Starosta Petržalky Hrčka: Musím uznať Vallovi, že parkovanie nevyriešil populisticky (+ video)

Voľby nie sú tenisový zápas, kde postavíte dvoch ľudí do kurtu a ukáže sa, kto lepšie hrá tenis, hovorí starosta Petržalky Ján Hrčka a za svojho hlavného vyzývateľa považuje bývalého tenistu Martina Kližana.

V rozhovore hovorí aj o tom:

• prečo proti nemu politické strany nepostavili kandidáta a ako ho volali do koalícií;
• prečo nepodporí vo voľbách ani Valla, ani Kusého;
• ako a kedy bude mestská parkovacia politika fungovať v ďalších častiach Petržalky;
• prečo ho prezývali „bratislavský Matovič“ a ako ministra financií vníma teraz;
• aj že v Petržalke pribúdali škôlky najviac v celej Bratislave.

Koho budete podporovať do kresla primátora?

Čakal som túto otázku. Pred rokom som tušil, že dôjde k nejakému súboju. Osem rokov som bol proti niekomu, s niekým a teraz som dopredu všetkým povedal, že v týchto voľbách neplánujem byť ani s nikým a ani proti nikomu. Samozrejme, ak by mi niekto postavil protikandidáta a pôjde proti mne, automaticky je to pre mňa hodená rukavica, ktorú zodvihnem a budem riešiť. Pokiaľ mi nikto nepostaví protikandidáta a nebude so mnou bojovať, tak chcem v týchto voľbách ostať neutrálny – nikoho nepodporím, proti nikomu nepôjdem a budem si hľadieť na svoje, čo na moje pomery je vcelku veľké.

Čiže nebudete mať svojho favorita na primátora?

Nebudem do tohto boja nijako zasahovať.

Prekvapilo vás, keď ohlásil kandidatúru na primátora starosta Nového Mesta Rudolf Kusý?

Vedel som to už nejakých pár týždňov, keďže tie mená poletujú, a niektoré sa vyvrátia, iné potvrdia…

…ale keď ste sa o tom prvýkrát dozvedeli, prekvapilo vás to?

Hovorilo sa o ňom. Povedzme si na rovinu, že nejaký kandidát sa hľadal – zhruba pred rokom, keď sa riešili nejaké rokovania a rozprával som sa s nejakými ľuďmi, povedal som im, že chápem, že je tu spor na úrovni štátu medzi SaS, OĽaNO, Sme rodina a ostatnými. Na druhej strane komunál tak nefunguje, nie je to o politických stranách, ale o ľuďoch. Jasné, že to nie je úplná idylka, je to však lepšie ako pred rokmi.

Odporučil som týmto stranám, aby urobili jednu veľkú pravicovú koalíciu. Bolo však vidieť, že z niektorých strán o to záujem nie je. Už pred rokom bolo teda zrejmé, že budú dve koalície. Paradoxne vznikli až tri, čo pre pravicu nie je dobré. So všetkými skupinami v rámci komunálu vychádzam korektne, keď potrebujem vyriešiť niečo pre Petržalku, tak veci viem vykomunikovať. Ale som z toho vonku.

Neodpovedáte mi na otázku.

Ani nemôžem, porušil by som to, čo som sľúbil – zostanem neutrálny, nebudem mať favorita. Samozrejme, voliť niekoho budem, nechcem však tieto voľby nijako ovplyvniť, aby sa nikto nemohol odvolávať na to, že Hrčka volí alebo nevolí toho.

Bol by podľa vás Rudolf Kusý lepší primátor ako Vallo?

Vidíte, ako štyri roky primátoroval Vallo, u Rudolfa Kusého vidíme, ako mu išlo starostovanie v Novom Meste…

…viete to teda porovnať?

Ono je to trošku iná pozícia, asi sa to porovnať nedá. Skúsenosti má, má za sebou tri volebné obdobia ako starosta Nového Mesta. Zjavne teda nie je neskúsený, teda že by problematike nerozumel.

Občas však ľudia, s ktorými som sedel v poslaneckých laviciach, boli ako opoziční poslanci normálni. Keď sa z nich stali vplyvní, silní ľudia, tak sa zrazu zmenili.

Napríklad kto?

