Denník N

Slovensko bude mať desiaty most cez Dunaj. Tu sú ich príbehy

Nový most v Komárne je navrhovaný ako asymetrický s jedným pylónom a závesnými káblami. Bude na ňom cesta s dvomi pruhmi, chodník i cyklotrasa. Dĺžka mosta bez nájazdov bude 623 metrov. Vizualizácia - Ministerstvo dopravy
Nový most v Komárne je navrhovaný ako asymetrický s jedným pylónom a závesnými káblami. Bude na ňom cesta s dvomi pruhmi, chodník i cyklotrasa. Dĺžka mosta bez nájazdov bude 623 metrov. Vizualizácia – Ministerstvo dopravy

V Komárne postavia nový most. Jeden z mostov cez našu najväčšiu rieku využili maďarské tanky pri invázii, ďalší menil názov pri každom prevrate.

Alžbetin most v Komárne ponúkal koncom devätnásteho storočia celkom idylickú prechádzku. Vtedajší rakúsko-uhorskí inžinieri ho postavili hlavne pre korzujúcich chodcov a konské záprahy.

Dnešná realita je už trochu odlišná. Po Alžbetinom moste premávajú tisíce áut a jeho konštrukcia sa otriasa v základoch.

Práve tejto dominante má uľaviť najnovší most, ktorý preklenie slovenský tok Dunaja. Robotníci ho majú začať stavať už budúci rok na západnom okraji mesta ako novú spojnicu slovenského Komárna s maďarským Komáromom.

„Tento nový most odľahčí Alžbetin most, ktorý by mal slúžiť už len cyklistom a chodcom,“ vraví hovorca ministerstva dopravy Martin Kóňa. Úradníci v súčasnosti získavajú na projekt potrebné pečiatky. „Do konca januára by sme mali mať právoplatné stavebné povolenia na most i prístupovú cestu,“ potvrdzuje Kóňa.

Dvojvládie na stavbe

Na výstavbe mosta sa pred tromi rokmi dohodli slovenský a maďarský premiér Robert Fico a Viktor Orbán.

Maďarom má okrem iného uľahčiť napríklad export nových áut z ich rastúceho závodu spoločnosti Suzuki. „Jeho nosnosť bude umožňovať prejazd ťažkých nákladných áut, ktoré prevážajú nové vozidlá, vyhlásil nedávno Orbán.

Miestni obyvatelia zase dúfajú, že most pomôže upadajúcemu priemyselnému parku v protiľahlom Komárome, kde veľká časť z nich pred krízou pracovala.

„Z Komárna sa stala hladová dolina. Veríme, že most naštartuje ďalší rozvoj mesta a prinesie viac práce pre celú severnú stranu Dunaja,“ povedal hovorca mesta Róbert Králik.

Dokončenie stavby sľubuje ministerstvo na rok 2018. Za výstavbu bude zodpovedať slovenská i maďarská vláda.

Za peniaze z Bruselu

Cenu mosta odhadli projektanti na 120 miliónov eur. Deväťdesiat percent peňazí by malo pochádzať z unijných fondov – most sa totiž ocitol na zozname dopravných projektov európskeho významu. Projekt teraz predložia Európskej komisii a potom urobia súťaž na zhotoviteľa.

Komárňanský most, ktorý zatiaľ nemá ani pracovný názov, by sa mal stať celkovo tretím mostom cez Dunaj dokončeným v ére samostatného Slovenska.

Celkovo ich bude na našom území stáť už desať (vrátane v súčasnosti rozobratého Starého mosta v Bratislave). Vzhľad, využitie i samotný príbeh týchto mostov sa vzájomne líšia.

Denník N spracoval ich prehľad.

Betónový jedináčik

Prvým slovenským mostom v smere toku Dunaja je Lafranconi. Výstavbu začali inžinieri ešte v čase normalizácie a dokončili ju po zmene režimu v roku 1991.

„Je to jediný náš betónový most ponad Dunaj. Všetky ostatné majú konštrukciu z ocele,“ približuje stavebný inžinier Peter Paulík, autor knihy Mosty na území Slovenska.

