Jan Wirnitzer
Deník N
Ubehol zhruba týždeň od chvíle, keď jedna z najznámejších tvárí americkej konzervatívnej stanice Fox News, moderátor Tucker Carlson hlásil s presvedčivou mimikou, ako keď hovoríte tú najsamozrejmejšiu vec na svete: „Podľa žiadneho meradla s oporou v realite teraz Vladimir Putin vojnu na Ukrajine neprehráva. Vyhráva ju.“
Po prvom septembrovom týždni tvoria ruské komunikačné kanály – tie neoficiálne – dosť iný obrázok, ktorý monitoruje napríklad analytik Rob Lee.
Dnes sa v nich celý deň šíria sťažnosti na Ukrajincov, ktorí „drzo“ útočia vysokou rýchlosťou, takže ich ruské delá nestíhajú zameriavať, alebo správy o tom, ako rosgvardijci, Putinova obdoba ľudových milícií, nevedeli zaobchádzať s technikou, s ktorou sa mali brániť, takže ich Ukrajinci juhovýchodne od Charkiva jednoducho prevalcovali.
Zajatý, spútaný a kľačiaci ruský podplukovník s rozbitým nosom, nech už ide o skutočnú situáciu, alebo ukrajinskú vojnovú propagandu, veľmi dobre ilustruje, v akej fáze sa ruská agresia proti Ukrajine ocitla.
⚡️The lieutenant colonel of the Russian army was captured by the Armed Forces. Video from social networks.
👉 Follow @Flash_news_ua pic.twitter.com/rAhJoTxrQb
— BLYSKAVKA (@blyskavka_ua) September 7, 2022
Sebavedomý moderátor Carlson urobil jednu z najbežnejších chýb, ktorých sa ľudia sledujúci ruský útok proti Ukrajine dopúšťajú: vychádzal zjavne len z pohľadu na niektoré z máp zakresľujúcich pohyby frontovej línie.
Na týchto mapách bolo skutočne do konca augusta vidno prakticky len ruský postup. Od úspešnej ukrajinskej protiofenzívy na severe krajiny uplynulo skoro pol roka a odvtedy Ukrajinci cúvali. Čo Carlson – a nielen on – neurobil? Nevenoval pozornosť tomu, za cenu akých strát Rusi tie územia dobyli.
Pre predstavu: Ukrajinci hovoria o 50-tisíc mŕtvych ruských vojakoch (a ruské dáta to, zdá sa, prinajmenšom nevyvracajú). To znamená aj mnoho desaťtisícov ranených – v preklade, hlavná časť pôvodných bojových jednotiek ruskej armády prakticky prestala existovať.
Spadá to samozrejme do kategórie „znie to príliš dobre na to, aby to bola pravda“, Rusko od februára zmobilizovalo ďalšie desaťtisíce vojakov. Ibaže Ukrajinci, ktorí bránia svoje mestá pred ruskou agresiou, podnikli za ten čas mobilizáciu rádovo státisícov vojakov. Dostávajú západné zbrane, presne ničia ruské komunikačné uzly, muničné sklady i veliteľské stanovištia. To všetko zatiaľ na posunoch frontu nebolo vidno.
Seriózni pozorovatelia v uplynulých mesiacoch ukrajinský protiútok predvídali, i keď mnohí z nich ho čakali o niečo skôr. Má to svoju logiku, útočná operácia potrebuje nanajvýš babie leto, jesenné dažde útočeniu nesvedčia. To, že útok nastáva, je z pohľadu Ukrajiny aj všetkých, ktorí jej prajú, aby sa ubránila agresívnemu putinovskému režimu, prvá povzbudivá správa.
Ukrajinci protiútokom ukazujú jednu z pohľadu bojovania nesmierne dôležitú skutočnosť – sú schopní začať a viesť efektívny útok. To je vojensky zložitejšie, než sa môže zdať. Vyžaduje si to namotivovanie a vycvičenie vojakov, ich správne rozmiestnenie, zaistenie zásobovania, doplňovanie strát, schopnosť pretvoriť momentálne zisky na bojisku na trvalé, vyrovnať sa s čiastkovými neúspechmi, zvládať improvizáciu.
