Rastislav Káčer: Putin je zločinec, prvý rozhovor budem mať s ukrajinským ministrom

Nový minister zahraničných vecí Rastislav Káčer si netrúfa odhadovať, ako dlho vydrží menšinová vláda, no vraví, že vládnutie bez väčšiny v parlamente je bežné aj v zahraničí.

Káčer vraví, že nerozmýšľal o tom, či Igor Matovič mal odísť z funkcie, aby sa zachovala štvorkoalícia, no dúfal, že SaS vo vláde ostane. „Pre mňa ako človeka – myslím to  občiansky – bol do poslednej chvíle ideálny scenár, aby vláda pokračovala a v nej by pokračoval aj minister Korčok.“

V rozhovore hovorí aj to:

• ako sa stal ministrom a prečo ponuku prijal;
• ako sa pozná s Igorom Matovičom a o výzve, ktorú pre neho podpísal;
• čo si myslí o budúcnosti Ukrajiny a sankciách voči Rusku;
• ako si predstavuje vzťahy s Maďarskom.

Ako ste sa vlastne stali ministrom? Kto a kedy vás oslovil?

Oslovil ma Jaroslav Naď v mene premiéra. Prišiel za mnou domov – bolo to asi pred mesiacom – a povedal, že ak vláda bude pokračovať v menšine, premiérovi veľmi záleží na tom, aby pokračovala kontinuita zahraničnej politiky. Povedal, že dôveryhodnosť je pre nich kľúčová vec a že nevidia lepšieho kandidáta. Sedeli sme dlho.

Hneď vtedy ste povedali áno?

Povedali sme si podmienky. Mojou občianskou a profesionálnou prioritou bolo, aby pokračovala vláda, a ideálnym scenárom bolo, aby Ivan Korčok pokračoval ako minister. Ale povedal som, že rozumiem všetkým ich argumentom. Mám dobrý vzťah s premiérom a má moju dôveru ohľadom jeho hodnotového sveta, vnímania, kam Slovensko patrí a aká má byť zahraničná politika. Argumentom pre bolo aj to, že pani prezidentka má absolútne jasné postoje. A hlava štátu hrá v zahraničnej politike kľúčovú úlohu. Vedel som teda, že ak by som sa stal ministrom, môžem sa o ňu oprieť. A aj predseda parlamentu bol vždy v kľúčových chvíľach človekom, ktorý bol na strane konsenzu zahraničnej politiky a absolútne podporoval priority tak, ako ich presadzoval minister Korčok.

Dali ste si čas na rozmyslenie, alebo ste ponuku prijali už na prvom stretnutí s Naďom?

Čas na rozmyslenie som si nezobral.

Prečo ste vlastne súhlasili?

V prvom rade preto, že toto obdobie je také zložité, že udržať zahraničnú politiku, podporu Ukrajine, jednotu Európskej únie a prejsť energetickou krízou považujem za také veľmi dôležité, že keď neustrážime najbližších šesť mesiacov, môže to erodovať celú kohéziu Európskej únie či solidaritu spojencov v NATO.

Čo bolo ďalším dôvodom?

Myslím si, že človek má konať vtedy, keď môže, a vtedy, keď konať má. Prirovnal by som to k jednej z tradičných kresťanských hodnôt. Volá sa to akt pokánia, je to katolícky aj luteránsky a podľa mňa aj starozákonný princíp. Hovorí sa pri ňom: vyznávam všemohúcemu Bohu i vám, bratia a sestry, že som veľa zhrešil svojimi myšlienkami, slovami, skutkami a zanedbávaním dobrého. Dlho som nechápal, čo za hriech je zanedbávanie dobrého. Až kým som počul anglickú omšu, v ktorej sa tá časť  prekladá inak – je to to, v čom som zlyhal, v čom som nekonal. V mojom prípade by nekonať a uprednostniť svoj komfort znamenalo, že by som poprel 30 rokov práce, ktorú sme robili spolu s ministrom Korčokom a s celou našou generáciou. A keď hrozí, že sa robota našej generácie môže roztopiť ako snehuliak v apríli a ja nebudem konať, sám sebe by som sa nemohol pozrieť do očí. Konať je kresťanské, tak to má byť, je to starý princíp.

