Jedna z najfascinujúcejších športových kníh. Zlatan zostarol a prvýkrát si to uvedomuje
Táto kniha nie je božským gospelom. Je to denník štyridsaťročného muža, ktorý sa vyrovnáva s minulosťou a budúcnosť má vpísanú v očiach, akoby to bol ďalší protivník, ktorého musí zdolať.
Tieto slová zaznievajú v novej knihe Zlatana Ibrahimovića s názvom Adrenalín, a hoci by sa mohlo zdať, že to tak je, nepatria žiadnemu recenzentovi, ktorý bol vybraný, aby napísal o knihe zopár zaujímavých a sugestívnych odkazov. To sú slová samotného Zlatana, priekopníka v budovaní vlastného kontroverzného (miestami bizarného až absurdného) imidžu, ktorý si 25 rokov nepripúšťal, že starne. Vždy bol v pozícii vyzývateľa futbalového sveta, vyzývateľa rozhodcov, trénerov, novinárov. Vyzývateľa fanúšikov aj neprajníkov.
A teraz – božský gospel? A denník štyridsaťročného muža? Nová kniha jednej z najvýraznejších osobností histórie svetového futbalu je skutočne fascinujúca. Prichádza deväť rokov po autobiografii Ja som Zlatan Ibrahimović, ktorú Richard Williams na Guardiane opísal ako jednu z vôbec najpôsobivejších športových biografií vôbec. Pôsobivá je aj nová kniha. A tentoraz nie preto, lebo si voyeursky užívame urážky, kto je odpad, pes, či kontroverzné pomenovania pre Pepa Guardiolu či iných športových funkcionárov a osobnosti. Fascinujúca je preto, lebo z nej kričí krehkosť najpevnejšieho z pevných na futbalovom ihrisku, ktorý sa predsa nesmeje a ktorý sa neospravedlňuje.
„V poriadku, vzdávam sa. Mám štyridsať. Som boh. Som však aj boh, ktorý starne. A moje telo už nie je to, čo bývalo,“ znejú prvé slová v knihe.
Starnúci boh
Na titulke sa nekompromisne pozerá do objektívu, priamo na nás. Zo zadnej časti vidno jeho mocný chrbát posiaty tetovaniami a jasný odkaz: „Najproduktívnejší a nebojácny futbalový strelec už na ihrisku nemá čo dokazovať. Je tu len jeden Zlatan.“ Znie to skôr ako