO: 47 poslancov;
Sme rodina: 20 poslancov;
Za ľudí: 4 poslanci (po návrate Márie Kolíkovej do parlamentu len 3 poslanci);
nezaradení Ján Mičovský, Katarína Hatráková – 2 poslanci;
podmienenú podporu sľúbil Martin Čepček;
SPOLU: 74 – 73 poslancov (73 – 72 po odchode Márie Kolíkovej).
Bývalí koaliční poslanci v opozícii
SaS: 20 poslancov (po návrate Márie Kolíkovej 21 poslancov);
nezaradení Tomáš Valášek (PS) a Miro Kollár (Spolu) – 2 poslanci;
SPOLU: 23 poslancov.
Opozícia
Smer: 27 poslancov;
Hlas: 11 poslancov;
ĽSNS: 7 poslancov;
Republika: 5 poslancov;
Tarabovci: 3 poslanci;
nezaradená Slavěna Vorobelová;
SPOLU: 54 poslancov.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
Dušan Mikušovič
Miro Kern









