Aj za vojny tu boli dva spôsoby, ako sa zachovať, keď vám zaklopal Žid na dvere. Mohli ste ho poslať preč a povedať – vieš čo, asi si s tým nebudem babrať ruky a mať problémy. A jeho zobrali do lágra a išiel hore komínom. Ten druhý spôsob bol skutočný kresťanský – človek ho schoval do pivnice aj s rizikami, ktoré z toho vyplývali.

Absolvovali ste vypočutie na úrade vlády tak ako ostatní kandidáti na ministrov?

Nie. Neviem, čo absolvovali iní kandidáti.

Bolo to vypočutie, kde bol premiér, Igor Matovič a ďalší ľudia z koalície.

S premiérom sa poznáme tak dlho a detailne, že sme si nepotrebovali nič vysvetľovať.

Stretli ste sa vôbec predtým s Matovičom? Ste nominant premiéra, ale tým pádom aj nominant OĽaNO.

Dnes (v stredu – pozn. red.) som sa s ním prvýkrát v živote stretol na rokovaní vlády.

V živote ste sa s ním nestretli? A čo ste si povedali dnes?

Podali sme si ruky a pán predseda povedal, že ma víta a teší sa na spoluprácu. Potom sa začalo rokovanie vlády.

Minulý rok ste iniciovali výzvu ôsmich slovenských veľvyslancov, v ktorej ste nepriamo kritizovali Matoviča. Bolo to pri nákupe Sputnika V a kritizovali ste, že Matovič spochybňoval riaditeľku ŠÚKL Zuzanu Baťovú, ale aj to, že „zaútočil na vlastnú zahraničnú službu, spochybňoval autoritu vlastného ministra zahraničných vecí“. Vo výzve bolo aj to, že „ignorovať písané a nepísané pravidlá pri výkone ústavnej funkcie – toľkokrát, v takom krátkom čase a takej intenzite – je v našich pomeroch bezprecedentné“. A aj o „urážke nielen slovenskej diplomacie, ale aj ponížení Slovenska a ohrození jeho štátnych záujmov tým najhorším spôsobom“. Pýtal sa vás na túto výzvu Matovič?

Nie.

Stále si myslíte, že počas nákupu Sputnika V konal takýmto spôsobom?

Prečo by som si mal myslieť niečo iné než to, čo bolo v tom texte a čo som podpísal? Treba k tomu, samozrejme, povedať jednu dôležitú vec. Keď sa v nejakej veci chcem vymedziť, nikdy to nerobím osobne. To je moje pravidlo. Pretože ide o princíp. Veci nikdy nevzťahujem na osoby, ale na systém fungovania. A to vždy radím kolegom, ale aj ministrom, pani prezidentke a iným. Keď máme niečo, čo sa nám nepáči, alebo čo sa nám zdá byť v rozpore s našimi záujmami a s naším videním, tak pomenujme substanciu – čo nefunguje a čo je zlé -, ale nezosobňujme veci. V profesionálnych vzťahoch ma veľmi vyrušuje, keď sa princípy personalizujú.

V tomto prípade bolo zjavné, že ste to personalizovali na Matoviča.

Je jedno, kto v ňom figuruje. Ten list bol venovaný princípom fungovania – ako veci majú fungovať a ako nemajú. Lebo nás to poškodzuje imidžovo aj substantívne. V tej dobe to bola pravda.

Nebojíte sa, že vám to časom vytmaví? Lebo ako vieme, pamätá si všetky príkoria.

Keby som bol bojazlivý človek, robil by som niečo iné.

Čo si myslíte o nákupe Sputnika V teraz? Nestal sa vtedy Matovič a Slovensko nástrojom Putinovej propagandy?

Myslím, že to je uzavretá téma. Sputnik sa kúpil a Sputnik sa vrátil.

A nebol z toho žiaden efekt, len hanba.

Bol to krok, ktorý bol vtedy všeobecne kritizovaný, považujem to za uzavretú tému a nevidím žiaden dôvod sa k nej vracať.

Aké sú vaše červené čiary pri zasahovaní do zahraničnej politiky Matovičom alebo napríklad Györgym Gyimesim? Obaja sa radi venujú rezortom, ktoré nespravujú.

