Týždňový newsfilter: Osud krajiny je v rukách Karla Hirmana

So špičkovou digitálnou ochranou ESET HOME Security zastavíte podvody skôr, než sa dostanú až k vám.

Správy vybral a komentoval Juraj Javorský

1. Slovenský generálny prokurátor chráni ruské betónové obrubníky

Existujú aj väčšie zdroje znepokojenia, než je duševné rozpoloženie Igora Matoviča. Napríklad duševné rozpoloženie celého Slovenska. Prieskum o tom, že väčšina krajiny si praje víťazstvo Ruska nad Ukrajinou, pritom nebol v tomto ohľade tou najhoršou správou týždňa. Najhoršou správou bolo, že niektoré významné štátne, politické a spoločenské autority ďalej usilovne pracovali na tom, aby sa to ešte viac zhoršovalo. Reprezentujú ich generálny prokurátor, Robert Fico a Slovenský zväz ľadového hokeja.

Generálny prokurátor. Keby Maroš Žilinka nespravil doteraz nič horšie než to, že vedome šíril klamstvo o zničených obrubníkoch na ruských hroboch, vyprodukované ruskou ambasádou, dalo by sa to vysvetliť ako nešťastné zlyhanie úsudku pod vplyvom emócií či stresu. Lenže je to ten Maroš Žilinka, ktorý sa hlásil z moskovského úradu miestneho generálneho prokurátora krátko predtým, než Rusi zaútočili. Je to ten Žilinka, ktorý mimo svojich kompetencií vyvažuje prozápadnú politiku vlády. Ten Žilinka, čo zneužil svoje postavenie na to, aby rozdúchaval pochybnosti o obrannej zmluve Slovenska s USA.

Preto sa nedá Žilinkov piatkový čin považovať len za zlyhanie. Bol to opak zlyhania, bola to splnená úloha v poslaní, z ktorého Žilinku už otvorene podozrieva aj minister obrany Jaroslav Naď: odovzdať slovenskú generálnu prokuratúru moskovskému vedeniu. Keby za to Žilinku platil Kremeľ, dávalo by to aspoň logiku. Nehorázne je, že je platený aj slovenskou stranou!

Odbrzdený Fico. Keď pomáha ruskej propagande Robert Fico, má to o dosť ľahšie ako Žilinka. Fico síce berie plat od slovenského parlamentu, ale pre nikoho nie je úradnou autoritou, tobôž nie v oblasti práva. Ani mu nikto nevyčíta zneužívanie funkcie.

Pri Ficovi sa už viac-menej automaticky predpokladá, že urobí čokoľvek, aby si držal svoje percentá, pretože jedine politická moc ho môže chrániť pred vyšetrovateľmi jeho trestných činov. Preto už nikoho veľmi nevzrušujú jeho reči o ublíženom Rusku a agresívnej Ukrajine. Preto už ani nikto neprotestuje, keď v nedeľné dopoludnie vo verejnoprávnej televízii rozpráva nepodložené klamstvá o tom, že v roku 2004 zabíjali fašisti deti na Donbase. Aj tak sa každý bojí, či by sa k nim Fico aj nepridal, keby ho to udržalo na slobode, tak čo by protestoval, veď sú to len reči.

Vlastne si to tak možno vysvetľuje aj Maroš Žilinka, inak by proti Ficovi už dávno zasiahol, veď Ficove reči predstavujú hrozbu pre bezpečnosť občanov Slovenskej republiky a taký Maroš Žilinka dokáže bojovať aj za menšie veci, pokojne aj za betónové obrubníky na ruských hroboch.

2. Nastáva doba Karla Hirmana

Je takmer symbolické, že pred zimou, ktorej sa všetci tak boja, sa už na konci leta ochladilo tak prudko, až sociálne siete zasypali obrázky zasnežených Tatier. Možno aj to prispelo k vyššej aktivite predstaviteľov vlády ohľadom energetickej krízy.

Pravda, zatiaľ sa to prejavuje len ako slovná aktivita, ale prichádza z viacerých strán súčasne, takže je nádej, že to aspoň niekto myslí vážne. Napríklad minister hospodárstva.

