Prečo stojí otvorený článok v Nature 9 500 eur a ako sa v súčasnosti mení biznis vedeckého publikovania
- Publikovať otvorený článok (open access) v lepšom časopise stojí tisíce eur, prístup do vedeckých databáz nás stojí 7 miliónov eur ročne. Prečo je prístup k vede taký drahý a majú slovenskí vedci financie na publikovanie v režime open access?
- Je open acces budúcnosťou vedy, ktorá sa otvorí odbornej a laickej verejnosti, čo urýchli šírenie myšlienok a vedecký pokrok, alebo má tento systém aj nedostatky?
Minulý mesiac schválil Biely dom nariadenie, podľa ktorého musí byť federálne financovaný výskum voľne k dispozícii okamžite po publikovaní.
Opatrenie má byť účinné od roku 2026 a ruší sa ním embargo, podľa ktorého bol vedecký článok rok za paywallom. Takýto článok – hoci financovaný z federálnych daní – bol dostupný len za individuálny poplatok (30 eur aj viac), pre predplatiteľov vedeckého časopisu alebo osobám s prístupom do vedeckých databáz.
Po novom bude musieť byť americký výskum platený z federálnych zdrojov v režime „open access“, to znamená voľne prístupný. Druhá možnosť je, že článok bude spoplatnený, ale recenzovaná verzia schváleného rukopisu bude musieť visieť vo voľne prístupnom repozitári.
„Američania každoročne financujú špičkový výskum v hodnote desiatok miliárd dolárov,“ uviedla vo svojom vyhlásení Alondra Nelsonová, riaditeľka vládneho výboru pre vedu a technológie (OSTP). „Medzi americkou verejnosťou a výnosmi z jej investícií do výskumu by nemali byť žiadne oneskorenia ani prekážky,“ dodala Nelsonová.
Gorila v miestnosti
Biely dom zdôvodňuje rozhodnutie demokratizáciou prístupu k výsledkom vedeckého výskumu, aby bol čo najviac dostupný pre širokú odbornú i laickú verejnosť.
Prezident Biden už v roku 2016 kritizoval starý systém, keď namietal, že „daňoví poplatníci každoročne financujú výskum rakoviny v hodnote 5 miliárd dolárov ročne, ale po zverejnení je takmer všetok tento výskum spoplatnený“. Taký systém podľa neho brzdil vedecký pokrok.
Podľa údajov z roku 2020 sa z amerických federálnych zdrojov vyprodukovalo 7 až 9 percent zo všetkých vedeckých článkov (približne 2,9 milióna), ktoré sa v daný rok vydali po celom svete.
Stefano Bertuzzi, šéf Americkej asociácie pre mikrobiológiu (AMS), preto očakáva, že opatrenie bude mať globálny vplyv a nemožno ho ignorovať, lebo „americká vláda je skoro 400-kilogramová gorila v miestnosti“.
Denník N zisťoval, ako to je s otvorenou vedou v EÚ a na Slovensku. Skúmali sme aj to, koľko stojí vydať článok v časopise s otvoreným prístupom a či má uvedená politika aj nejaké nevýhody.
Databáza za milióny ročne
Vedecký článok, ktorý je uzamknutý (za paywallom), je k dispozícii len za individuálny poplatok pre predplatiteľov vedeckého časopisu alebo osobám s prístupom do vedeckých databáz.
