Denník N

Vojenský analytik Bednár: O vojne sa už rozhodlo

Vladimír Bednár. Foto N - Tomáš Benedikovič
Vladimír Bednár. Foto N – Tomáš Benedikovič

Problémy Ruska na Ukrajine by nemusela vyriešiť ani mobilizácia. Ako hovorí vojenský analytik Vladimír Bednár, ak mali logistický problém zásobovať 150-tisíc vojakov, aký zmysel bude mať, keby ich tam bolo 300-tisíc či pol milióna?

Počúvajte podcasty v aplikácii Denníka N. Všetky naše podcastové kanály a služby.

Podcasty Denníka N

Kde nájdete naše podcasty: 

V rozhovore s vojenským analytikom sa dočítate:

  • čo stálo za úspechom ukrajinskej ofenzívy pri Charkive,
  • či Ukrajina reálne využije techniku, ktorú v panike opustili Rusi,
  • čo sa počas ofenzívy dialo na juhu pri Chersone,
  • či môžu Rusi ešte situáciu zvrátiť,
  • aj či vývoj bojov ovplyvní jesenné počasie.

Ako by ste opísali to, čo sa ukrajinskej armáde podarilo od začiatku septembra?

Najvhodnejší opis by znel: veľmi moderná vojenská operácia a aplikovanie modernej mobilnej vojny. To nie je vec posledného obdobia, korene modernej mobilnej vojny siahajú až do 30. rokov 20. storočia, keď sme to poznali pod menom „Blitzkrieg“. Neskôr túto taktiku rozvinul Sovietsky zväz a stala sa základom sovietskych plánov pre prípadnú inváziu do západnej Európy. Ešte neskôr, v roku 2003, sme túto taktiku videli v Iraku, kde sa nazývala „Strach a hrôza“.

Čo je jej podstatou?

Rýchlym manévrom mechanizovaných a obrnených síl dôjde k prelomeniu základnej obrannej línie. Potom sily postupujú tak rýchlo, že nepriateľ sa už nedokáže skonsolidovať a v panike uteká.

Video: Vojenský analytik Bednár: O vojne sa už rozhodlo
autori: Eva Štefanková, Dušan Mikušovič

Prekvapil vás rozsah ukrajinskej ofenzívy?

Pár dní pred tým, ako došlo k tejto ofenzíve, som konštatoval, že v nejakom momente k takémuto niečomu príde. Vývoj bol zákonitý. Ruské sily neuvážene ďalej pokračovali v ofenzíve, najmä smerom na Bachmut a severozápadne od Donecka na obec Pisky. Pomer síl ale zďaleka nebol taký, aby ruské sily dokázali útočiť. Riešili to tým, že stále zrieďovali vojenskú prítomnosť v iných oblastiach. Práve to využila ukrajinská strana, prekonali stále redšiu obrannú líniu.

Takže hlavným dôvodom ukrajinského úspechu bolo, že Rusi už nemajú dostatok síl, aby dokázali udržať také územie, aké na Ukrajine obsadili?

V podstate áno. Ruské sily neustále prisúvali ďalšie a ďalšie jednotky do oblastí, v ktorých chceli útočiť. Zároveň s tým sa nedostávali posily do oblastí, ktoré boli statické. No ukrajinská strana svojimi delostreleckými a raketometnými útokmi oslabovala ruské pozície aj na týchto územiach.

Bolo len otázkou času, kedy sa nájde v ruskej obrane také slabé miesto, kde početná prevaha ukrajinskej strany bude dostačujúca na to, aby prekonala ruskú obranu. Ukrajincom hralo do karát aj to, že sa to celé udialo severovýchodne od Iziumu, respektíve južne od Charkiva. Teda na mieste, kde bolo logistické centrum záložných ukrajinských síl pre boje, ktoré prebiehajú na Donbase. Bolo možné ich rýchlo nasmerovať do slabého miesta.

Takže nie je to tak, že by si Rusi nevšimli, že Ukrajinci kúsok od nich koncentrujú väčší počet síl na ofenzívu? Ukrajinci mali vojská už predtým koncentrované neďaleko.

Presne tak.

Veľa sa písalo o tom, že sme boli svedkami premyslenej dezinformačnej kampane zo strany Ukrajiny, ktorá cielene vytvárala obraz, že ofenzíva príde na juhu, pri Chersone, aby nakoniec udrela na severe pri Charkive. Bol toto kľúčový faktor postupu Ukrajiny?

Koncentrácia ukrajinských síl je v skutočnosti stále väčšia v smere na Cherson. Preto si osobne nemyslím, že išlo o nejakú dezinformáciu. Treba to chápať aj v kontexte politického odkazu. Informácie o akejsi premyslenej dezinformácii neprichádzajú z ukrajinských vojenských miest, to znamená z generálneho štábu, ale od politických činiteľov. Ukrajina musí v tomto vojnovom konflikte cielene narábať s informáciami aj dezinformáciami. Napríklad pravidelne popiera aktivity, o ktorých je zrejmé, že ich vykonáva ukrajinská strana.

Ktoré máte na mysli?

Videli sme to na začiatku vojny pri raketových útokoch na Millerovo či pri útokoch vrtuľníkov na ruské rafinérie na ich území. Nedávno sme videli, že viac ako mesiac ukrajinská strana popierala útoky na Kryme, až pred časom sa informácie oficiálne potvrdili. Ukrajina citlivo narába s informáciami, no správy o ofenzíve smerom na Cherson boli z ukrajinskej strany takou „polovičnou pravdou“.

Počas víkendu sme boli svedkami viacerých predčasne ohlásených ukrajinských víťazstiev, dokonca správ o bojoch o letisko v Donecku a podobne. Bol to zámer – šíriť paniku?

Je ťažko povedať, v akom rozsahu to bol zámer alebo či nešlo skôr o aktivity lokálnych ukrajinských politikov a miestnych lídrov, ktorí svojimi kanálmi prinášajú často nie úplne overené informácie. Ukrajinská strana je veľmi zdržanlivá v tom, aké informácie oficiálnou cestou – mám na mysli napríklad reporty generálneho štábu – poskytuje. Problém je, že tieto správy nevieme konfrontovať s informáciami z nezávislých zdrojov, lebo v tejto chvíli sú Chersonská a Charkivská oblasť, ale aj Donbas pre novinárov ťažko prístupné. A do toho všetkého vstupuje aspekt, že ruská strana pravdivé informácie neposkytuje prakticky vôbec.

Máme byť optimistickí pri ďalšom vývoji?

Ja som optimistom od začiatku konfliktu. Som presvedčený, že v skutočnosti sa o tejto vojne rozhodlo už v prvých dňoch. V istom momente sa každá vojna stane hrou čísel. Aktuálny útok ukrajinskej strany sa v jednej chvíli zastaví. Ruské sily sa schovali za rieku Oskil a Doneck, čo im dá čas, aby sa skonsolidovali. No som presvedčený, že je len otázkou času, kedy podobná situácia nastane aj inde. Možno v Chersonskej oblasti, možno v Zaporižžskej oblasti, ktorá je v tejto chvíli z hľadiska ruských síl najviac nedocenená. A takto bude vojna pokračovať.

Ako je možné, že krajina, ktorá je objektívne menšia a slabšia ako Rusko, decimovaná 200 dňami vojny, je po pol roku schopná prísť s takouto ofenzívou?

Musíme

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Vojna na Ukrajine

Slovensko

Teraz najčítanejšie