Denník N

Je absurdné, že na Slovensku sa stále rieši, či je film dostatočne „slovenský“

Ukrajinská herečka Vita Smačeľuk ako matka vo filme Obeť. Foto - nutprodukcia
Ukrajinská herečka Vita Smačeľuk ako matka vo filme Obeť. Foto – nutprodukcia

Jeho Študentský film Atlantída, 2033 vybrali do Cannes a získal zaň Českého leva, televízny miniseriál Podozrenie premiéroval na Berlinale. Jeho celovečerný hraný debut Obeť si vybral festival v Benátkach, tento týždeň ho Slovenská filmová a televízna akadémia vybrala ako oficiálneho kandidáta na Oscara a práve prichádza do kín.

Režisér MICHAL BLAŠKO v rozhovore hovorí:

  • prečo sa rozhodol nakrútiť príbeh ukrajinskej rodiny v malom českom meste;
  • o skúsenostiach s Audiovizuálnym fondom aj RTVS;
  • prečo sa rozhodol presťahovať do Čiech.

Aké boli prvé reakcie na Obeť v Benátkach, v Toronte a na Slovensku?

Tie premiéry boli odlišné. V Benátkach to bolo také formálne, bolo tam najmä veľa ľudí z filmárskej brandže. V Toronte žije veľa ľudí zo strednej Európy a projekcie boli verejné, takže aj stretnutia s divákmi boli živšie – spomínali, aké to bolo, keď ešte žili na Slovensku, v Česku, Maďarsku aj na Ukrajine, reagovali aj na súčasnú politickú situáciu, pretože aj na diaľku ju stále sledujú. Boli to omnoho zaujímavejšie diskusie než v Benátkach. Na Slovensku sme mali predpremiéru na Cinematiku, bolo tam veľa ľudí, aj členovia Slovenskej filmovej a televíznej akadémie, ktorí už mali film možnosť vidieť, keď bolo hlasovanie o slovenskom kandidátovi na Oscara. Na distribučnej premiére bola rodina a kamaráti, takže reakcie boli tiež príjemné a teraz som najviac zvedavý na odozvu divákov v slovenských a českých kinách, pretože ich sa tento film týka najviac.

Obeť je príbehom ukrajinskej rodiny žijúcej v Čechách vychádzajúcim z niekoľkých skutočných udalostí v rôznych krajinách. Tak bol film postavený od začiatku?

Keď sme začali film vymýšľať, hlavné postavy boli Česi. Po pol roku sme sa z nich rozhodli vytvoriť členov nejakej minority; ukrajinská bola prirodzená v tom, že v Česku je najpočetnejšia. Umožnilo nám to vytvoriť konflikt medzi dvomi minoritami – ukrajinskou a rómskou, kým česká majorita sa stáva v príbehu len akoby nejakým sudcom. Vytvára to ďalšiu rovinu rozprávania. Zároveň to, že hlavná postava matky je Ukrajinka, jej dáva ďalšiu motiváciu – získať české občianstvo. Okolnosti, v akých sa nachádza, sú omnoho zaujímavejšie a vyhrotenejšie, než keby bola Češkou. Nemá toľko toho čo stratiť.

V roku 2018 si Česká televízia dala spraviť prieskum, z ktorého vyšlo, že Česi

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Filmy

Rozhovory

Kultúra

Teraz najčítanejšie