Lafranconi: Dokončený v roku 1991. Dĺžka 766 metrov. Maximálne rozpätie medzi piliermi 174 metrov. Foto - P. Paulík
Lafranconi: Dokončený v roku 1991. Dĺžka 766 metrov. Maximálne rozpätie medzi piliermi 174 metrov. Foto – P. Paulík

Komunistickí plánovači ho pôvodne nazvali Most Mládeže, čím sa mala doplniť „séria“ budovateľských stavieb Priehrada Mládeže či Trať Mládeže.

Po zmene režimu sa nakoniec ujal neutrálny názov Lafranconi. Odkazoval na neďaleký študentský internát, ktorý bol zase pomenovaný po talianskom architektovi Eneovi Lanfranconim, pôsobiacom koncom devätnásteho storočia v Bratislave (jeho priezvisko však bolo prechýlené s vypustením písmena „n“).

Most Lafranconi je súčasťou diaľnice z Brna do Bratislavy a ďalej do Budapešti. Denne po ňom prejde 75-tisíc áut.

Odľahčiť by ho mal až osemkilometrový tunel, ktorý chce štát prekopať severne od hlavného mesta pod Malými Karpatami. Na mieste už robia geologické prieskumy.

Skoro šampión

Bezpochyby najznámejším slovenským mostom je Most SNP. Dokonca to vyzeralo, že sa stane najväčším zaveseným mostom na svete. Ale len chvíľu. Vo svojej kategórii ho ešte počas výstavby stihli predbehnúť hneď traja zahraniční súperi.

„Jedným z nich bol most navrhnutý svetoznámym inžinierom Fritzom Leonhardtom ponad Rýn v Düsseldorfe. Bratislavskú stavbu prekonal o necelých dvadsať metrov,“ približuje Paulík.

Most SNP. Dokončený v roku 1972. Dĺžka 431, 8 metra. Rozpätie 303 metrov. Foto - P. Paulík
Most SNP. Dokončený v roku 1972. Dĺžka 431, 8 metra. Rozpätie 303 metrov. Foto – P. Paulík
Foto N – Vladimír Šimíček

Od svojej zahraničnej konkurencie však Most SNP naďalej odlišuje svojou reštauráciou na vrchu pylónu. „Táto reštaurácia 85 metrov nad hladinou je skutočne unikátom,“ dodáva Paulík.

Most naprojektovali štátni plánovači s cieľom zaistiť spojenie mesta s novým sídliskom v Petržalke. Obetovali mu časť bratislavského podhradia so židovskou štvrťou.

Názov stavby sa po revolúcii zmenil na Nový most. Na jar 2012 mestskí poslanci odhlasovali návrat k pôvodnému pomenovaniu Most SNP.

Cisárov most

Posledné decembrové dni roku 1890 sa v Bratislave konala významná slávnosť. Cisár a kráľ František Jozef prišiel otvoriť most, ktorý nasledujúce štvrťstoročie niesol jeho meno. A ktorého piliere sa stále vynímajú na Dunaji.

„König Franz Josef-Brücke“ alebo „Ferenc József-híd“ sa stal vôbec prvým stálym mostom cez Dunaj na území Slovenska. Pred ním bratislavské brehy spájali len pontónové či drevené mosty, ktoré však pravidelne ničila veľká voda.

Foto - archív Petra Paulíka

Cez most Františka Jozefa, po páde monarchie premenovaný na Štefánikov most, jazdili vlaky, kočiare, električky i automobily. „Málokto vie, že šlo vlastne o dva mosty posadené vedľa seba,“ spomínal predvlani v denníku SME bádateľ Ladislav Szojka.

Tento most zničili v apríli 1945 ustupujúci nemeckí vojaci. Sovietska armáda ho okamžite nechala obnoviť.

Foto - archív Petra Paulíka

„Pracovali na ňom nemeckí zajatci. Šlo teda o sovietsky most postavený s nemeckou precíznosťou,“ hovorí novinár Vladimír Kampf, ktorý ako spoluautor nedávno nakrútil dokument o Dunaji.

