Dobrý deň,
už určite viete, že vo štvrtok zomrela britská kráľovná Alžbeta II. Na tróne bola 70 rokov a bola jedným z najväčších symbolov britskej monarchie. Všetko dôležité o jej živote a o tom, čo bude nasledovať, nájdete tu.
Okrem správy o smrti Alžbety II. tento týždeň svetovému dianiu dominujú informácie o pokračujúcej ukrajinskej protiofenzíve. K útokom v Chersonskej oblasti sa pridal aj postup ukrajinských vojsk pri Charkive.
Zatiaľ to ide až prekvapujúco dobre a Ukrajinci hovoria, že by chceli získať kontrolu nad Chersonom do konca roka. Francúzsky generál Dominique Trinquand dokonca vraví, že sa to môže stať pred začiatkom zimy – aj preto, že obyvatelia Chersonu nesúhlasia s ruskou okupáciou.
K vojenským úspechom na fronte sa pridala ešte jedna dôležitá vec, ktorá ukazuje, že Rusi naozaj sú v problémoch. Zrušili plány na „referendum“ o pripojení Chersonskej oblasti, pred ktorým Kyjiv varoval od marca, keď stratil kontrolu nad juhoukrajinským mestom so strategickou polohou.
Európa: Ruskí oligarchovia sa sťažujú, že sú obete vojny
Na začiatku ruskej invázie sa špekulovalo o tom, že ak niekto môže prispieť k tomu, aby ju Putin ukončil, tak sú to oligarchovia, ktorých vojna poškodí.
Odvtedy prešlo viac ako šesť mesiacov a momentálne je už témou ukrajinská protiofenzíva, no s odstupom času sa objavili zaujímavé informácie o postoji viacerých známych oligarchov v začiatkoch ruského útoku.
O čo ide: Ako sa oligarchovia pozerali na vojnu na Ukrajine, dobre ilustruje telefonát zo začiatku invázie. Jeden z najbohatších Rusov Michail Fridman vtedy volal americkej diplomatke v Kyjive a prišiel so zaujímavým návrhom.
V dramatickom telefonáte navrhoval pragmatickú výmenu. Časť svojho bohatstva venuje na rekonštrukciu zničenej krajiny, ak sa nedostane na sankčný zoznam. Zistil to denník Financial Times, podľa ktorého nasledovali nepríjemné otázky diplomatky, hnev Fridmana a koniec telefonátu.
Podobný obchod – podporiť obnovu Ukrajinu a vykúpiť sa tak zo sankcií – navrhli viacerí oligarchovia.
Odpor neprišiel: Putinova invázia poškodila ruských miliardárov, no ak medzi nimi niekto čakal väčší odpor proti vojne, musel zostať sklamaný. Hoci mnohí prišli o veľkú časť aktív, museli sa vzdať pozícií vo svojich spoločnostiach a ich účty sú zmrazené, efekt na zastavenie vojny bol zatiaľ minimálny.
Naopak, oligarchom sa čiastočne darí sankcie obchádzať, napríklad zakotvením jácht v Turecku, a profitovať na vojnových cenách energií. Tí, čo zostali v Moskve, prijali svoj zhoršený status, píšu reportéri britských novín, ktorí sa rozprávali so siedmimi ruskými oligarchami zo sankčného zoznamu.
A obrázok, ktorý získali, je takýto: tí, čo sú proti Putinovej vojne, síce sú naštvaní, že stratili svoj blahobyt, no zároveň sú rozčarovaní z prístupu Západu, pretože sami seba vnímajú ako obetných baránkov pre udalosti, ktoré nemohli ovplyvniť.

Čo bude ďalej: Citát jedného z oligarchov hovorí za všetko: aby ste mohli urobiť palácový prevrat, musíte byť v paláci. Nikto z týchto ľudí tam nie je. Aspoň taká je verzia ruskej zbohatlíckej elity.
