Denník N

Dejiny európskej vedy sú menej európske, než si myslíme

Portrét Issaca Newtona. Zdroj−Godfrey Kneller
Portrét Issaca Newtona. Zdroj−Godfrey Kneller

Osvietenstvo, vedecká a priemyselná revolúcia, ktoré sú považované za čisto európsky jav, by neboli možné bez objavov, ktorých autormi boli myslitelia a vedci z iných častí sveta.

Nemáme dôvod byť hrdí na to, že Európania si vďaka vedeckej a priemyselnej revolúcii od 16. storočia podrobili svet. Otroctvo a kolonizácia boli väčším barbarstvom než rituálne stínanie hláv v kultúre Aztékov, ktorých Európania považovali za barbarov.

Západné národy sa v posledných dekádach rad za radom ospravedlňujú bývalým kolóniám za utrpenie, ktoré im v minulosti spôsobili. Európa si však naďalej svoju vtedajšiu rozpínavosť čiastočne ospravedlňuje tým, že darovala svetu vedecké objavy, ktoré radikálne zlepšili životy ľudí na celej planéte.

Britský historik James Poskett vo svojej knihe Horizons: The Global Origins of Modern Science (Horizonty: Globálny pôvod modernej vedy) prináša množstvo dôkazov o tom, že predstava o Európe ako kolíske modernej vedy je mýtus. Jej samotný zrod začiatkom 16. storočia, keď Mikuláš Kopernik zosadil našu planétu z centra vesmíru a dosadil tam Slnko, by totiž nebol možný bez znalostí arabských a perzských astronómov, bez čulej výmeny ideí islamských, židovských či kresťanských mysliteľov a matematikov.

Botanické záhrady mali Aztékovia skôr

Európania boli na rozdiel od iných civilizácií len dostatočne otvorení a vedeli využiť ich znalosti na to, aby rozširovali svoje impériá a ovládli svetový obchod. Dokázali napríklad zhromaždiť obrovské množstvo informácií o liečivých účinkoch rastlín v kolonizovaných krajinách. Kým začiatkom 17. storočia bolo v Európe známych iba šesťtisíc druhov rastlín, o sto rokov neskôr to bolo už 50-tisíc rastlín, väčšinou zo zámoria.

Využili pritom znalosti pôvodných obyvateľov, aby sa mnohé plodiny naučili pestovať vo svojich botanických záhradách, ktoré odpozorovali napríklad od Aztékov. Tí založili botanickú záhradu už v roku 1467, o sto rokov skôr, než vznikla prvá taká v Európe.

Autormi encyklopédií a stoviek kresieb týchto rastlín boli často americkí Indiáni alebo otroci z Afriky, ktorí ich potom na plantážach v zámorí v krutých podmienkach pestovali pre Európanov.

Americkí Indiáni aj Afričania mali pritom už pred príchodom Európanov vlastné katalógy rastlín, ktoré delili

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

História

Knihy

Komentáre, Kultúra, Veda

Teraz najčítanejšie