Poslanec Borguľa je naďalej obvinený, Lipšic odmietol jeho sťažnosť a pýta sa, prečo prípad neohlásil polícii

Nebol to žiaden úplatok, ale výpalné, bránil sa od začiatku poslanec Sme rodina Martin Borguľa voči obvineniu z podplácania. Podozrivý je z toho, že dal úplatok 50-tisíc eur cez sprostredkovateľa bývalému funkcionárovi finančnej jednotky NAKA Mariánovi Kučerkovi.

Takto poslanec argumentoval aj v sťažnosti proti obvineniu, no neuspel.

Špeciálny prokurátor Daniel Lipšic koncom augusta jeho sťažnosť zamietol. Rovnako postupoval aj v prípade ďalších troch spoluobvinených.

Borguľu obvinili v apríli a v koalícii to vyvolalo konflikt medzi Sme rodinou a zvyškom koalície. Svojho poslanca sa zastával líder hnutia Boris Kollár, hrozil zahlasovaním za odvolanie ministra vnútra Romana Mikulca (OĽaNO).

Mikulec vo funkcii ostal. A Borguľa stále ostáva obvinený. Po tom, ako jeho sťažnosť zamietol špeciálny prokurátor, mu ostáva ešte možnosť obrátiť sa na generálneho prokurátora Maroša Žilinku s návrhom na postup podľa paragrafu 363 Trestného poriadku. Takýmto spôsobom by sa mohol snažiť o zrušenie svojho obvinenia.

Inému nominantovi Sme rodina, niekdajšiemu šéfovi SIS Vladimírovi Pčolinskému, takýto postup vyšiel. Borguľa neodpovedal, či sa o to pokúsi.

Mlčí aj pri otázkach na svojho obhajcu. Pôvodne Borguľu zastupoval advokát Marek Para, ktorý je známy aj ako obhajca Norberta Bödöra, ale aj ďalších nominantov Smeru v polícii. Po tom, ako Paru v apríli tiež obvinili, si Borguľa našiel nového obhajcu.

Momentálne ho zastupuje Ondrej Urban z advokátskej kancelárie Urban – Steinecker – Gašperec – Bošanský. Posledný menovaný partner tejto kancelárie bol nedávno obvinený z korupcie. Či Borguľa opäť teda nemieni advokáta vymeniť, neodpovedal.

Bál som sa diskreditácie

Borguľa je obvinený za úplatok, ktorý mal odovzdať ešte pred štyrmi rokmi. Bolo to v čase, keď kandidoval za starostu bratislavského Starého Mesta. Už predtým bol mestským aj miestnym poslancom za Smer, z ktorého však v máji 2018 vystúpil. Vo voľbách starostu napokon neuspel.

V lete 2018 ho cez sprostredkovateľa kontaktoval Kučerka s odkazom, že sa vie „postarať“ o trestné oznámenie, ktoré je podané a súvisí s aktivitami poslanca. Malo ísť o ovplyvňovanie zákaziek v Bratislavskej vodárenskej spoločnosti; o čo presne išlo, nie je známe.

Borguľa vyšetrovateľom tvrdil, že si nespomína, o čo konkrétne išlo. Vypovedal len o tom, že bol pre to na výsluchu a že preverovaná vec bola „nezmyslom“.

Expolicajt Kučerka, ktorý je za korupciu zatiaľ neprávoplatne odsúdený na 11 rokov a trest prepadnutia majetku, si za vybavenie trestného konania v prospech Borguľu vypýtal 50-tisíc eur.

Borguľa tvrdí, že sa obával pred voľbami medializácie tohto trestného oznámenia – takto odôvodňoval, prečo Kučerkovi peniaze poslal.

Pred novinármi navyše Borguľa ešte v apríli tohto roka vysvetľoval, že nechcel, aby si poňho prišla polícia pred očami rodiny. „Možno by ste inak rozmýšľali nad celou touto udalosťou, ak by ste si predstavili, ako vám niekto o piatej ráno vykopne dvere a váš šesťročný syn, pre ktorého ste hrdina, a štvorročná dcéra, pre ktorú ste princ, by sa začali pocikávať, lebo by z toho mali doživotnú traumu.“

V sťažnosti proti obvineniu Borguľa argumentoval, že svojím konaním „odvracal priamo hroziaci útok spočívajúci v akútnej hrozbe inej ťažkej ujmy, keďže ak by sa nepodvolil požiadavkám, hrozbám a vydieraniu zo strany Mariána Kučerku, tak by došlo k nenapraviteľnej a neodstrániteľnej ujme na jeho právach a právom chránených záujmoch, pretože by bol počas svojej volebnej kampane absolútne zdiskreditovaný popri medializácii predmetného trestného oznámenia“.

Podobne, teda tým, že sa stal obeťou Kučerkovho vydierania, argumentoval aj ďalší spoluobvinený v kauze.