Podľa Financial Times sa Kremeľ snaží oligarchov, ktorí ušli z Ruska, nalákať späť domov. A niektorí sa vraj rozhodujú, či im tam naozaj nebude lepšie. Zároveň medzi nimi panuje obava, že ak by sa postavili proti Putinovej vojne, mohlo by im hroziť niečo podobné, ako sa stalo Litvinenkovi, Skripaľovi či Navaľnému. Náhla otrava a boj o život.
Východisko zo svojej situácie oligarchovia podľa FT nepoznajú a sú dezorientovaní. Viacerí na európskom súde napadli sankcie a chcú sa súdiť s EÚ, tá je zase presvedčená, že svoje kroky má dobre podložené sankčným režimom a dôkazmi.
Na Ukrajine si zo sťažností nešťastných oligarchov veľkú hlavu nerobia. V kancelárii Volodymyra Zelenského označili sankcie za vec princípu. Názor by Zelenskyj zmenil iba vtedy, keby Fridman odsúdil Putina, otvorene vystúpil proti vojne a roztrhal svoj ruský pas.
Na to zatiaľ odvahu nenašiel on ani žiadny iný významný oligarcha.
Afrika: Uprostred rekordného sucha hrozí Somálsku katastrofa
V čase, keď sú aj vplyvom ruskej vojny proti Ukrajine vysoké ceny plodín, hrozí Somálsku humanitárna katastrofa. Medzinárodné organizácie tvrdia, že ak krajine nepomôžu zahraničné krajiny, ohrozené budú milióny ľudí.
Aký je kontext: OSN už mesiace tvrdí, že krajiny východnej Afriky trpia nedostatkom potravín. V prípade Somálska však išla o krok ďalej a otvorene uviedla, že krajine hrozí hladomor.
Podobne silné vyhlásenia podľa analytikov vydáva len v špecifických prípadoch. Zástupkyňa OSN po návšteve Somálska povedala, že katastrofa je za dverami.
Okamžitú potravinovú pomoc podľa nej potrebuje sedem miliónov ľudí, čiže asi polovica somálskej populácie. Pri súčasnom trende by podľa nej od októbra do decembra zomrelo na podvýživu každé piate dieťa v krajine.
Aké sú príčiny: Somálsko patrí medzi najchudobnejšie krajiny sveta. Výrazne ho zasiahla potravinová kríza pred jedenástimi rokmi, pre ktorú tisíce ľudí zomreli a mnohí ušli do susednej Kene či Etiópie.
V súčasnosti ho sužujú výrazné suchá, ktoré sú podľa odhadov najväčšie za posledných 40 rokov. Približne milión ľudí už opustilo svoje domovy, pričom tento počet sa môže v nasledujúcich mesiacoch prudko zvýšiť.
Somálsko získava väčšinu plodín z Ruska a Ukrajiny, výrazne sa ho tak dotýka vojna. Tá urýchľuje rast už aj tak vysokej inflácie.

Čo bude ďalej: OSN tvrdí, že Somálsko je odkázané na masívnu pomoc od medzinárodného spoločenstva. Ešte na jar tvrdila, že jej treba 1,5 miliardy dolárov, ale zahraničné krajiny do augusta vyzberali „len“ asi miliardu.
Teraz medzinárodná organizácia tvrdí, že krajina potrebuje ďalšiu miliardu. Jej predstavitelia sú presvedčení, že ak sa donori zmobilizujú, najväčšej katastrofe možno predísť.
Somálsko pritom čelí aj výzve narastajúceho vplyvu extrémistov. Veľkú časť vidieka kontroluje džihádistická skupina aš-Šabáb, ktorá len prednedávnom zaútočila na hotel v hlavnom meste a neskôr na konvoj s potravinami a mikrobusmi.