Som minister zahraničných vecí a budem sa venovať otázkam zahraničnej politiky, európskej politiky, bezpečnosti a všetkého, čo s tým súvisí. V tomto je pre mňa partner premiér, ktorý zodpovedá za koordináciu a činnosť vlády aj za výkon zahraničnej politiky a reprezentuje krajinu, a zároveň vláda ako kolektívny orgán. Toto je ale jednoducho moja kompetencia a tak ju budem aj vykonávať. Na tom budem trvať. Ďalším kľúčovým partnerom je pre mňa pani prezidentka, ktorá má silné formálne aj neformálne kompetencie v oblasti zahraničnej politiky. Je mi veľmi blízka, máme vynikajúci vzťah, mám k nej absolútnu dôveru a myslím si, že je to vzájomné. Tretí kľúčový partner je predseda parlamentu. Nemám pocit, že by bol dôvod, aby mi niekto zasahoval do kompetencií, a myslím si, že sa to ani nedá.

A čo Gyimesi a jeho odkazy smerom k vám?

Prečo by som sa mal zaujímať o jedného zo stopäťdesiatich poslancov, ktorý je náhradníkom? Z akých dôvodov by som mu mal venovať pozornosť?

Lebo keď zverejnili vašu nomináciu, napísal, že by privítal, keby nová vláda bola vládou Slovenskej republiky, nie 51. štátu USA.

Každý poslanec je slobodný človek a môže si napísať, čo chce a čo sa mu páči. Je volený predstaviteľ ľudu a ja nikoho z poslancov nemôžem obmedzovať v tom, čo povedia. Máme ďalších 149 poslancov, z ktorých mnohí sem-tam prídu s úplným nezmyslom. Pre mňa to nie je téma.

Prichádzate do vlády v čase, keď bol najväčšou témou odchod Igora Matoviča. Čo ste si mysleli za posledné dva mesiace? Mal Matovič odstúpiť, aby SaS zostala vo vláde?

Nerozmýšľal som nad tým a vôbec som sa tým nezaoberal. Pre mňa ako človeka – myslím to  občiansky – bol do poslednej chvíle ideálny scenár, aby vláda pokračovala a v nej by pokračoval aj minister Korčok.

Ako dlho budete ministrom a ako dlho podľa vás vydrží táto vláda?

Netuším, potreboval by som na to krištáľovú guľu. Robil som politické plánovanie a na ministerstve aj analytiku. Keby som toto dostal ako profesionálnu analytickú úlohu, neprijal by som ju. Môže sa stať, že budú na jar predčasné voľby aj že vláda dovládne do riadnych volieb. Nie sme v nenormálnej alebo zvláštnej situácii. Na Slovensku sme mnohokrát mali obdobia s menšinovou vládou, takže nechápem to vzrušenie, ktoré tu je. Aj v zahraničí sú menšinové vlády bežné.

Nie je to optimálny scenár, ale parlamentná demokracia má konštitučné pravidlá nastavené tak, že nevyhnutne produkuje relatívne nestabilné vlády. Tie bývajú kompenzované silnými inštitúciami a toto je problém Slovenska – že k nestabilite, ktorú produkuje tento ústavný systém, nemáme dostatočne silné inštitúcie. A aj to bol jeden z dôvodov, prečo som prijal túto ponuku. Pretože som súčasťou tejto inštitúcie – zahraničnej služby – a asi by som zle znášal, keby som videl, že na jej čele je v kritickom období niekto, kto nerozumie jej hodnotám a ohrozil by jej stabilitu a funkčnosť.

Povedali ste, že to vnímate aj ako zodpovednosť za krajinu. Obávate sa, že by po predčasných voľbách mohla byť ohrozená naša zahranično-politická orientácia?

Samozrejme, že sa toho obávam. Taký vnútorný rozklad konsenzu v zahraničnej politike sme tu za 30 rokov v našej vnútornej politike nemali. Nejde tu len o tradičných spochybňovateľov ako kotlebovci, ktorí boli vždy marginálnou súčasťou politiky. Dnes vidíme vážne spochybňovanie fundamentov zahraničnej politiky v Smere aj inde. Za istých okolností by mohol vzniknúť tlak na spochybnenie pilierov, na ktorých stojí naša zahraničná politika. A to by bolo určite veľmi zlé.

Bežní ľudia vás poznajú len ako diplomata a zrejme nevedia veľa o vašich názoroch. Ste konzervatívec alebo liberál?