Napríklad Ivo Nesrovnal – niežeby bol úplne vzorový poslanec, ale dalo sa s ním normálne baviť. V momente, ako sa stal primátorom, už bol niekto, už mu stúpla sláva do hlavy a zabudol na to, že sa tam dostal – so šťastím. Už sa správal inak. To sú príklady v živote podľa toho, ako sa hovorí „ako chutí moc“, ako napísal Mňačko.

U Matúša Valla som takýto pocit nemal – pred štyrmi rokmi som mal oveľa väčšiu obavu z toho, ako veci uchopí. Aj v minulom rozhovore som spomínal, že nemám z neho pocit, že by bol pomstychtivý alebo dokazoval, že má väčšinu v zastupiteľstve a môže si robiť, čo chce. Snažil sa komunikovať. S pánom Kusým pri komunikácii vychádzam, ale nebol som na Novom Meste, neviem to posúdiť.

Pri našom poslednom rozhovore ste povedali, že v niektorých veciach s primátorom Vallom nesúhlasíte, napríklad v parkovacej politike. Práve celomestské pravidlá parkovania kritizuje aj Vallov protikandidát Kusý. Prikláňate sa teda k jeho názoru, že za parkovanie by Bratislavčania nemali platiť?

Jednou z vecí, kde máme odlišnú cestu k výsledku s pánom Vallom, je parkovacia politika, kde bolo s primátorom aj veľa diskusií. Súhlasím s tým, že z dlhodobého hľadiska sa parkovanie nedá robiť bezplatne ani pre Bratislavčanov. Na druhej strane, ľudia sú dnes frustrovaní zo všetkého – aj keby sme nemali dva a pol roka covidu a teraz šesť mesiacov energetickú krízu, tak ceny rastú… Samozrejme, pre niektoré rodiny je auto potrebné, no jeho prevádzka stojí peniaze.

Keď vám niekto povie, že máte ročne zaplatiť 30-40 eur ako poplatok za to, aby ste zaparkovali, nepovažujem to za veľkú sumu, ale súhlasím s tým, že politicky priechodnejšie aj lepšie riešenie vidím v tom, že na začiatku by som ukázal ľuďom, že ten systém funguje, a až potom ho spoplatnil. Ak ho totiž spoplatním a náhodou mi to niekde fungovať nebude, tak to ľudia budú brať ako daň a budú veľmi nahnevaní.

Sám som primátorovi radil, že vo volebnom roku je bláznovstvo až samovražda spúšťať platenú parkovaciu politiku. Čudoval som sa, že to neurobil tak, že by to bolo teraz zadarmo a od 1. 1. 2023 by to bolo za peniaze.

Len ľuďom, ktorí sú zvyknutí, že je niečo zadarmo, sa následne za to nebude chcieť platiť.

Chápem. Musím však primátorovi uznať, že nešiel do populistického riešenia, aj keď je podľa mňa úplne obhájiteľné – tak ako máte reklamy: dnes zadarmo, zajtra za peniaze. Mohol povedať, že do 31. decembra 2022 vám spustím parkovaciu politiku, zatiaľ si ju užite ako Bratislavčania, rezidenti zadarmo, a od januára, keď ma zvolíte, ju spoplatním. Bol by si urobil oveľa menej problémov. Napriek tomu povedal, že to sľúbil, a stojí si za tým, za čo má môj obdiv. Ja by som to tak neurobil.

Na druhej strane mu to komplikuje život vo voľbách – už pred tromi rokmi som tušil, že parkovacia politika bude jednou z hlavných tém týchto volieb, a preto som na nej v Petržalke veľmi intenzívne pracoval a ani mne sa ju nepodarilo dotiahnuť do zdarného konca. Nie je to ľahká téma, nie je to malina. Ľudia si myslia, že keď sa 20 rokov nič nerobilo, vy máte čarovný prútik, buchnete a zrazu všetko funguje.

Očakávali sme, že jednou z tém volieb budú aj komáre, čo sa tento rok nepotvrdilo. Čo sa týka parkovania, na čej strane teda ste?