Severná Amerika: Rekordné teploty sa dostali aj do USA
Na zoznam miest, ktoré počas tohto leta zažívajú neznesiteľné teplo, sa pridala Kalifornia a ďalšie štáty na západe USA. V Spojených štátoch horúčavy priniesli lesné požiare aj výzvy na šetrné využívanie klimatizácií, ktoré preťažujú elektrické siete.
O čo ide: Postupne sa stáva normálnym, že v amerických mestách teplota stúpa nad psychologickú hranicu 100 Fahrenheitov. V prepočte na stupne Celzia je to teplota tesne pod číslom 38, teda približne na tej úrovni, ako sme počas tohto leta zažívali aj na Slovensku.
V niektorých častiach Kalifornie – vrátane hlavného mesta Sacramento – však tento týždeň teplota bola ešte vyššia a dosiahla 46 stupňov Celzia.
Teploty na západe Spojených štátov začali stúpať už minulý týždeň a 40 stupňov padlo aj v meste Salt Lake City (štát Utah), ktoré leží vo výške 1200 metrov nad morom a v našom regióne je známe najmä ako usporiadateľ zimných olympijských hier v roku 2002.
Úplne jasne to opísal portál Axios – nik z obyvateľov Kalifornie počas svojho života nezažil také septembrové horúčavy ako tento rok.
Aké sú dôsledky: Rekordné horúčavy logicky znamenali, že klimatizácie išli na plný výkon. V Kalifornii sa tak dostali do situácie, keď úrady varovali, že to môže spôsobiť výpadky elektrického prúdu.
Ľuďom odporúčali, aby teplotu nenastavovali na menej ako 25 stupňov, a žiadali ich, aby radšej odložili nabíjanie svojich elektrických áut, ak to nie je nevyhnutné.
Dopyt po elektrine bol podľa kalifornských úradov najvyšší v histórii a v Silicon Valley aj v okolí San Francisca skutočne o elektrinu dočasne prišli desaťtisíce ľudí.

Čo bude ďalej: Horúčavy na juhozápade USA by mali pokračovať v najbližších dňoch. A všetci dobre vieme, že tým sa to nekončí. Klimatická zmena spôsobuje, že horúčavy sa objavujú častejšie, trvajú dlhšie a pre rastúce teploty sú neznesiteľné.
V Kalifornii a Nevade sa deje to, čo sme počas tohto leta videli v Európe a neskôr aj v Číne. Rekordy padajú prakticky na všetkých meracích staniciach. A keď sa už zdá, že to nemôže byť horšie, ďalší deň príde ešte vyššia teplota, ktorá znovu zlomí rekord.
Situáciu v Kalifornii navyše zhoršujú lesné požiare, ktoré horia na viacerých miestach v štáte.
Latinská Amerika: Čile neprijalo novú ústavu
Voliči v Čile jasne odmietli návrh novej ústavy, ktorá bola podľa kritikov príliš progresívna a ľavicová. Prezident, ktorý podporoval jej prijatie, reaguje rekonštrukciou vlády.
Aký je kontext: V Čile je aj po vyše štyroch desaťročiach platná ústava z čias diktátora Augusta Pinocheta. Za posledné roky sa proti nej konalo viacero masových demonštrácií.
Pred dvomi rokmi sa v krajine uskutočnilo referendum, v ktorom sa výrazná väčšina obyvateľstva vyslovila za jej zmenu. V Čile následne vznikol špeciálny orgán, ktorého úlohou bolo napísať novú ústavu.
Výsledný návrh vznikol v júli a Čiľania o ňom v plebiscite rozhodli minulú nedeľu. Výsledky boli až prekvapivo jednoznačné, vyše 60 percent obyvateľstva bolo proti jej prijatiu.
Aké boli dôvody: Kritikom prekážalo predovšetkým to, že je podľa nich v tradične konzervatívnej krajine až príliš progresívna. Napríklad mala garantovať právo na interrupciu či viaceré iné práva v oblasti rodovej rovnosti.