Jednoznačne konzervatívec. Som z katolíckej vidieckej rodiny a hlásim sa ku kresťanskej viere. Pre mňa to má dve dimenzie. Dimenziu samotnej viery, ktorú tu nechcem rozoberať, je to osobná vec. Pre mňa je to však aj akýsi generačný záväzok, istá príslušnosť a dedičstvo predkov. Moja konzervatívnosť je v tom, že vnímam spoločnosť ako spoločnosť, ktorá stojí na pleciach našich predkov, na judeokresťanských tradíciách, v ktorých sme vyrástli. V tomto spektre sa však vnímam ako konzervatívec typu klasických európskych ľudovcov z EPP, teda západoeurópskeho konzervatívneho typu, nie národno-socialistického konzervatívneho. Dalo by sa to prirovnať k mainstreamovému krídlu nemeckej CDU, čiže podľa politologickej definície ide o liberálny konzervativizmus.

Ste za obmedzenie podmienok pre interrupcie?

V tomto som za status quo, ktorý tu máme. Nie je dôvod zaoberať sa touto témou.

Keď ste boli veľvyslancom v Maďarsku, na budovu ambasády ste nechali vyvesiť dúhovú zástavu a na Slovensku z toho bol rozruch. Čo hovoríte na návrh na zákaz dúhových zástav na verejných budovách?

Rozdelím to na dve časti. My sme na ambasádu nevyvesili dúhovú vlajku na oficiálne miesto, kam patria vlajky ako štátne symboly, čiže na vlajkovú žrď. Na budove ambasády bola dúhová vlajka umiestnená na zábradlí balkóna. A tak sa to aj zvyčajne robí. Sú štáty, ktoré na vlajkovú žrď vešajú aj iné ako štátne vlajky. To som neurobil, lebo to nepovažujem za primerané. Myslím si, že na vlajkovú žrď patrí vlajka, ktorá je symbolom štátu či organizácií. Na to sú protokolárne pravidlá a v tom som konzervatívny človek aj starý protokolista. Či prejaviť podporu alebo sympatiu v istých situáciách, to je iná vec. To, čo som urobil v Budapešti, bolo absolútne normálne a väčšiny slušných ambasád tak konajú vo väčšine štátov. Tu nejde o podporu pre nejaké konkrétne práva, ako napríklad sobáše. Je to gesto akceptácie inakosti.

Skúste to rozviesť.

V našich životoch sú veci, ktoré sú tak, lebo si ich my tak zvolíme. Dokonca aj náš jazyk je našou voľbou. Sándor Petöfi sa narodil s materinským jazykom slovenským a dnes je najväčším maďarským národným spisovateľom. Môžete sa narodiť do rodiny neveriacich a stanete sa konvertitom a naopak. Sú však veci, ktoré vašou voľbou nie sú. Napríklad farba pokožky. Ako príklad používam môjho syna. Prišiel tragicky o zrak a je nevidiaci a to nie je jeho voľba. Je iný ako zvyšok spoločnosti a jeho život je iný, komplikovanejší, pretože nevidí.

Tak je aj to aj so sexuálnou orientáciou. To vôbec nie je vaša voľba, je to neovplyvniteľná vec. Môžu vám otapetovať obývačku dúhovými zástavami a budete heterosexuál, nestane sa z vás homosexuál. Lebo tak vás Pán Boh stvoril. Takže pre mňa je podpora akceptácie inakosti ako takej zrkadlom vyspelosti spoločnosti. Robia to všetky vyspelé krajiny sveta a vtedy v Budapešti to okrem Maďarov, Poliakov, Čechov a Chorvátov urobili všetci. A moja otázka bola, kam chceme patriť – či ku kresťanským Španielom, kresťanským Talianom, kresťanským Írom, k vyspelému severu, k Izraelcom, Japoncom, k Spojeným štátom, ku Kanaďanom. To bolo jasné diplomatické gesto príslušnosti ku krajinám, ktoré si vážia inakosť, ľudské práva, ktoré akceptujú inakosť ako samozrejmú hodnotu.

Čo si myslíte o Ficovi a čo o Pellegrinim? Je medzi nimi nejaký rozdiel?

Jednoznačne je. Je to, bohužiaľ, tak, že predseda Fico sa posunul na stranu extrému, a mňa to veľmi mrzí, pretože som ho poznal ako iného človeka.

