Tak nám zomrela kráľovná…
Kráľovnej je škoda, mohla nám ešte povládnuť a namiesto nej…
Samozrejme, planktón sa zase ozve, že som si po krátkych dvoch rokoch pobytu v Spojenom kráľovstve prisvojil kráľovnú, ale niektorí viete, že som monarchistom už dlho. Anglofilom som začal byť ako malé dieťa po prečítaní Čapkových Listov z Anglicka (zakázané aj nacistami, aj komunistami). Po presťahovaní do Londýna som sa úplne dojal, keď som na vlastné oči konečne uvidel Ladbroke Grove, o ktorom Čapek píše ako o „hevhuv hov“ (cockneyská výslovnosť, overil som, je to pravda).
Kráľovná Alžbeta II. bola britskou inštitúciou, ktorej kvalita sa, podobne ako anglický trávnik, prejaví po dlhodobej existencii a ošetrovaní a ktorá sa, rovnako ako trávnik, stala neodlučiteľnou a príjemnou súčasťou krajiny. Svoje ceremoniálne povinnosti si plnila zodpovedne, príkladne a neúnavne, s patričným humorom a prirodzenou inteligenciou a inštinktmi. Angličania poväčšine úprimne smútia, spontánne lemujú chodníky a nosia kvety a lekvárové chleby.