Takisto sa venovala klimatickej zmene, postaveniu domorodého obyvateľstva či sociálnym otázkam. Z opozície zaznievalo, že tieto témy sú príliš polarizujúce a nemali by byť súčasťou ústavy.
Niektorým prekážalo aj to, že nový návrh ústavy bol mimoriadne rozsiahly a podľa niektorých príliš vágny. Nateraz tak ostáva v platnosti stará ústava z čias Pinocheta a v Čile sa začne práca na ďalšom návrhu.

Aký je presah: Odmietnutie novej ústavy je politickou prehrou Gabriela Borica, najmladšieho prezidenta čilskej histórie. Do funkcie sa dostal na jar tohto roka so silne progresívnou agendou.
Boric, ktorému v čase prudkej inflácie klesá podpora, výsledky podľa vlastných slov rešpektuje. Tvrdí, že jeho vláda musí zobrať výhrady kritikov na vedomie.
To, že nejde len o prázdne slová, naznačil v utorok rekonštrukciou svojej vlády. Vo svojom kabinete vymenil niektorých progresívnych ministrov za umiernenejších centristických politikov.
Ázia: Pakistan sa spamätáva po rekordných záplavách
V Pakistane aj tento týždeň pokračovali záchranné práce po najväčších záplavách v jeho histórii. O strechu nad hlavou prišli milióny ľudí a analytici upozorňujú, že krajine hrozí ekonomická katastrofa.
Čo sa stalo: Pakistan je vzhľadom na monzúnové podnebie zvyknutý na striedanie období sucha a dažďov. Tohtoročný úhrn zrážok bol však v niektorých jeho častiach až o 500 percent väčší ako zvyčajne.
Satelitné snímky ukázali, že pod vodou bola až tretina krajiny. Záplavy si vyžiadali najmenej tisíc obetí a ďalšie tisíce sú zranené. Zhruba 33 miliónov ľudí muselo (aspoň načas) odísť zo svojich domovov.
Voda navyše poškodila značnú časť dôležitej infraštruktúry vrátane mostov či niektorých ciest. Zničené boli tisíce škôl, ale aj známy archeologický komplex Mohendžodáro, ktorý je súčasťou svetového dedičstva UNESCO.
Aká bola reakcia: Pakistan má napriek slabým inštitúciám silnú občiansku spoločnosť, ktorá sa rýchlo zmobilizovala a snaží sa pomáhať čo najväčšiemu množstvu ľudí. Očakáva sa, že počet vysídlených osôb bude v nasledujúcich dňoch ešte narastať.
Mnohí pritom upozorňujú, že záplavy sú devastačné aj z ekonomického hľadiska. Podľa pakistanskej vlády spôsobili škody, ktoré prevyšujú 10 miliárd dolárov.
Trpí predovšetkým poľnohospodárstvo, ktoré tvorí asi pätinu pakistanského hrubého domáceho produktu. Mnohí malí farmári aj domácnosti prišli v posledných dňoch o všetko.

Aké je ponaučenie: Celosvetový podiel Pakistanu na emisiách vypúšťaných do ovzdušia je menší ako jedno percento. Vzhľadom na jeho geografiu však ide o jednu z krajín, ktoré sú najviac ohrozené klimatickou zmenou.
Mnohí Pakistanci to vnímajú ako nespravodlivosť a žiadajú medzinárodné spoločenstvo o väčšiu pomoc. Spojené štáty ohlásili, že rodinám obetí záplav venujú 30 miliónov dolárov a OSN žiada o ďalších 160 miliónov.
Medzinárodná organizácia pritom tvrdí, že situácia v Pakistane je ponaučením aj pre zvyšné krajiny. Jej generálny tajomník zdôraznil, že záplavám môže v nasledujúcich rokoch čeliť ktorýkoľvek štát.
Mená týždňa: Liz Trussová, Alžbeta II. a Karol III.