Dvakrát ste boli za Fica veľvyslancom.

Robil som s ním ako s iným človekom, ktorý mal absolútne iné priority, iné názory, zastával iné postoje a presadzovali sme spolu takú zahraničnú politiku. Poprosil ma, aby som bol jeho veľvyslancom v Spojených štátoch ešte predtým, ako v roku 2006 vyhral voľby. Keď sme sa v máji 2006 vo Washingtone stretli, povedal, že si váži moju prácu a veľmi by chcel, aby som pokračoval ako veľvyslanec, ak on bude predsedom vlády. Nemali sme vždy stopercentnú názorovú zhodu, ale mali sme vzájomný rešpekt. Do vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice sa s premiérom Ficom dalo fungovať, pretože sme presadzovali normálnu proeurópsku, proatlantickú zahraničnú politiku. To sa zmenilo a aj ľudsky ma to mrzí, keď ho vidím spolu s kotlebovcami a uhríkovcami na strane extrému. Považujem to za tristný osud človeka, ktorý mohol byť do histórie slovenskej štátnosti zapísaný iným spôsobom.

Čo si myslíte o Pellegrinim?

Teraz ho vnímam ako iného človeka. Snažil sa odlíšiť, Smer sa rozpadol a on sa hlási k princípom zahraničnej politiky, o ktorých hovoríme. Nevidím u neho tento typ deviácie, snaží sa byť v tejto otázke oveľa konštruktívnejší. V tom jednoznačne vidím rozdiel.

Štátnych tajomníkov si vyberiete sám, alebo ich vyberie OĽaNO? Pomáhate s ich výberom?

Zatiaľ sme túto vec neriešili.

Je pre vás Putin zločinec?

Áno, jednoznačne.

Ako dlho by mali trvať sankcie voči Rusku?

Pokým Rusko neopustí územie Ukrajiny ako suverénneho štátu, ktorý napadol.

Nemali by trvať dlhšie?

Minimálne dovtedy.

Pritvrdili by ste pri sankciách voči Rusku? Podporili by ste napríklad úplný zákaz vstupu ruských turistov do krajín EÚ?

Som zástanca spoločného postupu Európskej únie. Mali by sme hľadať maximálny konsenzus a prienik a všetky opatrenia by sme mali prijímať a uplatňovať v zhode. Osobne si nemyslím, že by mal byť zákaz víz absolútny, ale selektívny. Rusko nie je jednoliata masa a musíme mať mechanizmus na to, ako sa z tej krajiny dostanú ľudia z disentu či tí, čo s režimom nesúhlasia. Absolútny zákaz víz preto považujem za nekorektný. Mali by sme hľadať opatrenia, ktoré sú prijateľné, efektívne a spoločné.

Ako by mala vyzerať budúcnosť Ukrajiny?

Je v prvom rade nevyhnutné obnoviť jej suverenitu a teritoriálnu integritu. Ukrajina je napadnutá krajina, sú v nej zabíjaní vojaci, ale aj civilní obyvatelia, deti. Ničia tam infraštruktúru krajiny, je decimovaná vojnou a je to absolútne neprípustné. Od druhej svetovej vojny sa v Európe nestalo, aby susedná krajina na základe teritoriálnych nárokov a negácií nároku na existenciu tejto krajine vykonala niečo také. Takýmto prípadom bol napríklad Kuvajt, ktorý napadol s podobnými argumentami Saddám Husajn. Je to šialená situácia. Čiže nastolenie suverenity a teritoriálnej integrity Ukrajiny je minimum.

Aj suverenita a teritorialita majú svoje rozmery.

Áno, nad tým musí mať Ukrajina tak ako každá iná krajina garantovanú slobodnú voľbu svojho vlastného vývoja – to znamená svoj vlastný demokratický poriadok, ktorý napĺňa svojím ústavným spôsobom, má mať svoju suverenitu vo voľbe svojich partnerov a spojencov a ďalšie veci vo svojej budúcnosti. Ak by sme toto neakceptovali, vraciame sa k svetu rozdelenému na akési záujmové sféry vplyvov, polokoloniálneho mechanizmu. Myslím si, že v 21. storočí je niečo také absolútne neprípustné.

Mala by Únia a Slovensko ako spojenci Ukrajiny tlačiť na to, aby sa po skončení konfliktu určite vrátili hranice pred rok 2014? To znamená, že vrátane Krymu a celého Donbasu?

