Denník N

Schengen z nás robí väčších Európanov, pomáha ekonomike, ale aj zločinu

Schengen umožňuje zaviesť dočasné kontroly vo výnimočných prípadoch, ako napríklad v roku 2011 počas klimatickej konferencie vo Francúzsku. Foto – TASR/AP
Schengen umožňuje zaviesť dočasné kontroly vo výnimočných prípadoch, ako napríklad v roku 2011 počas klimatickej konferencie vo Francúzsku. Foto – TASR/AP

Vďaka otvoreným hraniciam môžeme ľahšie dochádzať za prácou do zahraničia. Čím viac ľudia cestujú Schengenom, tým sú menej euroskeptickí.

Je to príklad, ktorý inde vo svete nemá obdobu. Luxembursko má vyše 550-tisíc obyvateľov, no každý pracovný deň sem príde ďalších 170-tisíc cudzincov. Vlakom, autobusom či autom dochádzajú za prácou najmä Francúzi a Nemci. Táto masa „cudzincov“ tvorí 40 percent luxemburského pracovného trhu.

Je celkom príznačné, že práve malé vinárske luxemburské mestečko Schengen si vybrali európski politici ako miesto, kde vznikla Európa bez hraníc. Práve na okrúhle výročie Schengenu (dohody podpísali v roku 1985, platiť začali o desať rokov neskôr) je tento „najväčší výdobytok Európskej únie“ ohrozený ako nikdy predtým.

Pre utečeneckú vlnu a hrozby terorizmu zaviedlo viacero krajín dočasné kontroly. Holandsko dokonca na piatkovom rokovaní ministrov vnútra údajne neformálne rokovalo o návrhu vytvoriť mini-Schengen, v ktorom by bolo iba päť krajín. Podľa ministra vnútra Róberta Kaliňáka tento návrh nebol na stole; ministri dohodli sprísnenie kontrol na vonkajších hraniciach.

Skúsili sme sa pozrieť, v čom sú najväčšie výhody a slabiny Schengenu.

Dochádzanie za prácou

Príklad Luxemburska nie je jediný. V roku 2006 780-tisíc občanov Európskej únie dochádzalo za prácou do druhej členskej krajiny. Odvtedy ich počet narastal, aj v dôsledku rozšírenia EÚ a rozšírenia Schengenu.

Úplne najviac cudzincov dochádzajúcich denne za prácou má Švajčiarsko – 270-tisíc. Švajčiari síce nie sú v Európskej únii, no podobne ako Island, Nórsko a Lichtenštajnsko sú súčasťou Schengenského priestoru.

Agentúra Bloomberg pripomína iný príklad. V roku 2000 otvorili 8-kilometrový Öresundský most medzi švédskym Malmö a dánskou Kodaňou. Aj vďaka tomu sa podľa agentúry stalo Malmö akoby predmestím dánskeho hlavného mesta – denne po ňom prejde 20-tisíc áut.

Často dochádzajú za prácou cez hranice aj Slováci. Podľa štúdie Európskej komisie sme v rokoch 2006 a 2007 patrili medzi krajiny EÚ, ktorých občania túto možnosť využívajú najčastejšie. Podľa údajov v štúdii tak robilo asi 6 ľudí z tisíc. To bolo ešte v čase, keď Slovensko nepatrilo do Schengenu – vstúpili sme v decembri 2007.

„S tradičnými kontrolami by dochádzanie za prácou cez hranice zabralo oveľa viac času, čím by tieto pracovné miesta neboli také atraktívne,“ píše sa v tohtoročnej štúdii nemeckého think-tanku Inštitút pre svetovú ekonomiku v Kieli.

Ekonomické výhody

Cezhraničný styk, ktorý neobmedzujú hraničné kontroly, má aj ekonomické výhody. Najviac sa týkajú pohraničných regiónov.

Podľa štúdie Američanov Danea Davisa a Thomasa Gifta, keď sú dva susedné štáty v Schengene, pridá im to 0,1 percenta ročne na vzájomnom obchode.

Sú na to tri dôvody.

„Mobilita práce ako výsledok Schengenu priaznivo vplýva na obchod tým, že rastie dopyt po zahraničných výrobkoch. Ľudia objavia lacnejších výrobcov za hranicami a znižuje sa riziko pri nakupovaní a predaji mimo pôvodnej krajiny,“ píšu v štúdii.