Našťastie sa Karel Hirman nemusí hneď od začiatku zaoberať obhajovaním svojho predchádzajúceho pracovného života ako minister Karas a môže začať pracovať. Prejavilo sa to niektorými celkom nádejnými sľubmi.

Hirman napríklad povedal, že už v najbližšom týždni dostane parlament opatrenia proti energetickej kríze. Očakáva, že ich potom Národná rada prerokuje v zrýchlenom legislatívnom konaní.

Podoba týchto opatrení zatiaľ nie je známa, ale Hirman prezradil, že Slovensko sa pri nich inšpiruje českým príkladom. Z takého vyjadrenia nie je jasné, aké budú cenové nárasty, ale koho bude pred nimi štát chrániť. V Česku to budú nielen domácnosti, ale aj samosprávy, školy či nemocnice.

Návod, ako ekonomicky prežiť zimu, Hirman nemá, ale okrem českého vzoru a návrhu, ktorý zdedil po Sulíkovi, sa môže a musí pozerať aj na európske riešenia. V Bruseli sa dohodli na stropovaní cien elektriny, ktorá nebola vyrobená z plynu, aj na dodatočnom zdaňovaní fosílnych ziskov a na šetrení elektrinou. Bruselské kroky zatiaľ pomáhajú Slovensku aspoň nepriamo tým, že sa po ich oznámení o niečo upokojili divoké trhy s energiou.

To však nebude stačiť. Dôkazom toho sú prvé domácnosti, ktoré už platia nové preddavkové platby. Niektoré sú vyššie o polovicu, niektoré aj o dvojnásobok. Iné domácnosti sa pre istotu zásobujú drevom, a to za každú cenu – aj za cenu ilegálnej ťažby. Dôkazom sú aj prvé príbehy firiem, ktoré zatvárajú výrobu alebo jej časť, a výstrahy škôl a samospráv, že keď bude treba, vyhlásia uhoľné prázdniny, aké tu už pol storočia nebývali.

Teraz na konci leta nikto nemôže vedieť, aká ťažká bude zima a aký silný bude mráz, ale je jasné, kto bude najdôležitejším členom vlády. Tak nech je Hirman úspešnejší v energetickej kríze, než bol Krajčí v pandemickej, v opačnom prípade by tuhá zima a mráz nebolo to najhoršie, čo postihne Slovensko.

3. Kto by si stavil na prežitie vlády

Tých, čo veria, že táto vládna koalícia prežije až do riadnych volieb, zostalo už len 14 percent. Neporovnateľne väčšie percentá voličov vidia najbližšiu budúcnosť matovičovsko-kollárovskej koalície úplne inak – buď v predčasných voľbách, alebo v úradníckej vláde, alebo aspoň vo vláde bez Igora Matoviča.

Koalícia sa však špeciálne v tomto jednom prípade nemieni riadiť očakávaniami voličov. V posledných dňoch urobila dva veľké kroky k tomu, aby mala pravdu tá hŕstka koaličných optimistov, čo verí jej prežitiu. Lenže ako to už v tejto koalícii býva, žiadny plán nie je taký silný, aby ho šmahom ruky nedokázal zrušiť Igor Matovič.

Čo hovorí za prežitie. Prvým z dvoch krokov k prežitiu bolo vyplnenie dier po ministroch z SaS. Koalícii sa to podarilo rýchlo a nad očakávania. Pravda, očakávania boli také nízke, že aj nominácia nanajvýš pochybného Viliama Karasa na ministerstvo spravodlivosti sa brala ako prijateľná strata popri dvoch dobrých nomináciách – Karla Hirmana a Rastislava Káčera.

Očakávania boli také nízke, že aj neobsadenie ministerstva školstva sa vlastne takmer prešlo mlčaním. Nebyť kritiky od prezidentky, Heger by hádam vydržal s vedením tohto ministerstva až do konca.

Druhým životodarným krokom bolo odblokovanie parlamentu. To však nešlo až tak ľahko a rýchlo. Ľahko nie preto, že Igor Matovič strieľal po SaS aj vtedy, keď už chcel Heger viesť mierové rokovania. A rýchlo nie preto, že poslanci si pýtali predĺžený víkend a Boris Kollár tiež.