Ak by sa rozšíril pohľad, že Ukrajinci už schopnosť oslobodzovať okupované územia stratili, mohlo by to prispieť k zmene postoja Západu od podpory Ukrajine ku snahe dotlačiť ju k rokovaciemu stolu s tým, že vojny už bolo dosť a na fronte panuje status quo.
Druhou povzbudivou správou je to, že západná vojenská pomoc dodávaná Ukrajine funguje. Rusko sa intenzívne snažilo a snaží o vyvolanie opačného dojmu, hlásilo napríklad zničenie 44 amerických raketometov M142 (známejších pod skratkou HIMARS).
Či za tým bola snaha ruských vojakov hlásiť nadriadeným úspešné plnenia úloh, alebo túžba demoralizovať Západ, prípadne mix oboch, zrejme nezistíme. Išlo by však takmer o trojnásobok všetkých HIMARS-ov dodaných Ukrajine aspoň podľa oficiálnych správ.
Je teoreticky možné, že niektoré z týchto raketometov, ktoré sú schopné – na rozdiel od tých ruských – veľmi presných útokov, získala Ukrajina tajne. Je možné, že o niekoľko z nich prišla a nepriznáva to. Na to však neexistuje žiadny dôkaz ani náznak a navyše – 44 ich stratiť nemohla. To by bol signál pre USA, že je zbytočné posielať svoju cennú techniku do vojny ako na porážku.
Nejde iba o tieto raketomety, Západ Ukrajine dodáva množstvo techniky: delostreleckú muníciu a delá, vrtuľníky, pásové obrnence, ľahké protitankové aj protiletecké riadené strely a protiraketovú obranu. Bez týchto zbraní by Ukrajina súčasný protiútok pri tridsaťtisícovom meste Balaklija nebola schopná urobiť.
No ani bez odhodlania a statočnosti ukrajinských vojakov.
Za tretiu povzbudivú správu môžeme považovať to, že ruské propagandistické kanály začínajú byť predsa len v jednom spoľahlivé. Začiatok ukrajinskej ofenzívy na východe krajiny sa totiž niesol v duchu usilovného presvedčovania, že „v Balakliji nie je panika“.
Pôsobí to ako spoľahlivý indikátor presného opaku. Balaklija by podľa súčasných informácií, samozrejme, nepotvrdených, mohla byť prakticky obkľúčená.
Dozens of Russian propaganda channels post the same message “no, there’s no panic”.
I’m not an expert in communication but I’m somehow not convinced https://t.co/xQD0tMBaZ6— Anton Barbashin (@ABarbashin) September 6, 2022
Jaroslav Trofimov, zahraničný šéfkorešpondent Wall Street Journalu, situáciu zhrnul takto: „Mnoho videí ruských zajatcov vrátane jedného podplukovníka a opustených ruských pozícií v oblasti Balakliji a Iziumu. Ruskí vojenskí blogeri a analytici sú v stave ‚dňa posledného súdu‘. Rýchlosť ukrajinského postupu zrejme všetkých ochromila.“
Okrem troch dôvodov na optimizmus však zostáva stále aj jeden relevantný dôvod na opatrnosť: všetky správy o bleskovom ukrajinskom postupe pri Balakliji sú z princípu nepotvrdené (i keď ruskí blogeri pôsobiaci dojmom paniky vyzerajú autenticky).
Nevieme tak, ako dobre je ukrajinská ofenzíva pripravená, ako je udržateľná, ako dobre sú Ukrajinci pripravení nahradzovať straty a posielať do prielomu čoraz viac jednotiek – a či čoskoro nenarazia na pozície v hĺbke ruskej obrany.
Ibaže rovnako tak sa nedá povedať, či sú ruské sily východne od Charkiva a severne od Iziumu vôbec nejakej relevantnej obrany schopné.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
