Kaczyński rozbil strategickú alianciu, kedysi bolo Nemecko najväčší podporovateľ Poľska
Kaczyńského strane, ktorá volá po biliónových reparáciách, už raz protinemecká rétorika pomohla poraziť Donalda Tuska, môže sa to zopakovať.
Viac ako šesť biliónov zlotých (6-tisíc miliárd), teda približne 1,3 bilióna eur. Túto sumu peňazí v rámci vojnových reparácií požaduje od Nemecka poľská vláda Práva a spravodlivosti (PiS).
Na výročie vypuknutia 2. svetovej vojny, 1. septembra, politici PiS predložili správu, v ktorej podrobne vymenovali sumu poľských nárokov. Premiér Mateusz Morawiecki oznámil, že v tejto veci pošle Nemecku diplomatickú nótu.
Poľská opozícia a väčšina komentátorov sa domnieva, že šanca získať nejaké peniaze z Nemecka sa blíži k nule. Predmet reparácií vznikol najmä pre vnútornú potrebu a je prvkom protinemeckej rétoriky Jarosława Kaczyńského, ktorá plní podobnú funkciu ako v minulosti protimaďarská rétorika Jána Slotu, Vladimíra Mečiara a prvej vlády Roberta Fica.
Najprv pár faktov z histórie. 23. augusta 1939 bol podpísaný pakt Ribbentrop-Molotov, na základe ktorého bolo Poľsko rozdelené medzi Tretiu ríšu a Sovietsky zväz. 1. septembra 1939 vstúpili nemecké jednotky do Poľska a 17. septembra na Poľsko zaútočil Sovietsky zväz.
Po druhej svetovej vojne sa Poľsko a Československo ocitli v sovietskej sfére vplyvu a nové poľské orgány boli úplne podriadené Moskve. Veľké územia na východe boli odobraté Poľsku a pripojené k Sovietskemu zväzu. Za odplatu Poľsko dostalo o niečo menšie, ale strategicky oveľa dôležitejšie územia na západe a severe, ktoré pred rokom 1939 patrili Nemecku. Patria sem celé Sliezsko s Vroclavom a so Sudetmi, Varmsko a Mazúrsko na severe (dnes obľúbená dovolenková oblasť Poliakov, nazývaná „krajina tisícich jazier“), ako aj Gdansk so Sopotom a veľmi veľká oblasť pobrežia Baltského mora od Łeby po Štetín.
Poľsko sa územne zmenšilo, ale získalo lepšie hranice, väčší prístup k moru a bolo presunuté na Západ, čo pozitívne ovplyvnilo neskoršiu geopolitickú orientáciu (vrátane rýchleho vstupu do EÚ na rozdiel od Ukrajiny a Bieloruska).
Dnes sa Nemci zhodujú v tom, že ich vina za 2. svetovú vojnu a spáchané zločiny je nespochybniteľná, ale už na to doplatili stratou veľkej časti územia v prospech Poľska. Poliaci sa na druhej strane domnievajú, že získaného územia je stále menej, ako oni sami stratili v prospech ZSSR. Je vhodné dodať, že Slovákom v žiadnom prípade nechýba „stratený“ Užhorod a Mukačevo, ktoré pred rokom 1939 patrili Československu, zatiaľ čo v Poľsku sú dosť silné kultúrne väzby so stratenými východnými územiami, odkiaľ pochádzalo veľa slávnych Poliakov ako klasici poľskej literatúry 19. storočia. Povojnové obyvateľstvo Gdanska, Vroclavu a Štetína sú prevažne ľudia, ktorí boli vysídlení z Ľvova, Grodna a Vilniusu.
Šance na odškodnenie sú minimálne
Otázka vojnových reparácií z Nemecka bola vyriešená na mierovej konferencii v Jalte a Postupime v roku 1945. Tam vznikli nielen nové hranice Poľska a jeho príslušnosť k sovietskej zóne, ale aj to, že Poľsko malo dostať reparácie od Nemecka prostredníctvom ZSSR. To sa však nestalo, pretože v roku 1953 sa ZSSR zriekol reparácií, o deň neskôr sa rovnako rozhodlo komunistické Poľsko.
V súčasnosti sa Berlín na túto skutočnosť odvoláva a považuje prípad reparácií za uzavretý. Varšava, naopak, tvrdí, že vtedajšie orgány Poľskej ľudovej republiky boli nesuverénne a reparácií sa vzdali pod nátlakom.
Druhá vec je, že otázka reparácií bola vraj uzavretá