Obnovená stavba, nesúca meno Most Červenej armády, mala byť pôvodne len provizórnou. Nakoniec slúžila viac než polstoročie. „Slúžila by možno aj dlhšie, ale v osemdesiatych rokoch prišlo rozhodnutie vymeniť drevené základy za betónové. Preto začal most postupne klesať,“ dodáva Kampf.

Stavenisko na mieste bývalého Starého mosta. Foto N – Tomáš Benedikovič
Nový starý most. Dĺžka 454,7 metra. Po rekonštrukcii dosiahne max. rozpätie 137,2 metrov, zväčší sa kvôli pohodlnejšej plavby. Vizualizácia - Eurovia
Nový Starý most. Dĺžka 454,7 metra. Po rekonštrukcii dosiahne max. rozpätie 137,2 metrov, zväčší sa pre pohodlnejšiu plavbu. Vizualizácia – Eurovia

Prebiehajúca rekonštrukcia, ktorá už nabrala niekoľkotýždňový sklz, by mala mostu znovu zaistiť stabilitu. A okrem iného aj vrátiť naň električky, ktoré by mali časom znovu jazdiť do Petržalky.

Cestujúce Apollo

Značnej publicite sa tešil i zrod najmladšieho bratislavského mosta. Tisíce obyvateľov aj turistov sledovali v septembri 2004, ako sa jeden z koncov dnešného mosta Apollo pomocou plávajúcich pontónov presúva na pravý breh.

Tento inžiniersky kúsok, pri ktorom most opísal štvrtinu kruhu, bol v tom období niečím ojedinelým. „Podobným spôsobom otáčali pred pár rokmi len most v španielskej Seville. Ten mal však dĺžku asi 130 metrov, zatiaľ čo ten náš meria takmer dvakrát toľko,“ vysvetľoval hlavný projektant Miroslav Maťaščík.

 

Apollo ukrýva v sebe i ďalšie zaujímavosti. „Oblúky mosta sú duté a vedú nimi schody až na ich vrchol. Vstup do nich sa nachádza pri päte oblúkov,“ uvádza Paulík.

Pre návštevníkov je však schodisko uzamknuté. „Slúži hlavne pre údržbu mosta,“ dodáva Paulík.

Apollo. Most dokončený v roku 2005. Dĺžka 835 metrov. Rozpätie 231 metrov. Foto N - Tomáš Benedikovič
Apollo. Most dokončený v roku 2005. Dĺžka 835 metrov. Rozpätie 231 metrov. Foto N – Tomáš Benedikovič

Hoci stavba mosta začala až v novom tisícročí, poloha preň bola rezervovaná už od sedemdesiatych rokov. „Výhodou bola málo zastavaná a nerozvinutá oblasť na ľavom brehu, ako aj rovina na petržalskej strane,“ uvádza na svojich stránkach štátna akciovka Metro, ktorá robila dozor nad celou stavbou.

O názve mosta sa v tomto prípade rozhodovalo „demokraticky“ vo verejnej ankete. Viac než osemtisíc ľudí v nej podporilo pomenovanie „Most Apollo“ – s odkazom na rafinériu, ktorá do šesťdesiatych rokov na ľavom brehu stála.

Nižšie priečky v ankete obsadil napríklad Most Európy, Oblúkový most, Dúhový most, Most Košická (dovtedajší pracovný názov), či Most Lido (podľa niekdajšieho kúpaliska na petržalskej strane).

Doubledecker

Prístavný most, ktorý je posledným na zozname bratislavských mostov, môže pôsobiť zdanlivo všedne. V skutočnosti má však táto oceľová stavba hneď niekoľko špecifík.

Napríklad jej celková dĺžka s príjazdovými estakádami dosahuje 2582 metrov. „To z neho robí vôbec najdlhší cestný most na Slovensku,“ upresňuje Paulík.

Most má takmer univerzálne využitie. Okrem cyklotrasy či chodníka ním vedú aj vodovodné či plynovodné rúry. Predovšetkým však slúži autám a vlakom – pre každý z týchto druhov dopravy má vyčlenené vlastné poschodie. „Je to jediný náš dvojpodlažný most cez Dunaj,“ vraví Paulík.

