Odchádzajúci Hegerov poradca Štulajter: Premiér je príliš zasiahnutý gravitačným poľom Matoviča

Bývalý novinár, komentátor SME a spisovateľ Ivan Štulajter (59) odchádza z postu mediálneho poradcu premiéra Eduarda Hegera. Poradca, ktorý predtým osem rokov pracoval pre SaS a Richarda Sulíka, v rozhovore hovorí:

• prečo vo svojej funkcii končí a Hegerovi už radiť nebude;
• kto podľa neho hlavne môže za vládnu krízu a odchod SaS z koalície;
• akú zásluhu na situácii má Richard Sulík;
• čo rozpad koalície spôsobí;
• ako je to so vzťahom premiéra Eduarda Hegera a predsedu OĽaNO Igora Matoviča

Prečo odchádzate od premiéra Hegera?

Pretože nesúhlasím s tým, kam dospela táto situácia. Mám veľké obavy z toho, kam smeruje vývoj v tejto krajine, a nesúhlasím ani s tým, akú úlohu v tom zohral predseda vlády Eduard Heger.

Čo znamená – akú úlohu v tom zohral? Akú mal zohrať?

Z môjho pohľadu nastala situácia, keď to verejnosť, komentátori, jednoducho veľká skupina ľudí vyhodnotila tak, že premiérova konsenzuálnosť sa v hraničnej situácii ukázala ako jeho slabosť. Z hľadiska dôveryhodnosti predsedu vlády je to v takej kríze, v akej sme sa ocitli, veľmi vážna vec. A nemyslím len vnútropolitickú situáciu, ale aj medzinárodné súvislosti. Z môjho pohľadu je teda neriešiteľný problém, kam posúvať komunikáciu, keď existuje veľmi silné verejné presvedčenie, že mal konať ako predseda vlády razantnejšie a viac tlačiť na riešenie.

Riešením myslíte odchod Matoviča?

Kríza má nejaké vyústenie a povedzme, že posledné tri mesiace je tu už naozaj veľké dusno. Kríza však má svoj vývoj. Je sprevádzaný tým, že sa narušili základy normálnej, slušnej a vecnej komunikácie medzi koaličnými lídrami. Z hľadiska prevencie sa malo šliapnuť na brzdu skôr. Premiér by určite povedal, že konal a koná, ale, bohužiaľ, tí ľudia – a myslím pánov Sulíka, Kollára a Matoviča – sú vybavení takými osobnými vlastnosťami, že to s nimi po dobrom nejde. Rozumiem jeho pozícii, premiér je konsenzuálny politik, politik rozumných kompromisov aj politik hodnôt, ale táto trojica sú majstri deštrukcie. Ich ústavný sľub, že budú konať v záujme občanov, k ničomu nezaväzuje.

Takže by to nefungovalo s Hegerom ani bez Hegera?

Zrejme. Páni Sulík a Matovič sú dvaja nekompatibilní ľudia. Je to veľký problém, na ktorý možno teraz doplatí aj Slovensko.

Čo teda Heger mohol urobiť a neurobil? Mal zmieriť tých dvoch?

Na tú otázku odpoviem tak, že som svoj odchod oznámil predsedovi vlády v pondelok. Večer sme sa ešte k tomu stretli a rozprávali sme sa. Povedal som mu svoje dôvody, on ich prijal s pochopením a nakoniec sme sa rozlúčili v dobrom. Nechcem mu odkazovať, čo mal a čo nemal urobiť v tomto rozhovore, lebo chcem, aby naše vzťahy zostali naďalej dobré. A robím to aj z dôvodu, že ak sa v tejto chvíli nespráva tak, ako by sa mohol aj podľa pozorovateľov, a nielen podľa redaktorov Denníka N, ale podľa veľmi širokej plejády odborníkov či politológov, stále je tu istá šanca, že by sa inak správať mohol. Aj preto ho nechcem dostať do situácie, že sa budem na ňom nejakým spôsobom vyvršovať. Eduard Heger má ešte pred sebou veľa veľkých úloh a výziev. Nechcem, aby sa uzavrel.

Medzi riadkami z vašich slov čítam, že hovoríte o tom, že asi bol príliš fixovaný na Matoviča a nekonal tak, aby situáciu upokojil.

Áno. Keď ho ľudia vyzývali, aby bol razantnejší, prvým predpokladom bolo, že by sa musel odpútať od gravitačného poľa Igora Matoviča. To neurobil. Dôvod nepoznám a možno len špekulovať, či je to osobné priateľstvo, alebo je to nejaké martýrstvo, alebo v tom bol iný záujem. V každom prípade to neurobil. Takže zostal v tom Matovičovom gravitačnom poli a nakoniec SaS predložil pred niekoľkými dňami desať požiadaviek, z ktorých bolo zjavné, že sa takýmto spôsobom kríza asi ťažko dá riešiť.

Tie požiadavky vyzerali, ako keby ich písal skôr Matovič ako Heger.

Myslím, že ich napísal Matovič. Určite do toho vstupovali a česali to nejakí ľudia, ale ten základ je jeho.

Kedy u vás nastal ten zlomový moment, že ste si povedali, že končíte u premiéra? Stalo sa to deň po teambuildingu OĽaNO? A z toho, čo vieme, sa na ňom premiér plne postavil za Matoviča a nijako sa nepripojil k tej malej skupinke – Stančík, Čekovský, Budaj –, ktorá navrhovala zmiernenie podmienok. A nešlo pritom o odstúpenie Matoviča, len o zmiernenie podmienok, aby boli pre SaS splniteľné.

Áno, to bol ten moment.

Ako vyzerala vaša práca od júla tohto roka? Aký postup smerom k vyriešeniu krízy ste radili Hegerovi?

Všetky tie stratégie a nápady, o ktorých som premýšľal, nakoniec stroskotali na tom