Ukrajina bola štát s uznanými hranicami, členský štát OSN v hraniciach, v ktorých vznikla. Navyše tieto hranice a jej suverenita aj teritoriálna integrita boli garantované dodatočnou zmluvou, jedným z jej signatárov bolo aj Rusko. Kým sa tento rámec nezmení a nezmení sa konsenzuálne za súhlasu a účasti Ukrajiny, absolútne si neviem predstaviť nič iné. My ani žiaden štát EÚ sme neuznali anexiu Krymu. Neuznala ju ani drvivá časť sveta. V tejto otázke sme sa neposúvali ani len náznakom a myslím si, že sa týmto smerom ani len v náznaku neposunieme.

Mali by teda tie plné sankcie voči Rusku trvať až do momentu, kým Rusi opustia aj Krym a Donbas, hoci by sa samotná vojna skončila?

Áno.

Ako viac by sme mali pomôcť Ukrajine? Predpokladám, že nemáte žiaden problém s tým, že tam posielame zbrane a muníciu.

Absolútne nemám. Pomoc Ukrajine Európskou úniou aj nami má mnohé dimenzie. Je to humanitárna pomoc ľuďom v núdzi, ktorí utekajú mimo územia Ukrajiny, humanitárna pomoc dovnútra Ukrajiny, aby sme podporili ľudí, čo tam žijú v núdzi. Je tu aj dimenzia politickej podpory Ukrajiny a tá je nespochybniteľná, treba udržať vojenskú pomoc Ukrajine dodávaním zbraní a systémov, ktoré potrebujú.

To je všetko fajn. Ako im však pomôcť ešte viac?

Vo štvrtok alebo v piatok by som mal mať rozhovor s ukrajinským ministrom zahraničných vecí. Určite bude mať námety, čo ďalšie by sme mohli urobiť. Vedieme dialóg s Ukrajinou a počúvame, čo môžeme ešte urobiť, a snažíme sa tomu vyhovieť. Takúto diskusiu vedie aj minister obrany Naď a vedie ju aj s inými spojencami. Snažíme sa nekonať izolovane, ale v synergii so spojencami a diskutujeme aj o tom, čo iní spojenci poskytnú nám, aby sme mohli pomôcť Ukrajine. V tomto minister Naď ukázal excelentnú robotu, pretože za S-300 pre Ukrajinu dokázal pre nás zabezpečiť štyri batérie patriotov.

Kam pôjdete na prvú zahraničnú cestu?

Určite budem chcieť ísť na prvú bilaterálnu zahraničnú cestu tak, ako je tradícia, do Prahy. (Budúci týždeň sa minister zúčastní na Valnom zhromaždení OSN, takže formálne to je prvá cesta – pozn. red.)

Nebolo by lepšie ísť v tejto situácii na Ukrajinu?

Svoj prvý rozhovor budem mať s ukrajinským ministrom. A zrejme sa stretneme aj v New Yorku počas Valného zhromaždenia OSN. Z praktického pohľadu teda máte pravdu, a tak sa to aj udeje.

Ako ste v Česku vnímali vládu Andreja Babiša a ako vnímate vládu Petra Fialu?

Medzi Slovákmi a Čechmi vznikol zvláštny vzťah, ktorý je ideálnou partnerskou kombináciou – vzťah aj z lásky, aj z rozumu. Rozumieme si neuveriteľne kultúrne, sme si neuveriteľne blízki jazykovo a sme si jeden pre druhého vždy číslom jedna. Je tam veľmi silná emočná stránka, ale aj pragmatizmus. Ten vzťah je pre nás aj strategicky výhodný, lebo nevznikol z empatie, vznikol zo strategickej výhodnosti. Vzťah Čechov a Slovákov v roku 1918 vznikol v prvom rade ako strategický vzťah, lebo obidvoch urobil silnejšími a relevantnejšími. Ukázalo sa, že ten koncept bol absolútne odôvodnený. A teraz bez ohľadu na to, či ide o vládu premiéra Babiša alebo Fialu, sú obidve tieto dimenzie kľúčové.

