Keď súkromník a úrad kupujú rovnakú vec: prvému sa hlási päť firiem, druhému len vyvolená
Porovnali sme, ako robí súťaž na autobusovú dopravu automobilka a ako úrad, ktorý hospodári s verejnými peniazmi.
Žilinská automobilka Kia raz za čas vypisuje jeden špecifický tender. Hľadá autobusového dopravcu, ktorý bude zvážať do jej závodu robotníkov. Vyhráva ten, kto ponúkne najlepší pomer ceny a kvality.
„Oslovíme päť až osem rôznych dopravcov. Do finále postúpia traja, z nich si potom vyberieme,“ vysvetľuje proces výberu hovorca automobilky Jozef Bačé.
V zákazke súperia súkromní dopravcovia aj takzvané SADky, podľa odhadov Denníka N v nej môže ísť o milióny eur ročne.
Podobná zákazka, len iný objednávateľ: nitrianska župa v lete vypísala tender na zabezpečenie prímestskej autobusovej dopravy. Hrá sa o 334 miliónov eur a monopol obsluhovať nasledujúcich desať rokov celý kraj.
Podľa dostupných informácií sa prihlásil len jeden dopravca – nemecko-slovenská Arriva, ktorá túto dopravu poskytuje aj teraz. Ostatní záujemcovia zostali mimo hru.
„Nespĺňali sme podmienky tendra,“ vysvetlil napríklad šéf SAD Dunajska Streda Michal Humeník.
Miliardy v autobusoch
V najbližších rokoch by podobné tendre mali vypisovať všetky slovenské kraje, ktorým vyprší zmluva so súčasnými dodávateľmi. V prímestskej doprave sa tak v krátkom čase začnú rozdeľovať miliardy eur.
Denník N preto zisťoval, ako vyzerá súťaž na autobusovú dopravu, keď ju robí úrad, ktorý hospodári s verejnými peniazmi, a keď ju za vlastné robí automobilka.
Výsledok? Postup automobiliek by mohol úradníkom slúžiť ako návod, ako čo najviac tlačiť cenu nadol.
Ako vysúťažiť 30 liniek
Okrem spomínanej Kie si autobusovú dopravu vo väčšom rozsahu prenajíma aj bratislavský Volkswagen.
Obe automobilky si objedávajú zhruba 30 autobusov, čo by zodpovedalo doprave pre menší okres.
„V našom prípade ide o dopravu zamestnancov do vzdialenosti nanajvýš sto kilometrov od Bratislavy,“ približuje hovorca Volkswagenu Vladimír Machalík.
V základných obrysoch sa ich súťaže podobajú na tú, ktorú v lete vypísal nitriansky kraj. Úrad vedený županom Milanom Belicom (Smer) napríklad nechal lehotu na podanie ponúk mesiac a pol, Volkswagen dáva mesiac a Kia jeden až dva mesiace.
Všetci sa zároveň držia jednoduchého princípu: tvrdia, že chcú nakúpiť čo najviac za čo najmenej.
Podstatný rozdiel je však v tom, čo predchádza samotnej súťaži. Automobilky už niekoľko mesiacov vopred kontaktujú širší okruh dopravcov so stručným oznámením: bude tender, pripravte sa.
„Zaujímajú nás dopravcovia, ktorí sú dostatočne silní, majú náležitý vozový park, vodičov a skúsenosti s týmto typom dopravy,“ uvádza hovorca Volkswagenu Machalík.
Naopak nitriansky kraj ponechal na prípravu len minimum času. Predbežné oznámenie zverejnil 30. júna, súťaž vyhlásil o týždeň neskôr a lehotu na podanie ponúk nechal do polovice augusta.
Navyše oproti minulosti urobil jednu zásadnú zmenu. Rozhodol sa, že v jednom balíku bude obstarávať dopravu pre celý kraj – až doteraz bola prímestská doprava rozdelená na dva menšie celky.
Menší hráči tak naraz dostali len šesť letných týždňov na to, aby si našli partnera a dali dokopy záväznú ponuku.
„Vytvoriť nejaké konzorcium bolo v takomto krátkom čase nereálne,“ poznamenal šéf SAD Dunajská Streda Humeník.
Aspoň 468 autobusov
Ešte zásadnejší rozdiel je možné vidieť vo vstupných požiadavkách na uchádzačov. Nitrianska župa oznámila, že záujemcovia musia mať už vopred k dispozícií všetko, čo budú potrebovať na zabezpečenie prímestskej dopravy.
To znamená, že museli doložiť, že majú 722 vodičov a 468 autobusov. Takýmito kapacitami však na Slovensku disponuje len málokto.
„Napríklad my máme sedemdesiat autobusov a dvesto zamestnancov, zostávame tak hlboko pod čiarou,“ konštatoval Viliam Turan, ktorého Turancar je druhým najväčším dopravcom v Nitrianskom kraji.
Viacerí dopravcovia to označili za ukážkový príklad diskriminácie – podľa nich nie je racionálny dôvod, aby mali všetkých vodičov a autobusy k dispozícii už vopred.
„Keď má niekto zmluvu od kraja, v ktorej má garantované objednávky, môže ísť do ktorejkoľvek fabriky. Všetci výrobcovia autobusov sa oňho pobijú,“ poznamenal Turan.
Nájdi päť rozdielov
Automobilky na to idú inak. Najprv urobia súťaž a následne nechajú víťazovi niekoľko mesiacov, aby sa na zákazku mohol pripraviť.
„Súťaže robíme minimálne rok pred koncom aktuálnej zmluvy. Je to práve z toho dôvodu, aby si dopravcovia vedeli zabezpečiť potrebné autobusy či vodičov,“ píše Volkswagen.
Podobne postupuje aj Kia – ani tá nepožaduje, aby dopravcovia mali autobusy v garáži už vopred. „Akceptujeme, ak má víťaz šesťdesiat percent požadovaných kapacít a zvyšok si obstará dodatočne,“ hovorí Bačé.
Automobilky len dopravcom spresnia, aké musia mať ich autobusy parametre – či už z hľadiska emisných noriem, alebo pohodlia pre cestujúcich. „K dispozícií musia byť napríklad klimatizácia, vykurovanie, polohovateľné sedačky či tmavé sklá,“ vypočítava Bačé.
Bratislavský Volkswagen ide dokonca ešte ďalej. „Musí ísť o vozidlá, ktoré majú výbavu zájazdového autobusu vrátane napríklad bezplatného pripojenia na WiFi,“ spresňuje Machalík.
Napadnutý tender
Nitriansky kraj sa však o možnosť takejto licitácie pripravil sám. Jeho víťaz má totiž prevziať dopravu už od januára 2016, teda len pol roka od chvíle, keď sa oficiálne spustil tender. „Na zákazku takéhoto rozsahu je to neúmerne krátka doba,“ hovorí Turan.
Navyše tender doteraz nebol ukončený – niektorí uchádzači ho totiž napadli na Úrade pre verejné obstarávanie. Víťaz teda bude mať len niekoľko málo týždňov, aby sa na novú zákazku pripravil. To technicky môže zvládnuť len firma, ktorá v kraji jazdí doteraz.
Všetko teda hrá do kariet domácej Arrive, aby sa uchytila na ďalších minimálne desať rokov. „Prímestskú dopravu by pritom dokázali zabezpečiť aj iní dopravcovia. Stačí, aby ukázali, že majú v tejto oblasti už patričné skúsenosti,“ dodal Turan.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