Prístavný most. Dĺžka aj s príjazdnými estakádami 2582 metrov. Maximálne rozpätie 204,8 metrov. Foto - TASR
Prístavný most. Dĺžka aj s príjazdovými estakádami 2582 metrov. Maximálne rozpätie 204,8 metra. Foto – TASR

Most, ktorý dokončili presne pred tridsiatimi rokmi, pôvodne niesol názov Most hrdinov Dukly. Jeho hlavnou úlohou sa stalo prebrať na seba hlavný nápor áut aj vlakov, ktoré dovtedy jazdili cez Starý most.

Inžinieri túto stavbu navrhli na prejazd 50-tisíc áut denne. V súčasnosti je však vyťaženosť takmer dvojnásobná. „Je to dnes najvyťaženejší slovenský most,“ hovorí Paulík.

Politici si ho však v súčasnosti všímajú aj z iných dôvodov. Minister obrany Martin Glváč (Smer) pri nedávnych oslavách výročia bojov na Dukle navrhol vrátiť mostu pôvodný názov.

„Ako Bratislavčan urobím všetko pre to, aby sme obnovili názov Most hrdinov Dukly, tak ako sme obnovili názov Most SNP,“ povedal.

Minister si chce týmto krokom uctiť padlých bojovníkov a zároveň docieliť, aby sa o novodobé dejiny zaujímalo viac mladých.

Takmer nezničiteľný

Za Bratislavou už hustota mostov prirodzene klesá. Najbližšou stavbou, ktorú môžu využívať autá pri prechode Dunaja, je vodné dielo Gabčíkovo. Jeho súčasťou je cesta ponad hrádzu a plavebné komory.

Prvý „ozajstný“ most sa nachádza až šesťdesiat kilometrov od Bratislavy – pri Medveďove.

Medveďov. Obnovený v roku 1973. Dĺžka mosta 363 metrov. Maximálne rozpätie 133 metrov. Foto - P. Paulík
Medveďov. Obnovený v roku 1973. Dĺžka mosta 363 metrov. Maximálne rozpätie 133 metrov. Foto – P. Paulík

Svojou konštrukciou nepredstavuje nič mimoriadne, o to zaujímavejšia však bola jeho história.

V predvečer druhej svetovej vojny napríklad poslúžil vojskám admirála Horthyho ako brána pri obsadzovaní časti Slovenska. „Prekročením tohto mosta 5. novembra 1938 začali maďarské vojská obsadzovať v zmysle Viedenskej arbitráže Žitný ostrov,“ uvádzajú stránky obce Medveďov.

Svoje si však užil aj počas samotnej vojny. „S miernym poškodením prežil zopár leteckých bombardovaní spojencami, dokonca aj výbuch plávajúcej míny,“ rozpráva Paulík. Konca bojov sa napriek tomu nedočkal. „Definitívnu ranu z milosti mu udelili ustupujúce nemecké vojská, ktoré ho v marci 1945 úplne zlikvidovali,“ dodáva Paulík.

Robotníci most obnovili až po takmer tridsiatich rokoch. „Odvtedy slúži ako jeden z mála hraničných mostov, keď na jednom konci začína Slovensko a na druhom Maďarsko,“ približuje novinár Kampf.

Dvakrát Komárno

Hneď dva mosty cez Dunaj stoja o necelých 40 kilometrov ďalej v Komárne. Každý z nich slúži inému účelu – jeden je určený pre vlaky, druhý pre autá.

Prvým je železničný most, ktorý vznikol ešte za Rakúsko-Uhorska, ale podobne ako jeho „kolegovia“ bol cez vojnu vyhodený do vzduchu. Obnovili ho v polovici päťdesiatych rokov. „Zaťažkávacia skúška mosta sa vtedy vykonala pomocou štyroch plne nazbrojených parných rušňov,“ uvádza web vlaky.net.

Železničný most. Obnovený v roku 1955. Dĺžka 490 metrov. Maximálne rozpätie 101,8 metrov. Foto - wikipedia
Železničný most. Obnovený v roku 1955. Dĺžka 490 metrov. Maximálne rozpätie 101,8 metrov. Foto – wikipedia

Obnovená stavba dostala meno Most priateľstva. A tento názov akoby predznamenal jeho neskoršiu „historickú úlohu“, akurát v inom duchu, než si autori predstavovali.