„Klasický príklad je Francúz, ktorý sa rozhodol žiť v Nemecku a priniesol so sebou svoju lásku k francúzskym vínam či syrom. Túto vášeň môže šíriť medzi nemeckou populáciou a podporovať tak záujem o francúzske produkty dovážané do Nemecka,“ povedal Davis pre Bloomberg.

Robí z nás Európanov

Jeden z dôvodov, prečo začali európski politici rozmýšľať o zrušení hraníc, bola psychológia. Zbúranie hraničných kontrol malo spraviť z obyvateľov krajín Európskej únie väčších Európanov. Podobne ako v Spojených štátoch, kde si fakt, že ste prešli do iného štátu, uvedomíte len pri pohľade na ceduľku ako „Vitajte na Floride, v Slnečnom štáte“.

Tento efekt podľa výskumov zafungoval. „Medzinárodné vzťahy a cezhraničná mobilita majú pozitívny účinok na vzťah občanov k Únii. U jednotlivcov posilňuje identitu EÚ a znižuje euroskepticizmus,“ píše sa v nemeckej štúdii. Problematiku skúmala napríklad Theresa Kuhnová.

Voľný pohyb osôb ľudia podľa Eurobarometra nazvali druhým najpozitívnejším prínosom európskej integrácie (po mieri), z osobného hľadiska ho dokonca dali na prvé miesto.

„Schengen je viac ako len symbol – je prejavom jednotnej Európy,“ hovorí pre Denník N analytička Judy Dempseyová z think-tanku Carnegie Europe.

Šanca pre zločincov?

Najväčšia obava už pred vznikom Schengenu spočívala v tom, či zrušenie hraníc nepomôže zločincom. Môžu spáchať zločin v jednej krajine a potom sa voľne presunúť do iného štátu, kde sa budú skrývať. Viacerí teroristi v Paríži pochádzali z Belgicka.

Na to mal reagovať vznik Schengenského informačného systému, ktorý viac prepojil bezpečnostné služby rôznych štátov.

Ako napísal Inštitút pre svetovú ekonomiku v Kiele, neexistuje jasný vedecký dôkaz o vplyve Schengenu na cezhraničnú kriminalitu. Bádatelia urobili jednu malú prípadovú štúdiu.

Skúmali zločinnosť v štyroch nemeckých spolkových krajinách susediacich s Poľskom a Českom v roku 2006 pred rozšírením Schengenu a v roku 2014, keď už Poľsko a Česko boli v Schengene, a porovnali to s inými nemeckými spolkovými krajinami. V priebehu ôsmich rokov kriminalita v štyroch prihraničných spolkových krajinách klesla, viac-menej rovnako ako v iných spolkových krajinách. Stúpol (v oboch prípadoch) len počet podozrivých zločincov – cudzincov. Analytici z think-tanku však varujú, že ich štúdia ešte nič nemusí vypovedať.

Podľa mnohých však Schengen skutočne otvára väčší priestor zločincom i teroristom. „Otvorené hranice v Európe v konečnom dôsledku vytvorili bezpasovú zónu pre teroristov, ktorá im umožňuje zrealizovať útoky na kontinente a ujsť,“ napísal pre New York Times Ronald Noble, generálny tajomník Interpolu v rokoch 2000 – 2014.

Podľa neho sú pasy zo schengenských krajín pre zločincov najlákavejšie, preto ich aj najčastejšie kradnú.

„Je tu jedno jednoduché riešenie – otvorené hranice by mali pozastaviť,“ dodal.

„O tom, že Schengen zneužívajú zločinci, nemôže byť pochýb. Je to jeho tmavá stránka,“ dodáva Dempseyová. No podľa nej je správnou odpoveďou lepšia spolupráca bezpečnostných a spravodajských služieb jednotlivých krajín v boji so zločinom. „Parížske útoky ukázali, že to je skutočný problém,“ dodala.

Podľa niektorých je Schengen v istom zmysle ako euro. Ľudia si ho chválili, až kým neprišli problémy, ktoré ukázali jeho slabé stránky. A jednou z nich je podľa niektorých práve tá, že integrácia v týchto oblastiach nie je úplná. „Schengen je iba čiastkovou integráciou: vonkajšie hranice, migračná politika aj kontrola zostávajú v rukách národných vlád,“ napísal týždenník Economist.

Ak má pre vás práca našich novinárov pred prezidentskými voľbami väčšiu hodnotu, ako je cena predplatného, môžete ich podporiť aj darom. Vopred ďakujeme 🫶

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Útok v Paríži

Svet

Teraz najčítanejšie