Usmievavý pápež, ktorého život zatienili konšpirácie o smrti. Prečo František blahorečil Jána Pavla I.

Ján Pavol II. patril medzi najdlhšie slúžiacich a najvýznamnejších pápežov modernej histórie. Počas svojho 26-ročného pontifikátu absolvoval viac než sto zahraničných ciest a svätorečil vyše 480 osôb.

Oveľa menej sa však vie o jeho predchodcovi, na ktorého počesť si zobral meno. Ján Pavol I. bol vo funkcii iba 33 dní, ale podľa cirkevných analytikov stihol aj za krátky čas urobiť viacero zmien.

V nedeľu Jána Pavla I.., ktorý sa preslávil ako „usmievavý pápež“, na Námestí sv. Petra blahorečili. To znamená, že je len krok od vyhlásenia za svätého.

S jeho menom sa však dodnes spájajú kontroverzie v súvislosti s jeho smrťou z roku 1978. Hoci podľa lekárov zomrel na infarkt, vo verejnom priestore sa už roky šíria konšpirácie o jeho údajnej vražde či samovražde. Cirkev ich odmieta.

Sťažoval sa na bolesť hrudníka

Mnohí cirkevní predstavitelia majú pocit, že život Jána Pavla I. zatienili špekulácie o jeho smrti. K ich šíreniu však svojím pochybením prispel aj Vatikán, ktorý spočiatku nehovoril pravdu o tom, kto našiel jeho telo.

V skutočnosti sa o jeho smrti ako prvá dozvedela mníška, ktorá si všimla, že nevypil rannú kávu. Keď mu klopala na dvere, no nikto neotváral, odvážila sa vstúpiť do jeho spálne. V šoku z toho, že pápež nedýchal, zavolala aj druhú mníšku.

Vatikán nechcel, aby sa verejnosť dozvedela, že do spálne Jána Pavla I. vošli dve ženy. Preto spočiatku tvrdil, že telo objavil jeho tajomník. Cirkev veľmi rýchlo túto informáciu korigovala.

Novinárka Stefania Falasca tento rok vydáva o Jánovi Pavlom I. knihu, ktorej súčasťou sú doteraz nezverejnené informácie, lekárske správy a svedectvá. Potvrdzujú, že pápež zomrel na infarkt.

Podľa jeho poradcov sa pritom už pár dní pred smrťou sťažoval na bolesť hrudníka, no tieto príznaky nebral vážne.

Lenže po smrti Jána Pavla I. v súlade s vtedajšími normami nevykonali pitvu, čo poskytlo priestor pre špekulácie o príčine jeho smrti. Už pár rokov po nej britský autor David Yallop napísal knihu o tom, že pápeža otrávili.

Následná kritika od New York Times však jeho zistenia poprela a cirkev opakovane tvrdí, že ide o prekrúcanie reality.

Ján Pavol I. 

vlastným menom Albino Luciani sa narodil v roku 1912 v talianskej provincii Belluno. Vyrastal v chudobnej rodine murára, teológiu vyštudoval na univerzite v Ríme. V roku 1969 ho pápež Pavol VI. vymenoval za patriarchu Benátok. Neskôr sa stal kardinálom, v roku 1978 ho zvolili za pápeža. Zomrel po 33 dňoch vo funkcii.

Pokrokové aj tradicionalistické vlastnosti zároveň

Ján Pavol I., vlastným menom Albino Luciani, sa narodil do chudobnej rodiny murára v benátskych Dolomitoch. Postupne sa stal kňazom, biskupom a následne patriarchom v Benátkach, čo je jednou z najvýznamnejších cirkevných funkcií.

V tejto pozícii hovoril predovšetkým o chudobných a vyzýval kňazov, aby na ich podporu predávali svoje zlaté a strieborné predmety.

Ako si všimol cirkevný analytik Imrich Gazda, Luciani okrem iného pravidelne prispieval do magazínu Posol svätého Antona, ktorý pravidelne čítalo jeden a pol milióna ľudí. Uverejňoval v ňom fiktívne listy známym osobnostiam vrátane spisovateľa Marka Twaina, panovníčky Márie Terézie či Pinocchia.

Pápežom sa stal koncom augusta 1878, čo podľa vlastných slov nečakal a dokonca spočiatku ani nechcel. Ján Pavol I. pred konkláve nepatril medzi favoritov a jeho voľba prekvapila nielen jeho, ale aj verejnosť.

Luciani sa stal prvým pápežom s dvojitým menom, ktorým chcel vzdať úctu dvom zo svojich predchodcov. Menovite išlo o Pavla VI., ktorý ho osobne menoval za kardinála a považoval za blízkeho priateľa, a Jána XXIII.

Viacerí toto gesto vnímali ako snahu vyvažovať medzi rôznymi vetvami vnútri cirkvi. Jana Zlatohlávková v analýze pre Svet kresťanstva píše, že v Jánovi Pavlovi I. sa spojili pokrokové a tradicionalistické vlastnosti jeho predchodcov.

Proti interrupciám aj antikoncepcii

Ján Pavol I. – podobne ako jeho predchodcovia a nástupcovia – vystupoval proti interrupciám aj antikoncepcii.

Za 33 dní vo funkcii však stihol urobiť viacero rozhodnutí, ktoré zmenili rímskokatolícku cirkev. Okrem iného v pápežských príhovoroch ako prvý prestal používať autorský plurál „my“, namiesto ktorého sa začal veriacim prihovárať v prvej osobe jednotného čísla.

Takisto sa vzdal pápežskej koruny, takzvanej tiary.

Washington Post si tiež všimol, že ako prvý pápež po niekoľkých storočiach odmietol oficiálnu korunováciu, namiesto ktorej si vybral skromnú inauguračnú omšu.

Za svoje motto si vybral termín „pokora“, s ktorým si ho veriaci spájali. Zlatohlávková v analýze píše, že mu boli blízke sociálne témy, stretnutia a debaty s obyčajnými ľuďmi, čo bol jeden z dôvodov, prečo ho prezývali „usmievavý pápež“.

Práve tieto stránky jeho osobnosti spomenul aj súčasný pápež František, keď ho v nedeľu vyhlásil za blahorečeného. Takzvaná beatifikačná omša sa uskutočnila na Námestí sv. Petra a napriek dažďu sa na nej zúčastnili tisíce ľudí. V publiku bol aj taliansky prezident Sergio Mattarella.

Na to, aby mohol byť blahorečený, bolo potrebné, aby mu panel cirkevných expertov uznal zázrak. Predstavitelia Vatikánu sa zhodli, že zázrakom Jána Pavla I. bolo oživenie 11-ročného argentínskeho dievčaťa s vážnym ochorením mozgu.

Toto dievča už podľa lekárov zomieralo, avšak keď miestny kňaz vyzval rodinu, aby sa modlila k pápežovi, údajne sa nečakane uzdravilo. Podľa Vatikánu na to neexistuje vedecké vysvetlenie, a teda muselo ísť o zázrak.

Blahorečenie je pritom posledným krokom pred vyhlásením za svätého. Za svätého predtým vyhlásili spomenutého Jána Pavla II. či Pavla VI.

Na to, aby ho kanonizovali, je však potrebné, aby mu uznali aj druhý zázrak. Momentálne posudzujú jeho ďalšie dva zázraky.