Keď vám poviem, že obidvaja majú pravdu, tak vám asi veľmi nepomôžem. Myslím si, že vo výsledku je to tak, ako hovorí primátor – parkovanie musí byť spoplatnené. Na druhej strane si však myslím, že pre obyvateľov by bolo prívetivejšie, akceptovateľnejšie a jednoduchšie, ak by to bolo pre Bratislavčanov momentálne zadarmo a spoplatnenie potom. Má to, samozrejme, ten problém, že keď si ľudia na niečo zvyknú, že je zadarmo, tak omnoho viac potom protestujú, keď sa to spoplatní. Keď sa však jasne na začiatku zadefinuje, že je to len dočasné, aby videli, že nie je naším cieľom vytiahnuť z nich peniaze, ale zlepšiť im podmienky, je to jednoduchšia cesta. Obidve cesty mi dávajú zmysel. Asi by som sa rozhodol ísť viac cestou pána Kusého, ale na konci by som sa tak či tak dostal k výsledku, o ktorom hovorí pán Vallo.

Nie je to z Kusého strany len predvolebná taktika? Nezaznamenala som, že by v procese spúšťania parkovacej politiky proti pravidlám ostro vystupoval, až teraz, krátko pred voľbami. 

Áno, to, čo platí tri a pol roka, neplatí pol roka či pár mesiacov pred voľbami. Samozrejme, keby neboli protikandidáti, asi by sa to komunikovalo inak. Keby som ja bol na nože s pánom primátorom, tiež by som asi komunikoval niektoré veci inak.

Vychádza to teda asi z pozície, v ktorej je – keďže je protikandidát, snaží sa vyhraniť a uchopiť tému tak, aby bola pochopiteľnejšia, prívetivejšia pre ľudí. Je to logické.

Ako vnímate ohlásenie kandidatúry Martina Mlýneka, prednostu staromestského úradu?

Nikdy pred tým som, bez urážky, ani nevedel, že existuje. Dodatočne som sa dozvedel, že je to prednosta v Starom Meste. Počul som, že je to ekonóm, odborné znalosti podľa toho, čo som sa pýtal, mu nemožno nijakým spôsobom uprieť. Na druhej strane som vám už pred rokom hovoril, že niekto ako pán Mlýnek, kto má mať relevantnú šancu vyhrať v týchto voľbách, musí ohlásiť kandidatúru minimálne o 365 dní skôr, aby mal nejakú šancu. Hypoteticky aj môže byť najlepším kandidátom, jeho šanca na výhru je však „0,0 niečo“. Nemáte šancu odkomunikovať, vysvetliť, presvedčiť takú obrovskú masu ľudí, keď tí ľudia de facto ani nevedia o vašej existencii.

Aké silné meno to teda je v porovnaní s Vallom a Kusým?

Zopakujem – voľby nie sú voľbou kvality. Toto nie je tenisový zápas, kde postavíte dvoch ľudí na kurt a ukáže sa, kto lepšie hrá tenis. Voľby sú o presviedčaní, čo je aj nevýhoda – neexistuje vedomostná súťaž, že by ste posadili niekoľkých kandidátov na primátora do nejakej miestnosti a dali im vedomostný kvíz, test zručností, z ktorého by vyšlo najavo, ktorý je najlepší.

Aj keby vám vyšlo, ktorý je najlepší, ľudia by sa možno podľa toho nerozhodovali. To, že je niekto najlepší, neznamená, že ho ľudia zvolia.

Napriek tomu, že pán Mlýnek môže mať nespochybniteľné kvality a môže byť v ekonomickej oblasti úplne najlepším kandidátom na primátora, podľa môjho názoru bude voľba medzi pánom Kusým a pánom Vallom. Mlýnek môže zamiešať karty, lebo hlasy preňho sú hlasy, ktoré by pravdepodobne nevolili pána Valla, ale skôr pána Kusého.

Pán Mlýnek teda nejakú úlohu v kampani zohrá, súkromne si však dovolím tvrdiť, že ak prekročí päť percent, tak mu vzdám poklonu, že dosiahol nadľudský výkon. Neviem si pri tomto rozdelení síl predstaviť lepší výsledok. Nemyslím to v zlom, držím mu palce, nedá sa to však robiť dva mesiace pred voľbami. Keby som ja oznámil dva mesiace pred voľbami kampaň, nemal by som šancu vyhrať. A to už mám známejšie meno, som starosta najväčšej mestskej časti a 12 rokov sa pohybujem v komunálnej politike.

Čiže ani iné silné mená neregistrujete? Martina Jakubca ako kandidáta za primátora za ĽSNS?