Práve Most priateľstva si totiž v lete 1968 vyhliadli generáli armád Varšavskej zmluvy ako jedno z miest, kade povedú svoju „bratskú pomoc“ socialistickému Československu. „Po tomto moste prešli následne na naše územie tanky Maďarskej ľudovej republiky,“ hovorí Paulík.

Okrem okupačných tankov most slúžil primárne vlakovej doprave. Koncom storočia sa slovenské a maďarské železnice dohodli a uskutočnili spoločnú rekonštrukciu celej stavby.

Ukážka dokumentárneho filmu Jany Čavojskej a Vladimíra Kampfa DanubeStory:

https://vimeo.com/117187672

Zanedlho sa k tomuto miestu robotníci vrátia. Tentoraz preto, aby v jeho tesnej blízkosti začali stavať spomínaný desiaty most cez Dunaj.

Hlavný nápor áut sa tak presunie z Alžbetinho mosta z centra Komárna na okraj mesta. „Starý Alžbetin most pre tento účel nevyhovuje svojimi rozmermi ani nosnosťou,“ uvádza hovorca Komárna Robert Králik.

Práve na Alžbetinom moste sa odohral jeden z najväčších diplomatických škandálov posledných rokov. V roku 2009 tam Slovensko zakázalo vstup do krajiny maďarskému prezidentovi Lászlóvi Sólyomovi.

Vláda Roberta Fica v jeho pláne odhaliť sochu uhorského kráľa Štefana na súkromnej návšteve videla provokáciu a cez diplomatickú nótu prezidenta zastavila na hranici.

Alžbetin most. Dokončený v roku 1892. Dĺžka 415 metrov. Maximálne rozpätie 102 metrov. Foto - P. Paulík
Alžbetin most. Dokončený v roku 1892. Dĺžka 415 metrov. Maximálne rozpätie 102 metrov. Foto – P. Paulík

Most zmierenia

O moste v Štúrove, ktorý je posledným na slovenskom toku Dunaja, istý čas koloval vtip: „Viete, prečo ho obnovili? Aby sa Slota nemusel s tankmi brodiť, keď pôjde zrovnať Budapešť.“

Most Márie Valérie, ktorý tiež zničili ustupujúci Nemci na záver druhej svetovej vojny, čakal na svoju obnovu polstoročie. Jeho výstavba v 90. rokoch mala i značný symbolický význam. Znamenala akýsi predel v období, ktoré poznamenali slovensko-maďarské spory o vodné dielo Gabčíkovo i výpady nacionalistov.

Most Márie Valérie. Obnovený v roku 2001. Dĺžka 496 metrov. Maximálne rozpätie 119 metrov. Foto - P. Paulík
Most Márie Valérie. Obnovený v roku 2001. Dĺžka 496 metrov. Maximálne rozpätie 119 metrov. Foto – P. Paulík

Aj preto na jeho otvorenie v októbri 2001 zavítali i obaja premiéri Mikuláš Dzurinda a Viktor Orbán, aby ponúkli odlišný obrázok vzájomných vzťahov. Most Márie Valérie, pomenovaný po dcére mocnára Františka Jozefa, odvtedy spája Štúrovo s maďarským Ostrihomom.

Foto - archív TASR

A ďalší…

Pripravovanou výstavbou desiateho mosta sa však premosťovanie Dunaja nekončí. Inžinieri už majú narysovaný aj ďalší prírastok.

Nový most by mal vyrásť aj v Bratislave ako súčasť chystaného mestského obchvatu. Zasadili ho niekoľko kilometrov za Prístavný most, aby napojil budúcu diaľnicu D4 na Jarovce pri rakúskych hraniciach.

Trasa povedie priamo ponad chránené močariská. Podľa ministerstva dopravy sa však nedala vytýčiť inak.

Vizualizácia budúceho bratislavského mosta – Karol Hoffman

Teraz najčítanejšie