Aj s premiérom Babišom sme mali veľmi úzky dialóg a budovali sme obe tieto dimenzie. S nástupom premiéra Fialu sa zmenilo to, že vznikla väčšia hodnotová a programová synergia medzi slovenskou a českou vládu. Premiéri Heger a Fiala sú si blízki svojím štýlom. Sú to ľudia konsenzu, ktorí nepotrebujú kričať, ale majú svoju vnútornú ráznosť a dobre si rozumejú si. Toto sa prenášalo aj medzi ministrov zahraničných vecí a iných členov vlády. Vznikla nám tu väčšia programová blízkosť a väčšia dynamika v tomto vzťahu. Je to však ťažké hodnotiť, lebo súbeh s vládou premiéra Babiša bol krátky, bol počas covidu a nastali tam rôzne neplánované krízové situácie. Z môjho pohľadu to však nie je podstatné, pretože jadro tohto vzťahu sa nemení.

Ako budete vychádzať s vaším maďarským kolegom Péterom Szijjártóm?

Poznám ho dlhé roky a mali sme priateľský vzťah, keď som bol veľvyslanec. A nielen s ním. V Maďarsku mám množstvo priateľov. Pani prezidentka Katalin Novák bola viackrát hosťom v mojej rezidencii, keď bola čerstvá štátna tajomníčka ministerstva zahraničných vecí. Mali sme veľmi blízky a veľmi priateľský vzťah. Ide aj o ľudí mimo Orbánovej politiky.

Pomery v Maďarsku a Orbána ste kritizovali už ako veľvyslanec.

Nie ako veľvyslanec, na to som si dával veľký pozor, pretože úlohou veľvyslanca v aktívnej službe nie je otvorene kritizovať vládu.

Ako veľvyslanec ste ju kritizovali mierne, keď ste z tejto pozície odišli, bolo to veľmi otvorené.

Aj to ale bolo spôsobom, že som nekritizoval adresne, ale vecne, čiže ako by veci mali fungovať, a v zmysle, aká je slovenská vízia, aké sú naše hodnoty. Vždy sa snažím o dobré vzťahy, to je jadro diplomacie. V diplomacii sa uplatňujú tvrdé metódy, ale za zachovania elementárnej slušnosti, čo možno chýba aj v našej politike. To však nie je len privilégium diplomatov, mala by to byť všeobecná zručnosť ľudí v politike. Stretnem sa s Péterom v New Yorku, máme na budúci utorok plánované stretnutie ministrov zahraničných vecí V4, ktoré zvolávam ja z pozície predsedníckej krajiny. Mám teda k Péterovi dobrý vzťah, neviem ako on ku mne. To však nie je osobná vec.

Keď vás teraz počúvam, podobne ste sa vyjadrovali ako veľvyslanec v Maďarsku. Potom, keď ste ním neboli, bolo to dosť ostré a teraz opäť hovoríte ako veľvyslanec v Maďarsku.

Nemení sa nič na tom, čo som vtedy povedal. Chcem len povedať, že nie som človek, ktorý sa vymedzuje osobne. Bol som pri stretnutiach ministra Korčoka za zavretými dverami a tam sa preberali aj veľmi tvrdé aj kritické veci. Ale Ivan bol zručný diplomat v tom, že sa nevymedzoval osobne a neťahal profesionálne spory mimo miestnosti. A to je tá profesionalita. Je normálne, že keď som mimo služby, môžem povedať iné veci. To ale neznamená, že zľavujem a mením názory. Na tej substancii sa nič nemení. Aj minister Korčok dokázal byť veľmi kritický a veľmi jasne vedel pomenovať, kde sú naše limity a červené čiary, ale robil to s diplomatickou a profesionálnou zručnosťou.

Pamätám si ten rozhovor s vami.

Áno, bol to kľúčový rozhovor.

Preto chcem vedieť, čo mi poviete o kamarátstve medzi Orbánom a Putinom ako minister.

Maďarská pozícia vo vzťahu k vojne na Ukrajine je všeobecne kriticky hodnotenou vecou. Vzťah Maďarska k Putinovi bol už pred vojnou na Ukrajine veľmi kriticky vnímaný aj z našej strany, aj zo strany ostatných spojencov. Maďarsko napríklad blokovalo dialóg medzi Ukrajinou a NATO ešte pred vojnou a útokom Ruska. A táto vojna to len zhoršila. Dnes všetci partneri v rámci EÚ a NATO vnímajú maďarský postoj jednoznačne kriticky.