Na 19. septembrový deň si však už koalícia mohla naplánovať rokovanie o tom, čo ponúknu SaS do vzájomnej spolupráce. Ak to dobre dopadne, tak v utorok už bude môcť naozaj začať pracovať parlament a v stredu dokonca aj vláda. Nie je to síce ako kedysi, keď sa politické a školské prázdniny končili súčasne, ale zase ani drvivá väčšina tejto koalície nie je známa tým, že mala rada školu.

Čo hovorí proti. Len čo sa koalícia odrazí od dna, čakajú ju ťažké chvíle a náročné rozhodnutia. Také náročné, že manažment pandémie sa zdá byť oproti nim ako „človeče, nehnevaj sa“. A každý (okrem Hegera) si pamätá, ako im ten nešiel. Všetci veriaci ministri by sa teraz mali modliť aj k EÚ, nech sa všetko vyrieši v Bruseli. A keď nie všetko, tak aspoň dodávky energií a regulovanie cien.

V opačnom prípade to môže dopadnúť ako doteraz – na veľký problém veľká atómovka. Noví ministri sa síce tvária odhodlane, ale pravda sa ukáže, až keď sa zrazia s Igorom Matovičom.

Týmto sa počítanie príležitosti ku konečnému koncu koalície len začína. Okrem vlastných mín ich čakajú ešte Ficove a odborárske demonštrácie, hádky o Orbánovi, odvolávanie Igora Matoviča v parlamente a milión návrhov od poslancov, čo zistili, že prišiel čas na riešenie interrupcií a dúhových vlajok.

Dá sa pochopiť, že bookmakeri už radšej vôbec neponúkajú stávky na životnosť vlády.

Jednou vetou:

4. Takmer polovica Slovákov (43 %) očakáva, že táto vláda nevydrží do konca roka, iba 14 % zúčastnených verí, že dovládne do konca volebného obdobia, vyplýva to z výsledkov prieskumu agentúry Ipsos pre TA3.

5. Robert Fico požiadal Borisa Kollára, aby presunul rokovanie o ústavnom zákone k predčasným voľbám ako prvý bod programu parlamentnej schôdze, Kollár odpovedal, že s tým nemá problém.

6. SaS sa má v pondelok od trojkoalície dozvedieť, aké návrhy jej v parlamente podporia, šéfka klubu Anna Zemanová vraví, že s trojkoalíciou tento týždeň rokovali o viacerých návrhoch.

7. Policajná inšpekcia neposkytla špeciálnej prokuratúre výsluchy bývalého šéfa operatívcov NAKA Jána Kaľavského, priznal v nich, ako prijal peniaze a darčeky od informátora aj kolegu, špeciálna prokuratúra už na Kaľavského podala obžalobu pre podozrenie z korupcie. (aktuality)

8. Bývalý riaditeľ RTVS Jaroslav Rezník bude pôsobiť ako odborný pracovník v Českom rozhlase, súčasťou jeho práce má byť tvorba analýz a podkladov, ktoré manažment využije pri strategickom rozvoji rozhlasu. (o médiách)

9. Tretím laureátom Ceny Martina Filka sa stal ekonóm Juraj Mach, ktorý v minulosti riadil posudzovanie investícií na Útvare hodnoty za peniaze, ocenenie pre ekonómov do 40 rokov udeľuje Slovenská ekonomická spoločnosť.

10. Bratislavskí policajti chytili muža, ktorý v sobotu ráno zaútočil na tri ženy, aby im ukradol peňaženky; seniorku dorezal tak, že ju museli operovať, neskôr napadol ďalšie dve ženy.

Zaujímavé články:

Dlhodobo však referendum o skrátení volebného obdobia zakladá rozvrat a destabilizáciu. Niet takej (potenciálnej) opozície na Slovensku a ešte dlho nebude, ktorá by nevyhlásila petíciu za predčasné voľby tri minúty po zostavení vlády.

Peter Schutz o referende. (sme.sk)

Kollár ich nechal hádať sa v lete, ale teraz už zdvihol prst, že „nechce sedieť vo vláde, ktorá nevie pomôcť ľuďom“. Keby niekomu nedochádzalo, s Ficom si v diskusnom štúdiu urobili títo dvaja takú atmosféru porozumenia a prajnosti, že aj Heger musel zvolať: Ajhľa, kultúra úcty!

Zuzana Kepplová o Borisovi Kollárovi (sme.sk)