Na vysvetlenie treba dodať, že Kučerka v tomto prípade bol pôvodne od júna 2021 obvinený z vydierania. Borguľa a ďalší podnikateľ – Peter Máčaj zo Slovanetu, ktorý mal expolicajtovi vyplatiť vyše 100-tisíc eur za to, že daňová kontrola v tejto firme dopadne dobre a ďalším už nebude čeliť, vystupovali ako svedkovia-poškodení.

Lenže v novembri minulého roka Kučerkovi vyšetrovateľ skutok prekvalifikoval. Obvinený je z prijímania úplatku. A preto následne v apríli obvinil aj Borguľu s Máčajom z podplácania.

V kauze ešte vystupuje aj mediálne známy svedok podsvetia Peter Petrov a ešte jeden ďalší podnikateľ. Tí sú obvinení z prijímania úplatku a v prípade sú označovaní za sprostredkovateľov.

Lipšic zapochyboval o vydieraní

Podľa Trestného zákona sa vydierania dopustí ten, kto iného násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy núti, aby niečo konal, opomenul alebo trpel. Hrozba trestným stíhaním je všeobecne považovaná za hrozbu inou ťažkou ujmou.

Na každý prípad a jeho okolnosti však podľa špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica treba prihliadať osobitne.

Otázka podľa Lipšica je, či Borguľa a ďalší z podplácania obvinený podnikateľ zaplatili Kučerkovi preto, aby s ním „mali pokoj“ a predišli možným problémom, alebo preto, že v dôsledku hrozby inou ťažkou ujmou bola ich sloboda rozhodovania obmedzená do takej miery, že nezaplatiť bolo pre nich takmer nepredstaviteľné.

„Pri úplnom objektívnom a nestrannom zhodnotení všetkých doteraz objasnených okolností veci sa zjavne miska váh pri tomto zvažovaní nakláňa v prospech prvej možnosti – teda, že zaplatili, aby mali pokoj od nátlakového konania Kučerku,“ odpovedá si v rozhodnutí špeciálny prokurátor.

Hrozbu trestným stíhaním teda nevyhodnotil ako hrozbu inou ťažkou ujmou. A preto súhlasil s postupom vyšetrovateľa.

Ak sa cítili ako obete, mohli sa brániť

Lipšic sa s vyšetrovateľom zhodol aj v argumentácii, že ak sa cítili Borguľa s Máčajom ako obete, mali sa obrátiť na políciu či prokuratúru.

Obhajoba tvrdí, že im nedôverovali, pretože sa vraj vedelo, že policajti takýmto spôsobom „vypaľujú“ podnikateľov. Borguľa v apríli vysvetľoval, že mohol prípad oznámiť polícii, ktorá ho vypaľovala, alebo sa mohol sťažovať bývalým kolegom zo Smeru, s ktorými sa vraj rozišiel pre názorové nezhody.

Borguľa pritom nešiel na políciu ani po zmene pomerov na NAKA a dokonca ani po tom, čo policajt Kučerka skončil vo väzbe – NAKA si poňho prišla v decembri 2020 v rámci akcie Judáš. Ešte skôr sa podarilo zadržať a obviniť v rámci akcie Očistec takmer celé bývalé vedenie polície.

Borguľa o prípade porozprával polícii až vlani v lete, keď ho predvolali na výsluch ako svedka-poškodeného. To už bol vyše roka poslancom vládneho Sme rodina v parlamente.

„Tieto okolnosti teda príliš nesvedčia ich postaveniu ako obetí vydierania, ale skôr ako osôb, u ktorých je dôvodné podozrenie, že podľahli nátlaku a poskytli úplatok (čím sa, prirodzene, nikto nechváli),“ tvrdí Lipšic.

Argument, že obvinení nepodali trestné oznámenie na Kučerku, lebo sa obávali „odvety“, je podľa Lipšica až na hranici absurdnosti. Je totiž nelogické si myslieť, že polícia a prokuratúra, ktoré Kučerku trestne stíhali a iniciovali jeho vzatie do väzby, by mali akýkoľvek záujem pomstiť sa osobám, ktoré by oznámili jeho ďalšiu trestnú činnosť.

Lipšic tiež argumentuje, že Borguľa nebol v bezvýchodiskovej situácii. Z výpovedí sprostredkovateľov totiž vyplýva, že po tom, ako mu odovzdali odkaz od Kučerku, zvažoval, či zaplatí alebo nie. V bezvýchodiskovej situácii na rýchle rozhodnutie nezostáva podľa špeciálneho prokurátora čas, no Borguľa na požiadavku platiť uviedol, že sa na to musí vyspať.

