Denník N

O tichu

Foto N - Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček

Písať o tichu znamená písať o niečom, čo v reálnom svete takmer neexistuje. Napriek tomu je to úplný zázrak. 

Niekedy sa zobudím okolo tretej nadránom a s ľadovou minerálkou s citrónom si na chodbe nášho bytu vychutnávam zvuky ticha. Je to skoro oxymoron, ale práve tie drobné narušenia dokonalosti robia z počúvania ticha zážitok hodný Johna Caga. Najlepšie pri otvorených balkónových dverách. Bývame v bytovom dome uprostred starého mesta, takže to nie je znepokojivé ticho uzavretej miestnosti, skôr mäkké tlmené ticho s množstvom jemných, jasne rozoznateľných zvukov. V diaľke prejde auto… ticho… v pohári praskajú bublinky… zo spálne počuť odfukovanie a pochrapkávanie… vietor… znova vietor a ticho… vzdialené šumenie klimatizácie… zapraskajú parkety…

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Dnes píše

Texty múdrych ľudí, ktorých redakcia poprosila, aby pravidelne písali o tom, čo práve teraz považujú za dôležité, spôsobom, ktorý sa im zdá práve teraz najvhodnejší.

Komentáre

Teraz najčítanejšie