Británia tento týždeň najprv spoznala nástupkyňu Borisa Johnsona, neskôr sa, žiaľ, dozvedela aj meno nového panovníka. Súboj v Konzervatívnej strane vyhrala Liz Trussová, ktorá bola doteraz ministerkou zahraničných vecí.
Do čela vlády nastupuje vo veľmi náročnej situácii. Okrem Ukrajiny bude musieť riešiť aj dôsledky brexitu, energetickú krízu a infláciu. K tomu treba pripočítať aj dianie v Konzervatívnej strane, ktorá v uplynulých rokoch nie je jednotná. Svedčí o tom aj skutočnosť, že predčasne skončil nielen Boris Johnson, ale aj Theresa Mayová a David Cameron.
Do veľkej miery za to môže brexit a Trussová, ktorá v roku 2016 hlasovala za zotrvanie v Európskej únii, chce byť voči EÚ tvrdá. Tretia premiérka v britskej histórii okrem toho plánuje aj zníženie daní, zvýšenie výdavkov na obranu a analytici podľa zloženia jej kabinetu predpovedajú, že Trussovej éra nebude najlepšou správou pre boj proti klimatickej zmene.
Trussová sa v utorok stretla s kráľovnou Alžbetou II, ktorá ju chcela osobne poveriť zostavením vlády – tak ako 14-krát predtým, keď sa menili premiéri a premiérky, kým ona zostávala. O dva dni neskôr kráľovná zomrela.
Hoci mala 96 rokov, správa bola prekvapením, pretože Alžbeta II. bola na tróne 70 rokov a len tie najstaršie generácie v Británii si vedeli predstaviť, že na ňom môže byť niekto iný.
Kráľovná mala zdravotné problémy už dlhšie, obmedzovala pre ne svoje aktivity a keď Buckinghamský palác oznámil, že jej rodina cestuje za ňou do Škótska, spolu so správou o tom, že lekári sú znepokojení jej stavom, vyvolalo to skutočné obavy o jej zdravie.
Podľa vyhlásenia kráľovskej rodiny Alžbeta II. zomrela vo štvrtok popoludní a na tróne ju nahradí jej 73-ročný syn Charles. Už aj prijal meno Charles III. a v slovenčine si budeme musieť zvyknúť, že odteraz ho budeme nazývať Karol III.
Viac o Liz Trussovej si môžete prečítať tu.
O živote Alžbety II. čítajte tu, o Charlesovi sme napísali tento článok.
Video týždňa
Bývalá argentínska prezidentka, prvá dáma a dnes viceprezidentka už v politike zažila mnoho vzostupov a pádov. Na tie najvyššie pozície sa dokázala vrátiť aj napriek obvineniam z korupcie a súdnym procesom a v krajine je stále veľmi populárna.
Ukázalo sa to aj počas letných protestov proti inflácii, keď sa za ňu postavili provládni demonštranti. Minulý štvrtok však zažila neuveriteľnú situáciu. Priamo pred jej rezidenciou sa ju pokúsil zavraždiť 35-ročný muž – priložil pištoľ k jej hlave, no zbraň sa mu zasekla a nevystrelila.
O čom sme písali:
Nikdy nevieme, či sa vrátime živí a zdraví (svedectvá zamestnancov Zaporižžskej atómovej elektrárne)
Ukrajinská armáda udrela, ruské siete ovládol nárek. Tri dôvody na optimizmus a jeden na opatrnosť
Generál Pavel: Zeman nikdy neprestal rozdeľovať spoločnosť, nechcem na neho nadväzovať
Ruská spisovateľka Ulická: Nežijeme v krajine Putina a Lavrova, vojnu prehráme všetci
V gigantických katakombách bojovali partizáni proti nacistom, teraz chránia Odesu pred Rusmi (reportáž z podzemia)
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Rastislav Kačmár
Tomáš Čorej
Mirek Tóda

