Lipšic v rozhodnutí o zamietnutí sťažnosti proti obvineniu tiež pripomenul, že Borguľa je človek dlhodobo sa pohybujúci v podnikateľskom aj politickom prostredí. Je teda u neho predpoklad, že je schopný sa relevantne právne brániť proti akýmkoľvek zásahom do svojich práv.

Okrem toho v rozhodnutí skonštatoval, že ak by poslanec aj figuroval v tejto kauze ako poškodený vydieraním, nezbavovalo by ho to trestnej zodpovednosti za prečin podplácania. A to platí aj pre obvineného Máčaja.

Keď sa zo svedkov stanú obvinení

Borguľa s Máčajom spochybňovali svoje obvinenie aj preto, že na začiatku kauzy vystupovali ako svedkovia-poškodení a v tejto pozícii aj vypovedali.

To, že ich vyšetrovateľ najskôr vypočúval ako svedkov, označil Borguľa so svojím obhajcom za „absolútne neprípustné“. Obhajoba pripomenula, že ako svedok bol poslanec povinný vypovedať pravdu a nič nezamlčať. Takúto povinnosť však nemôže mať podozrivý z trestného činu, pretože sa to prieči zásade, že nikto nie je povinný obviniť seba samého. Zároveň by to spochybňovalo aj zásadu, že nikto nemá byť svedkom vo vlastnej veci.

Takáto výpoveď je podľa Borguľu a jeho obhajcu absolútne procesne nepoužiteľná.

Lipšic s tým nesúhlasil a uviedol, že Borguľa bol pred obvinením Kučerku, ale aj po jeho obvinení, vypočutý ako svedok. Pri oboch týchto výpovediach však bol poučený o tom, že „svedok je oprávnený odoprieť vypovedať, ak by výpoveďou spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe“. Okrem toho pri oboch výsluchoch mal obhajcu.

„Nie je možné hovoriť o žiadnom donucovaní k sebaobvineniu len preto, že vyšetrovateľ v určitej fáze dokazovania inak vec právne hodnotil oproti stavu, ako ju hodnotí teraz,“ dodal špeciálny prokurátor.

Lipšic odkazuje na Hlavu XXII aj na Pelíšky

Lipšic tiež v odpovedi na Borguľovu sťažnosť konštatuje, že „väčšina jeho rozsiahlej obhajobnej argumentácie sa javí byť nie celkom priliehavá obsahu a realite a pripomína skôr snahu použiť čokoľvek na spochybnenie uznesenia o vznesení obvinenia“.

V niektorých argumentoch si pritom obhajoba protirečí. Napríklad namieta predčasnosť vzneseného obvinenia a zároveň kritizuje, že nebolo vznesené včas. „Tento typ argumentácie sa síce vyskytuje v niektorých literárnych žánroch (napríklad v románe Hlava XXII), ale nie je zvlášť presvedčivý pri právnej argumentácii,“ upozornil Lipšic.

„Rozmohl sa nám tady takový nešvár,“ zacitoval špeciálny prokurátor z českej filmovej klasiky Pelíšky, keď sa v rozhodnutí zaoberal argumentmi obhajoby týkajúcimi sa rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva. Podotkol, že advokáti v poslednom čase veľmi často pripomínajú judikatúru našich súdov, ale aj súdu v Štrasburgu, no často tieto rozhodnutia nijako s prejednávanou vecou nesúvisia.

„V lepšom prípade to znamená, že obhajoba citovanú judikatúru nepozná, a v horšom prípade to znamená, že ju síce pozná, ale ju uvádza vo svojich podaniach zjavne účelovo a zavádzajúco,“ skonštatoval Lipšic.

Borguľovej obhajobe vytkol aj argumenty z rozhodnutia generálneho prokurátora z konca leta minulého roka o zrušení obvinenia bývalého šéfa SIS Vladimíra Pčolinského. Ten upozornil, že práve v tomto rozhodnutí generálna prokuratúra vyhodnotila vypočúvanie podozrivých v pozícii svedkov ako nezákonné a skonštatovala, že takéto dôkazy nie sú procesne použiteľné. Pčolinského pritom zastupuje práve Borguľov obhajca Urban.

Lipšic mu pripomenul novšie rozhodnutie generálnej prokuratúry z konca júla tohto roka, v ktorom sa konštatuje, že sa „nemožno stotožniť s návrhovou argumentáciou obvineného, v zmysle ktorej by mal byť jeho výsluch ako svedka v štádiu pred vznesením obvinenia neprípustný“.

Generálna prokuratúra v tomto rozhodnutí pripomenula, že logickým výkladom ustanovení o práve svedka odoprieť výpoveď je zjavné, že Trestný poriadok priamo predpokladá vznik takej situácie, keď je niekto vypočúvaný ako svedok a neskôr môže byť obvinený. Ak by hrozilo, že si môže výpoveďou spôsobiť nebezpečenstvo trestného stíhania, má predsa právo odmietnuť vypovedať.