K jeho kandidatúre som sa vyjadril už pred piatimi rokmi, keď kandidoval na župana. Dal som status, aj mi odpísal – napísal som niečo v zmysle, že keď bude mať tisíc hlasov, bude rád, na čo zareagoval, že sa mi rád predstaví. Myslím, že som sa vo výsledku ani veľmi nepomýlil. (Mal 1219 hlasov, pozn. red.) Jeho výsledok bol adekvátny jeho komunálnym schopnostiam a autenticite zvoliteľnosti.

Poďme teraz k vašej opätovnej kandidatúre. Do volieb idete ako nezávislý, no aj v tých predošlých vás podporili politické strany ako SaS, OĽaNO, Sme rodina, KDH… Kto vás podporuje teraz?

Technicky vzaté, je pre mňa najväčšou podporou to, že mi nepostavili protikandidátov. Voliči týchto politických strán nie sú hlúpi, a keď si z toho, čo je v ponuke, majú vybrať, tak si na 90 percent vyberú podľa vlastného rozhodnutia a nepotrebujú na to stranícke odporúčanie.

Od roku 2010, keď pani Vášáryová kandidovala za primátorku s podporou SDKÚ, KDH, SMK, ktoré mali v Bratislave 75 percent preferencií, a prehrala s kandidátom Smeru (Milanom Ftáčnikom, pozn. red.), ukázalo sa, že v hlavnom meste nefunguje, že to, čo povie strana, povedia aj voliči.

Pred štyrmi rokmi bol počet voličov v Petržalke na primátora vyšší, než som mal ja na starostu – mal som okolo 10 600 hlasov, primátora volilo zhruba 12-tisíc ľudí. Primátorova kandidátka na starostku Petržalky (Tatiana Kratochvílová, pozn. red.) mala 5 600 hlasov. Takže nefunguje to tak, že ľudia, ktorí dali hlas Vallovi, dali hlas aj jeho kandidátke na starostku.

Čiže, ako som povedal – to, že mi nepostavili strany protikandidátov, je pre mňa najväčšia podpora, ktorú som získal. Mám korektné vzťahy prakticky so všetkými pravicovými stranami, dokonca s niektorými ľuďmi aj mimo pravicových strán. Komunál nie je o stranách, ale o konkrétnych ľuďoch a projektoch.

A rokovali ste s týmito stranami, aby proti vám toho protikandidáta nepostavili?

Situácia bola iná – dostal som niekoľko ponúk, aby som s týmito stranami či koalíciami kandidoval. Pred vyše rokom som im povedal, že nechcem kandidovať so žiadnou koalíciou, ale odporučil som im, aby sa spojili do jednej veľkej pravicovej koalície. Nebol však o to záujem a ja som nechcel byť v jednej koalícii proti druhej. Jasne som im povedal, že nechcem byť rozhodcom a vyberať si medzi dvomi pravicovými koalíciami.

Proti vám v Petržalke kandidujú len dvaja kandidáti – podpredsedníčka bratislavskej župy a dlhoročná komunálna politička Elena Pätoprstá a bývalý tenista Martin Kližan. Ako vnímate Martina Kližana?

Pokojne by som vám dal k nemu prednášku, ale myslím si, že by to nebolo korektné, keďže tu nie je.

Máte pocit, že on bude vaším hlavným súperom?

Áno. Aj pred štyrmi rokmi kandidovala Elena Pätoprstá proti mne – vtedy pravicové strany, ktoré podporovali ju, a tie, ktoré mňa, urobili stretnutie a snažili sa nás pred voľbami presvedčiť, aby sme si dali urobiť prieskumy verejnej mienky – kto by v dvoch z troch prieskumoch prehral, tak by sa vzdal v prospech druhého. Vychádzali z toho, že som si v roku 2014 rozdelil elektorát s Pavlom Nechalom a tak sa starostom stal opäť pán Bajan. Ak by sme sa vtedy dohodli a kandidoval by len jeden, boli by sme bývali Bajana porazili.

Pred minulými voľbami som však vedel, že sa situácia nezopakuje – z 20 ľudí, ktorí poznajú mňa aj Elenu, 19 bude voliť mňa a jeden Elenu. Povedal som teda stranám, že ja budem buď prvý alebo druhý a pani Pätoprstá, keď ja budem prvý, nebude ani druhá. A keď ja budem druhý, tak ona nebude ani tretia. Pýtali sa ma, prečo si to myslím – vtedy sa na tom zabávali, no ja naozaj od roku 2010 intenzívne robím jednu vec a som zvyknutý sedieť len na jednej stoličke – a to je komunálna politika Petržalky. Tak sa aj stalo – mal som 10 600 hlasov na starostu, Elena Pätoprstá mala 2 900. Medzi nami boli ďalší kandidáti…

Samozrejme, ani ja už nie som nepopísaný papier, možno som niektorých sklamal, možno niektorí nie sú so mnou spokojní, a preto si vyberú môjho protikandidáta.

