Čo prekladáš? Dana Petrigáčová sa vracia do minulosti s chirurgiou aj so Stefanom Zweigom
Prekladateľská práca je osamelá, no o dobrodružstvo v nej nie je núdza. V jednej chvíli ste na operačnej sále pri zákroku s lekármi, ktorí sa naň odhodlali ako úplne prví na svete. A potom sa ocitnete uprostred bitky o Byzanciu či v kúpeľoch so slávnym skladateľom, ktorý sa snaží zotaviť po mozgovej príhode.
V každej preloženej knihe chtiac-nechtiac zanecháme svoju stopu, a teda ak sa ako čitateľ(ka) tešíte z jazykovej stránky diela alebo na ňu, naopak, hromžíte, má na nej zásluhu aj ten, kto ju prekladal. V Ríši chirurgov (ako aj v predchádzajúcom zväzku Storočie chirurgov) je však tá stopa o niečo menšia než v iných knihách. Dôvodom je mimoriadne jazykové nadanie a výnimočné rozprávačské schopnosti autora Jürgena Thorwalda, vďaka ktorým sa text prekladá akosi sám.
Isteže, konzultácie o odbornej terminológii a lekárskych postupoch, respektíve o tom, „ako to chodí“, sú nevyhnutné a môj poradca už je zo mňa asi zúfalý, no autorov rozprávačský štýl je natoľko vycibrený a nenútený, že je radosť ho prekladať.
Pri práci ma pomerne často prenasledujú rôzne paradoxy. Napríklad keď som prekladala knižku o zdravom spánku, akosi som porušovala všetky pravidlá, o ktorých sa v nej písalo, a moje spánkové návyky sa rozhodne nedali nazvať príkladnými. Pri mnohých prekladoch sa mi dejú rôzne také „náhody“.
Niekedy akoby som si privolávala podobný osud, aký zažívajú moji hrdinovia. Takže pri práci na knihe o chirurgii som čakala minimálne nejakú zlomeninu. Ani to dlho netrvalo a vzorec sa zopakoval… priamo pri práci. Našťastie to nebola zlomenina, len som sa vo vlastnej obývačke vysypala a doudierala a pár dní som ubolená ťukala do klávesnice.
Výhodou dobrého rozprávača v pôvodnom jazyku je, že ako prekladateľka sa môžem naplno odviazať a využívať všetky jazykové prostriedky, ktoré mi náš jazyk ponúka. A hoci občas kdesi zachytím, že slovenčina nie je taká bohatá ako iné jazyky, nie je to pravda. Ani trochu. Len ju skrátka dostatočne nepoznáme a práve čítanie je skvelým prostriedkom, ako odhaľovať jej menej známe zákutia.
Čo sa týka samotnej Ríše chirurgov, už názov napovedá, že ide o pokračovanie Storočia chirurgov. Začíname presne tam, kde sme v predchádzajúcom zväzku skončili. Lekárska obec bola presvedčená, že po vynájdení narkózy a antisepsy sa im otvorili dvere k chirurgii jednotlivých orgánov. Ešte však netušili, aké prekážky a neúspechy ich na tomto poli čakajú a koľko tajomstiev budú musieť odhaliť a koľko záhad treba rozlúštiť.
Len si predstavme, akú odvahu mali chirurgovia, ktorí sa ako prví
