Denník NRaketu SLS zrejme stiahnu z rampy, štart misie Artemis I sa môže posunúť až na koniec októbra

Otakar HorákOtakar Horák
Foto – NASA/Joel Kowsky
Foto – NASA/Joel Kowsky

NASA sa ocitla pod silným politickým a verejným tlakom, aby preukázala výsledky, keďže program Artemis sa predražil a mešká. „Pôjdeme, keď budeme pripravení,“ reaguje šéf NASA Bill Nelson.

V sobotu 3. septembra NASA zrušila aj druhý pokus o štart misie Artemis I k Mesiacu.

Prvý štart z pondelka 29. augusta sa odvolal pre chybový senzor na motore, tentokrát bola problémom netesná rýchlospojka. Cez ňu unikalo pri plnení cisterny rakety palivo – kvapalný vodík.

„Vieme, že keď koncentrácia vodíka v okolitom vzduchu prekročí zhruba 4 percentá, hrozí riziko vznietenia,“ cituje denník The New York Times Mikea Sarafina, manažéra misie Artemis.

Pri sobotnom úniku sa uvedená koncentrácia prekročila dvoj- až trojnásobne.

Spôsobí to stiahnutie rakety z rampy, hrozí programu Artemis omeškanie a kedy sa bude štartovať znova?

Cena za zrušenie je nižšia ako zlyhanie

Problém s plnením cisterny kvapalným vodíkom sa objavil zhruba sedem hodín pred štartom misie, ktorý bol naplánovaný na sobotu 20.17 nášho času.

Program Artemis:

  • Projekt NASA o návrate astronautov na Mesiac.
  • Artemis I: nepilotovaný skúšobný let, počas ktorého raketa SLS vynesie do vesmíru kozmickú loď Orion. Prvý štart naplánovaný na 29. augusta sa zrušil pre chybný senzor na motore, štart z 3. septembra sa zrušil pre únik kvapalného vodíka pri plnení cisterny.
  • Artemis II: pilotovaná misia naplánovaná na rok 2024, no posádka nepristane na Mesiaci.
  • Artemis III: pristátie na Mesiaci naplánované na rok 2025. Súčasťou posádky bude prvý raz žena aj astronaut, ktorý nebude beloch.

Existuje podozrenie, že k poškodeniu tesnenia mohlo dôjsť pre zlý pokyn, ktorý viedol k tomu, že po niekoľko sekúnd sa cisterna napúšťala pod väčším tlakom, ako je únosné, píše The New York Times.

Technici vykonali tri opatrenia na zastavenie úniku, ale ani jedno nemalo požadovaný účinok. Tri hodiny pred štartom sa preto oznámilo zrušenie letu.

„Cena dvoch zrušených letov je oveľa nižšia ako zlyhanie,“ obhajoval rozhodnutie zrušiť let Bill Nelson, šéf NASA. „Pôjdeme, keď budeme pripravení. Dovtedy nepôjdeme, najmä nie teraz, keď ide o skúšobný let,“ povedal Nelson a dodal, že „bezpečnosť je v zozname na prvom mieste“.

„Nebudeme štartovať, kým všetko nebude správne,“ vraví Bill Nelson, šéf NASA. Foto – AP

NASA po tlakom

Do vývoja rakety SLS a kozmickej lode Orion investovala NASA už viac ako 40 miliárd dolárov. Keďže program Artemis – ktorého cieľom je vrátiť Američanov na Mesiac –, mešká, navyše sa o niekoľko miliárd predražil, NASA sa ocitla pod silným politickým a verejným tlakom, aby „doručila výsledky“.

Test napĺňania a chladenia cisterny rakety SLS sa mal uskutočniť už na jar, ale pri napĺňaní nádrže došlo k úniku vodíka, preto k testu chladenia paliva nedošlo.

Test plnenia cisterny kvapalným vodíkom a chladenia nádrže sa tak spojil so samotnou misiou Artemis I, nepilotovaným skúšobným letom NASA k Mesiacu.

Minulý pondelok sa objavil problém s chladením nádrže, v sobotu s jej plnením.

Podľa astronóma Jiřího Šilhu by bolo ideálne, ak by NASA najprv otestovala plnenie a chladenie cisterny a až potom pristúpila k štartu misie. „Viacero fáz misie spojili do jednej, takže projekt je ešte ambicióznejší,“ povedal Šilha, ktorý pôsobí na katedre astronómie, fyziky Zeme a meteorológie Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK v Bratislave.

Vedec si myslí, že na NASA sa vyvíja tlak, aby sa poponáhľala, keďže program mešká.

Štyri motory RS-25 z raketoplánov na rakete SLS. Foto – NASA/Eric Bordelon

Zrecyklovali staršiu technológiu

Riziko zrušenia vesmírneho letu z akéhokoľvek dôvodu vrátane zlého počasia je jedna ku trom, píše agentúra Reuters. „Nebudeme štartovať, kým všetko nebude správne. Je to štandardný prevádzkový postup,“ povedal Bill Nelson, šéf NASA.