Rozumiem teda tomu dobre, že Elenu Pätoprstú nepovažujete za svoju súperku, skôr pána Kližana?

Myslím si, že ak sa to rozhodne, tak medzi mnou a pánom Kližanom. Je pravda, že ak bude pani Pätoprstá odoberať niekomu hlasy, tak mne, nie Kližanovi. Mohlo by sa stať, že počet hlasov, ktoré mi Elena Pätoprstá odoberie, by mohol technicky stačiť na to, aby ma pripravila o víťazstvo. Zatiaľ takto nepočítam, ale keď sa nad tým človek zamyslí, tak takto sú rozdané karty.

Kližan na facebooku aj na bilbordoch oznámil, že ho vo voľbách podporujú predseda Hlasu Peter Pellegrini či europoslankyňa Monika Beňová. Viete o tom, že by sa Hlas alebo Smer nejako zapojili do kampane v Petržalke?

Nemám vedomosť, že by sa zapojili do kampane. Na druhej strane sa točím okolo petržalskej komunálnej politiky od roku 2010 a už v októbri 2021 som vedel, že pán Kližan chce kandidovať. Nepriamo to v nejakom novinovom článku potvrdil v novembri, no potom chcel byť šéfom Slovenského tenisového zväzu – prehodil vyhýbku a keď mu to nevyšlo, vrátil sa na pôvodnú výhybku na kandidatúru na starostu Petržalky.

Keby sme si išli s pánom Kližanom zahrať tenis, prehrám s ním 6:0, 6:0, 6:0, neuhrám ani jeden fiftín. Keby sme mali rovnaké porovnanie v komunálnych vedomostiach, tak ho nabijem ja 6:0, 6:0, 6:0. Bohužiaľ, taká možnosť neexistuje. Voľby nie sú o schopnostiach a zásluhovosti ľudí. Ak urobí dobrý marketing, osloví dostatočné množstvo ľudí, teoreticky môže vyhrať. Jeho uveriteľnosť a autenticita toho, čo robí a prečo to robí, však nie je podľa mňa dostatočne vysoká na bratislavské pomery.

Už spustil pomerne veľkú kampaň. Ako bude vyzerať vaša kampaň, budete mať bilbordy?

Nebudem mať, dokonca ani letáky či noviny. Prehnane som povedal, že nedám do kampane ani jednou euro – nie je to o tom, že by som mal problém do kampane peniaze dať, ale povedal som si, že po štyroch rokoch starostovania by som mal vedieť ľudí presvedčiť niečím iným ako marketingom. Jedným z dobrých príkladov toho, že nie som prilepený na stoličke, je ukázať ľuďom, že si nerobím kampaň, nedávam peniaze do toho, aby ste ma opäť zvolili. Pokiaľ ste so mnou spokojní, rád budem pre vás ďalej pracovať, keď nie, nebudem na vás „vyskakovať z chladničky“ a zo všetkých verejných priestorov, aby som sa vám pripomenul.

Ani guláš nebudete variť?

Nevarím guláše. Na druhej strane, každá činnosť mestskej časti sa dá považovať za moju propagáciu. Snažím sa dávať si na to pozor – boli Dni Petržalky, kde som mal osloviť obyvateľov. Počas predchádzajúcich rokov som to bez problémov urobil, no v tomto volebnom roku sa snažím na akciách, ktoré organizuje mestská časť, nezneužívať svoje postavenie, aby to nebolo vnímané ako nekalá výhoda.

Na rozdiel od iných mestských častí v Petržalke nekandiduje na starostu nikto z extrémistickeho bloku. Vnímate to tak, že sú s vami spokojní? 

Ťažko povedať. Nemyslím si, že všetci voliči ĽSNS sú fašisti. Poznám mnohých ľudí, ktorých považujem za dostatočne rozumných, a povedali mi, že volia ĽSNS. Keď som sa ich pýtal prečo, povedali mi svoje argumenty. Častokrát je za tým frustrácia, nespokojnosť… Osem rokov som bol opozičným poslancom a myslím, že veľmi dobrým. Bol som považovaný za bratislavského Matoviča, ktorý všetko kritizoval. Za posledné štyri roky som sa však snažil nemať žiadny konflikt, len jeden som mal s riaditeľkami.

