Denník N

Je na vine islam? Veľký sprievodca neznámym náboženstvom

Mešita v Istanbule. Foto - Fotolia
Mešita v Istanbule. Foto – Fotolia

Prečo na nás islamisti útočia? Z čoho vychádza toto náboženstvo? Vyzýva Korán moslimov, aby viedli svätú vojnu? Aké sú povinnosti moslima a aké podobnosti s kresťanstvom?

Obnoviteľ Mohamed

Islam je blízkym príbuzným kresťanstva a judaizmu, dvoch náboženstiev spoluvytvárajúcich základy euroatlantickej civilizácie.

Islam je tiež monoteistické prorocké abrahámovské náboženstvo. Verí v jediného, osobného, večného a všemohúceho Boha, ktorý stvoril svet, aktívne zasahuje do jeho chodu a súdi ľudské činy. Boh islamu je v podstate totožný s Bohom kresťanstva a judaizmu. Moslimovia veria v jednoznačné smerovanie dejín od stvorenia až ku vzkrieseniu a poslednému súdu.

Svoju duchovnú tradíciu odvodzuje od Abraháma, považovaného v islame za vzor správneho nasledovníka jediného Boha, zakladateľa pútnického miesta Kaába a za praotca Arabov. Hlásateľmi náboženstva sú aj v islame proroci, ktorí až na Mohameda (žil medzi rokmi 570 a 632) zodpovedajú postavám Starého zákona, uctievaným kresťanstvom a judaizmom.

Mohamed nie je považovaný za zakladateľa, ale za obnoviteľa islamu. To je podľa moslimov prapôvodným náboženstvom ľudstva, ktoré hlásal rad prorokov od Adama cez Mojžiša a Ježiša až po Mohameda. Mohamed predchádzajúcich prorokov nepoprel, len ich dielo zavŕšil a očistil náboženstvo, ktoré kresťanstvo a judaizmus skomolili.

Islam a právo

Medzi islamom, judaizmom a najmä kresťanstvom existujú aj iné odlišnosti. Hlavná je, že na rozdiel od kresťanstva, ale podobne ako judaizmus, islam nie je len náboženstvom, ale skôr nábožensko-právnym systémom. Veriacim určuje pravidlá ich každodenného života, rovnako ako politického i ekonomického systému, v ktorom žijú, oveľa dôslednejšie a podrobnejšie než kresťanstvo. Znalci a vykladači práva zohrávajú v islame rovnako dôležitú alebo dokonca dôležitejšiu úlohu ako teológovia a duchovní – obe funkcie často splývajú. To tiež znamená, že omnoho viac pravidiel riadiacich život moslimov vychádza priamo z islamu a má náboženské odôvodnenie.

Korán pre svoj obmedzený rozsah a žáner poskytuje málo konkrétnych právnych rád a nie je vždy jednoznačný.

Druhým zdrojom islamskej vierouky, práva i zvykov preto je tradícia, to znamená tradované výroky a činy Mohameda a jeho blízkych spoločníkov, zvané hadísy. Väčšina týchto príbehov však pochádza z neskoršieho obdobia a niektoré z nich môžu byť dokonca účelovými podvrhmi na podporu nejakého stanoviska.

Hadísy navyše taktiež nie sú jednoznačné a niekedy si protirečia, dajú sa preto využiť na ospravedlnenie rôznych výkladov podľa potrieb a mentality vykladača. Mnohé zo sporných nariadení pripisovaných ortodoxnému islamu, ako napríklad zahaľovanie žien, sú výsledkom jednostranného a účelového výkladu tradície a hadísov. Aj preto k nim právne školy a odnože islamu pristupujú s určitou kritikou, neprijímajú všetci rovnaké hadísy a tiež ich často odlišne interpretujú.

Súhrnne sa islamské právo nazýva šaría. Moderní moslimskí učenci však už za šaríu božského pôvodu, a preto nespochybniteľnú označujú iba prikázania pochádzajúce priamo z Koránu.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Slovensko, Svet

Teraz najčítanejšie