Denník N

Pri filmoch sme znížili latku, ukážkou je Top Gun aj zúfalá návštevnosť oceňovaných slovenských filmov, hovorí Peter Konečný

Peter Konečný. Foto N – Tomáš Benedikovič
Peter Konečný. Foto N – Tomáš Benedikovič

Na najlepší slovenský film minulého roka prišlo do kín len 1500 divákov, niektoré ďalšie na tom boli ešte horšie. Zmenila pandémia a Netflix to, aké filmy pozeráme? Budú sa kiná zatvárať? Čo sa musí stať, aby sa na slovenské filmy opäť prišlo pozrieť milión divákov ako v rokoch 2018/2019?

Peter Konečný, filmový kritik, šéfredaktor portálu Kinema a člen tímu festivalu Cinematik, hovorí aj o tom, ktorým domácim filmom by sa v tejto sezóne mohlo dariť, aké má očakávania od Jakubiskovej Perinbaby a prečo na filmovom festivale Cinematik už nepredávajú jednodňové lístky.

Pre väčšinu kultúrnych podujatí po pandémii platí, že ľudia sa s kúpou lístkov rozhodujú na poslednú chvíľu. Ako je na tom Cinematik, ktorý práve prebieha?

Veľmi podobne – v princípe sme na tom takmer rovnako ako minulý rok, čo je fajn. Uvedomujeme si, že v kultúre je to komplikované. Filmový festival je veľmi špecifické podujatie; nazval by som ho intelektuálnym dobíjaním bateriek, ktoré má aj špecifické publikum. Druhá vec je, že v posledných rokoch sledujeme obrovský pokles návštevnosti filmových klubov a artových filmov, a to cítime aj my.

Hlavným sídlom Cinematiku je Dom umenia v Piešťanoch. Foto – archív Cinematiku

Aj tento rok fungujete so systémom akreditácií – kúpiť sa dá iba permanentka na celý 6-dňový festival. Neodrádza to ľudí, že si nemôžu kúpiť lístok na jeden deň?

K systému akreditácií sme pristúpili počas covidu, aby sa nám nekontrolovateľne nezvyšoval počet divákov v sálach, a rozhodli sme sa pri ňom ostať. To rozhodnutie má dve roviny: Pri jednorazových lístkoch sa nám stávalo, že ľudia prišli iba na jeden-dva dni počas víkendu, no my by sme chceli, aby u nás strávili viac času, lebo vtedy má festival úplne inú atmosféru. Každý rok sa festival koná v týždni so sviatkom (Sedembolestnej Panny Márie), čo robíme zámerne, aby ľudia mohli tento voľný deň využiť.

Druhá rovina, ktorá s tým súvisí, je, že cena akreditácie (25 € v predpredaji, 30 € na mieste) je stále priam smiešna na to, čo divák u nás uvidí, a aj v porovnaní s inými blízkymi festivalmi v Karlových Varoch, v Jihlave alebo na Letnej filmovej škole v Hradišti. Keď to prerátate na ceny lístkov v multiplexe, tak dvojica dá za dva lístky v multiplexe a pukance viac peňazí ako za akreditáciu na šesť dní festivalu, nehovoriac o rozdieloch v kvalite. Robili sme si prehľad, koľko filmov diváci na festivale stihnú – a neraz je to 25 až 30 filmov.

Kedysi existovala ambícia medzinárodného filmového festivalu v Bratislave, ktorý po 20 ročníkoch už dávnejšie zanikol; tento rok sa nekonal ani Art Film Fest v Košiciach. Čo to znamená pre vás? Beriete to ako výstrahu alebo výhodu?

Ja by som bol rád, keby fungovalo viacero festivalov, lebo vďaka nim sa vytvára kritická masa divákov, ktorí chodia na artové filmy. Ak niektoré festivaly prestanú existovať, je to zlé aj pre tie, čo prežijú. Ich symbióza je dôležitá; samozrejme, ak sa nekryjú a vzájomne sa akceptujú.

My sa usilujeme o to, aby sme z kvalitných festivalových filmov urobili program, ktorý má svoju logiku a zmysel. Ak chcete vidieť to najlepšie z festivalov v Benátkach, v Cannes, na Sundance či v Toronte, stačí prísť na jedno miesto.

Peter Konečný. Foto N – Tomáš Benedikovič

Koľko veľkých festivalov je u nás udržateľných? Nebol by jeden veľký medzinárodný festival hraného filmu ekonomicky aj divácky strop, na ktorý máme?

Nie, to si nemyslím. Odhliadnuc od filmových prehliadok, ktoré existujú popri festivaloch, si myslím, že

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Filmy

Rozhovory

Kultúra

Teraz najčítanejšie