Podľa niektorých kritikov sa však riziko zrušených štartov zvyšuje tým, že raketa SLS je hybridom moderných a starších technológií – SLS má rovnaké motory ako raketoplány a raketa zrecyklovala aj inú technológiu z raketoplánov.

To znamená, že raketa obsahuje niektoré technológie, ktoré sa začali vyvíjať už pred polstoročím.

Nelson podľa CNN pripomenul, že raketoplány sa do raketovej montážnej haly (Vehicle Assembly Building) v Kennedyho vesmírnom stredisku na Floride z rôznych dôvodov sťahovali až 20-krát.

Zvažuje sa návrat rakety SLS do raketovej montážnej haly (Vehicle Assembly Building). Foto – AP

Lori Garverová, bývalá zástupkyňa šéfa NASA, povedala, že „vodík má sklon unikať“. Odborníčka dodala, že výber motorov z raketoplánov je „konštrukčným rozhodnutím, ktoré nás bude znepokojovať, ak bude pokračovať“. No ak sa ďalší štart podarí, na tieto problémy sa zabudne, myslí si Garverová.

Štartovacie okná

Štartovacie okno je aj v utorok, no NASA už avizovala, že sa nestihne. Predpokladá sa, že raketa SLS sa zrejme stiahne z rampy. „Raketa bola na rampe niekoľko týždňov; takto dlho to nemôže byť, má to svoje limity,“ vraví astronóm Šilha.

V tomto štartovacom okne do 6. septembra už Artemis I nepoletí, informuje NASA. Zdroj – NASA/Twitter

Opraviť rýchlospojku možno aj priamo na rampe, no denník The New York Times uvádza, že oveľa jednoduchšie je vykonať opravu v montážnej hale.

Ak by sa raketa z rampy naozaj stiahla, ďalší štart sa posunie až na október, možno až na koniec budúceho mesiaca.

Štartovať do vesmíru nemožno hocikedy. Štartovacie okno v kozmonautike vyjadruje časový úsek, keď sa možno dostať na potrebnú obežnú dráhu s využitím optimálneho množstva paliva.

Štartovacie okno definuje zvolená technika letu, vzájomné postavenie štartu a cieľa či nároky na príletovú a odletovú rýchlosť.

Astronóm Šilha dodal, že v prípade misie Artemis I sa myslí aj na to, ako dlho budú kozmická loď Orion a servisný modul osvetlené slnečným žiarením po tom, ako opustia gravitačné pole Zeme. „Servisnému modulu sa rozvinú solárne panely, aby sa mohol napájať elektrickou energiou.“

Misia Artemis I vyžaduje, aby štartovacie okno trvalo aspoň dve hodiny. „Ak by na počiatku štartovacieho okna boli nevhodné poveternostné podmienky, dve hodiny sú dostatočný čas na to, aby sa počasie vylepšilo a štart sa mohol uskutočniť,“ povedal Šilha.

Vhodné štartovacie okná pre misiu Artemis I budú od 1. do 4. októbra, no v tom čase plánuje NASA vypustiť na Medzinárodnú vesmírnu stanicu (ISS) štyroch astronautov na palube lode Crew Dragon od spoločnosti SpaceX.

„Predpokladám, že NASA nebude chcieť spustiť naraz dve odlišné misie, experimentálnu (Artemis I) a bežnú prevádzkovú (SpaceX Crew-5 ),“ povedal Šilha. Je preto možné, že štart misie Artemis I sa presunie až na obdobie od 27. do 31. októbra (s výnimkou 28. októbra).

Štartovacie okná pre krátku misiu Artemis I (do 28 dní) sú slabozelenou farbou, štartovacie okná pre dlhú misiu Artemis I (do 42 dní) sú tmavozelenou farbou. (kliknutím sa obrázok zväčší). Zdroj – NASA

Odklad neohrozí program Artemis

Astronóm Jiří Šilha je presvedčený, že uvedený odklad negatívne nepoznačí program Artemis. „Štart sa mohol odložiť aj pre zlé počasie a na program by to nemalo vplyv.“

Čas na vyhodnotenie misie Artemis I sa o niečo skráti, ale „časové rezervy sú dostatočne veľké“, vraví Šilha. Preto bude dostatok času na to, aby sa misia vyhodnotila pred štartom ďalšej misie Artemis II, naplánovanej na rok 2024.

Jej cieľom bude obletieť Mesiac s ľudskou posádkou na palube Orionu.

Pristátie na Mesiaci je naplánované na rok 2025 (misia Atemis III).

Oveľa viac ako časový posun by celý program ohrozili technické problémy rakety SLS či kozmickej lode (napríklad s tepelným štítom).

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].