Denník N

Najväčší demokrat, akého kedy Rusko malo

Michail Gorbačov v roku 1990. Foto - TASR/AP
Michail Gorbačov v roku 1990. Foto – TASR/AP

Je iróniou, že ako historická postava pomohol Gorbačov pochovať samého seba ešte zaživa.

Autorka je americko-ruská politologička

„Všetci potrebujeme perestrojku,“ hovorieval často Michail Gorbačov. Posledný líder Sovietskeho zväzu podľa tohto kréda aj žil. Po tom, čo sa v roku 1985 stal generálnym tajomníkom komunistickej strany (KSSZ) a realizoval svoj program perestrojky (prestavby) a glasnosti (otvorenosti), dokonca zmenil svoje pracovné zaradenie a radšej sa dal nazývať prezidentom.

Prvý a posledný sovietsky prezident bol najdemokratickejším vodcom, akého kedy Rusko (de facto centrum ZSSR) za posledné storočie, ak nie vôbec, malo. Počas 31 rokov, ktoré uplynuli od rozpadu Sovietskeho zväzu, zostala jeho viera v mier, vo vzájomné porozumenie, v dialóg a demokraciu neochvejná.

Nevraživosť a trápne ticho

Práve tieto hodnoty viedli Gorbačova k stiahnutiu Sovietskeho zväzu z desaťročnej katastrofálnej vojny v Afganistane i k tomu, že v roku 1993 použil peniaze za svoju Nobelovu cenu za mier z roku 1990 na pomoc pri financovaní novín Novaja gazeta, vlajkovej lode ruských demokratov, ktorej šéfredaktor Dmitrij Muratov dostal vlastnú Nobelovu cenu za mier minulý rok. Spolu s desiatkami ďalších nezávislých médií bola Novaja gazeta nútená prerušiť svoju činnosť krátko po tom, čo prezident Vladimir Putin vo februári spustil svoju „špeciálnu vojenskú operáciu“ na Ukrajine.

Aj Gorbačov trpel za svoje presvedčenie. Ak by zomrel v roku 1991, možno by sa ľudia vtedy zaoberali hodnotením jeho miesta v histórii. Zoči-voči živému Gorbačovovi však nadlho zavládla nevraživosť a trápne ticho. Keď sa o ňom vôbec hovorilo, šlo len o obyčajné popieranie jeho úspechov.

Spustením perestrojky, ktorú dnes mnohí Rusi vrátane Putina považujú za katastrofu, sa Gorbačov vystavil kritike zo všetkých strán – za to, že je príliš radikálny alebo príliš konzervatívny, prípadne príliš slabý. Pred verejnou kontrolou však neušiel. A aj keď ho vek a choroba viditeľne oslabili, pokračoval ako riaditeľ Gorbačovovej nadácie, ktorej práca stelesňovala jeho hodnoty.

Rovnako ako Putin aj Gorbačov si myslel, že by bolo lepšie, keby ZSSR pokračoval. Na rozdiel od Putina si však predstavoval skôr reformovanú, demokratizovanú federáciu než úniu národov, ktoré sa nedobrovoľne podriaďujú vláde Kremľa.

Utopický plán

V roku 2000 mi Gorbačov povedal, prečo v roku 1989 neposlal tanky do východného Nemecka, aby zabránil zničeniu Berlínskeho múru (postaveného v roku 1961 na príkaz môjho pradeda Nikitu Chruščova). „Nemali by sme suverénnym krajinám diktovať ich spôsob života,“ skonštatoval.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie