Dal si falošné parohy a hádzali po ňom laso. Chelsea získala manažéra, ktorý uspel netradičnými metódami

Chelsea našla svojho nového manažéra. V stredu ráno po prehre s Dinamom Záhreb (0:1) v Lige majstrov prišiel o svoje miesto Nemec Thomas Tuchel, hoci pred viac ako rokom priviedol tím k víťazstvu v Lige majstrov a pohodlne zabezpečil aj účasť v tohtoročnej edícii.

Na lavičke ho nahrádza 47-ročný Angličan Graham Potter, ktorý síce ešte nie je trénerskou hviezdou, ale vo futbalovom svete je dlhodobo uznávaný.

Noví majitelia Chelsea na čele s americkým podnikateľom Toddom Boehlym a spoločnosťou Clearlake Capital sľubovali zmenu pomerov v klube. Vyhadzov Tuchela po zlom štarte do sezóny však pripomína odchody manažérov počas éry Rusa Romana Abramoviča, ktorý neváhal so zmenou trénera, ak mala Chelsea čo i len náznak horšej formy.

Po konci Tuchela už išlo všetko rýchlo. Boehly a spol. mali medzi svojimi kandidátmi aj Mauricia Pochettina, Zinedina Zidaneho či trénera Sportingu Lisabon Rubena Amorima, ale ako s prvým sa vraj rozprávali práve s Potterom.

Ten doteraz viedol Brighton & Hove Albion, ktorý patrí k prekvapeniam Premier League. V minulej sezóne priviedol malý klub z juhu Anglicka k historickému deviatemu miestu v tabuľke a aktuálne je dokonca štvrtý.

Potter doteraz trénoval malé kluby, ktoré dokázal radikálne zlepšiť. Po konci hráčskej kariéry (nastupoval ako ľavý obranca napríklad za West Bromwich Albion či York City) študoval na Leedskej univerzite a získal diplom v spoločenských vedách, manažmente a emočnej inteligencii. A svoje vedomosti preniesol do futbalu.

Stal sa trénerom Östersunds FK, klubu zo štvrtej švédskej ligy. V priebehu siedmich rokov ho dostal nielen do najvyššej súťaže, ale až do vyraďovacej fázy Európskej ligy, a to aj vďaka svojim zvláštnym metódam, o ktorých si ešte povieme viac.

Má to však jeden háčik, v Chelsea nebude mať jednu dôležitú vec, vďaka ktorej v minulosti vždy profitoval: čas.

Boehly a spol. chcú úspechy, lebo od veľkoklubu sa jednoducho očakávajú: obzvlášť po letnom prestupovom období, v ktorom minuli viac ako 250 miliónov libier na nových hráčov.

Potter mohol zostať v Brightone a naďalej viesť postupný progres. Rozhodol sa však vystúpiť z komfortnej zóny a trénovať jeden z najväčších klubov sveta.

Po roku nájdu iného

Boehly po nadobudnutí vlastníctva Chelsea vyhodil viacerých funkcionárov z éry Abramoviča, vrátane Mariny Granovskej či Petra Čecha. Sám sa stal športovým riaditeľom a rokoval o transferoch, pričom sa stále radil s manažérom Tuchelom.

Správy z posledných dní hovoria o tom, že Tuchel nespolupracoval tak, ako si Boehly predstavoval: napríklad ho otravovalo, ak mu musel stále vysvetľovať, prečo naozaj do tímu nechce Cristiana Ronalda.

Teraz prichádza Potter, ktorý bol zvyknutý na spoluprácu so špičkovými funkcionármi: napríklad v Brightone s riaditeľom Danom Ashworthom (ten potom prijal ponuku Newcastlu) a majiteľom Tonym Bloomom. Brighton viedol od mája 2019. Chelsea mala v rovnakom čase troch manažérov: Tuchela, Franka Lamparda a Maurizia Sarriho. Nikto z posledných trinástich manažérov Chelsea nevydržal na jej lavičke tak dlho ako Potter v Brightone. Dokázal to iba José Mourinho (od júna 2004 do septembra 2007).

Aj to je dôvod, prečo sa bývalý obranca a dnes televízny expert Jamie Carragher o Pottera obáva. „Je to veľmi nemilosrdný klub a nie som si istý, či (Graham Potter) je tou správnou voľbou,“ povedal pre Sky Sports. „Ak by som bol Graham Potter, veľmi ťažko by som im veril, že to bude odlišné. Práve vyhodili manažéra po šiestich zápasoch sezóny. Obávam sa oňho, že sa ocitne na rovnakej lodi ako každý manažér Chelsea za posledných desať rokov: pokiaľ nebude mať okamžité výsledky, po roku si nájdu niekoho iného.“

Chelsea po vyhodení Tuchela v oficiálnom stanovisku napísala, že nastal „správny čas“ na zmenu, ale neznie to veľmi dôveryhodne. Celé leto totiž nakupovala nových hráčov podľa Tuchela. Paradoxne, práve do Brightonu predala talentovaného škótskeho záložníka Billyho Gilmoura, ktorý sa Potterovi veľmi páčil.

Len futbal?

Potter má povesť trénera-intelektuála a muža, ktorý dokáže nielen skvele nastaviť taktický systém, ale aj nadviazať blízke vzťahy s hráčmi. To druhé nie je Tuchelovou silnou stránkou. „Najdôležitejšou vecou je zostať verný sám sebe a nestať sa niečím iba kvôli hluku Premier League,“ povedal v rozhovore pre The Times.

Keď Potter po pôsobení v Swansea City odišiel do Brightonu, prebral tím bojujúci o záchranu, ktorý hral staromódny futbal s hlbokou defenzívou. V priebehu pár mesiacov to vyzeralo úplne inak: Brighton sa zrazu spoliehal na vysoký pressing, kombináciu a technických hráčov.

Dovtedy priemerných hráčov zlepšoval. Príkladom môže byť stopér Ben White, za ktorého potom Brighton dostal 50 miliónov libier od Arsenalu. Použil ich na nákup Marca Cucurellu (za 15 miliónov). Teraz ho Brighton predal za približne 60 miliónov – a práve do Chelsea. Brighton sa stal mužstvom, s ktorým sa nehrá ľahko. Prvýkrát v klubovej histórii skončil v hornej polovici tabuľky Premier League.

Keď sa Pottera Sky Sports spýtala na tajomstvo úspechu, nevedel odpovedať. „Je to ťažké, stále sa ma na to niekto pýta. Chcete ponúknuť nejakú inteligentnú, trénerskú odpoveď, ale niekedy je to jednoducho len o ‚futbale‘. Preto túto hru milujeme. Niekedy veci nedokážete vysvetliť,“ povedal.

Vedenie mu dôverovalo, aj keď cez zimu nevyhral sedem zápasov v rade. Potter sa vtedy rozhodol s hráčmi viac rozprávať a používal psychológiu. A mužstvo reagovalo: vyhralo nad Arsenalom aj Tottenhamom.

Potter popritom neváha meniť taktiku. Podľa Athleticu v minulej sezóne použil systém 3-5-2 13-krát, rozostavenie 3-4-3 zvolil v ôsmich zápasoch a v siedmich nastúpil so systémom 4-2-3-1. Herným prejavom sa Brighton sčasti podobá na Tuchelovu Chelsea: aj Potter preferuje držanie lopty a využívanie rôznych mechanizmov.

Potter je však zaujímavý tým, že neverí, že na víťazstvá stačí správna taktika. Naučil sa to vo Švédsku, keď z provinčného Östersundsu spravil jeden z najlepších klubov v krajine. „Herný štýl vám zápasy nevyhrá. Výzvou je, aby vaši hráči vo váš herný štýl verili,“ vysvetľoval pre Coaches‘ Voice.

V Östersundse chcel zmeniť nielen herný prejav, ale aj doslova „kultúru“ v celom klube. Hráči sa zúčastnili na rôznych kultúrnych podujatiach: napríklad raz pre miestnu komunitu sami spravili predstavenie Labutieho jazera.

Klub v Östersundse fungoval úplne inak. Najal dokonca „kultúrnu trénerku“ Karin Wahlenovú, ktorá funkcionárov presvedčila, že kultúra môže hráčom pomôcť k lepším výkonom. Hráči a realizačný tím začali organizovať podujatia pred miestnym múzeom, napríklad koncert venovaný kmeňu Sámov (známym aj ako Laponci). Futbalisti absolvovali aj lekcie o chove sobov, počas ktorých Potter nosil falošné parohy a jeden z jeho zverencov po ňom hádzal laso.

Funkcionár Lasse Landin pre The Independent spomína: „Väčšina futbalových trénerov hovorí iba o formáciách, ale Graham rozprával o procese učenia a o tom, ako rozvíjať ľudskú bytosť. Ako tréner bol úplne odlišný. Pre mňa ako bývalého učiteľa to bolo úžasné. Rozumie tomu, že hráči aj realizačný tím sú ľudia, a vie, ako dostať čo najviac z každého jednotlivca bez toho, aby zničil silu skupiny.“

Östersunds vďaka tomu konkuroval tradične najlepším tímom v krajine a dokonca postúpil aj zo skupinovej fázy Európskej ligy, hoci sa tam stretol s Herthou Berlín a Athleticom Bilbao.

Chelsea však bude úplne inou výzvou – Potter prvýkrát v živote nebude trénovať outsiderov.