Riaditeľkami škôl?

Áno, ohľadom prijímania detí do škôlok v roku 2019. Rozšíril som kapacity a paradoxne vám riaditeľky povedia, že sú spokojné a podmienky štátnych petržalských škôlok sú jedny z najlepších v Bratislave, ak nie aj na Slovensku.

Čiže naozaj som sa snažil nemať konflikty, častokrát sa ma moji politickí spolupútnici aj pýtali, že „kde je ten starý Hrčka, na toto by si už urobil tlačovku“. Snažil som sa teda vyhýbať hádkam, no keď sa pozriem na vysokú politiku, je mi úplne jedno, kto má pravdu, unavuje ma to, že sa rieši, kto ciká vľavo a kto ciká vpravo, kto začal cikať prvý. A to už keď ja som unavený, tak bežní ľudia to musia mať úplne niekde inde.

Keď vás prezývali „bratislavský Matovič“, čo si myslíte o Igorovi Matovičovi a vládnej kríze, ktorá tu bola celé leto?

Myslím, že sa všetci zhodnú na tom, že tú opozičnú politiku, ktorú robil Igor Matovič, robil fakt výborne. Keď ste v opozícii a bojujete s niekým, tak niekedy nemáte inú možnosť ako obštrukciu, zveličovania a marketingové veci, lebo nič iné vám tá druhá strana neumožní.

Keď ste už vo vláde a ste najpovolanejšia osoba, posledná vec, o ktorú stojíte, je konflikt. Tomu sa treba vyhýbať ako čert svätenej vode. V opozícii od vás ľudia možno čakajú divadlo, ale v momente, keď ste v exekutíve, čakajú výsledky. Čím viac sa hádate na sprostostiach, tým menej energie máte na to robiť reálnu robotu pre ľudí.

Mal podľa vás Matovič odstúpiť?

Podľa mňa Igor Matovič nepochopil základnú premisu a možno to nechápe dodnes – jemu ľudia dali najviac preferenčných hlasov. To, že sa háda a ukazuje svoju silu, mu nepomáha, ale ubližuje. Mal pochopiť, že ľudia si cenia to, že aj keď má niekto vynikajúci výsledok a majú od neho veľké očakávania, bude skromnejší a bude sa snažiť dohodnúť.

Čítal som diskusiu svojho kolegu Milana Vetráka, že Igor Matovič len reaguje na provokácie druhých – nemyslím si, že to tak je. Na druhej strane je veľmi jednoduché vyprovokovať Igora Matoviča, na to by si mal dávať pozor – dnes sa môže hádať s kýmkoľvek a mať aj pravdu, ale preto, lebo sa háda pre každú možnú vec, ľudia mu už za pravdu nedajú, aj keby ju mal.

Za posledné mesiace bolo veľkou témou na Slovensku schválenie Matovičovho protiinflačného balíčka, proti čomu sa postavili najmä samosprávy s tým, že im štát vinou balíčka vezme financie a ony budú musieť šetriť alebo, naopak, vybrať od ľudí viac peňazí. Ako sa protiinflačný balíček dotkne konkrétne Petržalky?

Podľa prepočtov, ktoré som videl, by to malo byť mínus tri milióny eur. Keď bol Igor Matovič v opozícii, bol kritikom populistických vecí, nabádal Smer, aby nerozhadzovali rozpočet, aby boli zodpovední, aby boli brzdy… Chápem, že sa zmenila premisa – vtedy boli normálne časy, teraz máme mimoriadne, lebo covid, lebo energetická kríza v Európa, lebo celosvetová kríza. Zobrať jedným a dať druhým je najjednoduchšie. Samosprávy majú veľké investičné dlhy, slovenské samosprávy sú podfinancované, keď ich porovnáme s Českou republikou, Rakúskom, Maďarskom. Samosprávy sú zvyknuté šetriť. Zrazu, keď sa ministerstvo financií pozrie na ich prebytky na účtoch, tak si povie: „Fíha, tu mám pekný balík, z ktorého môžem zobrať.“

Takže nie ste fanúšikom tohto balíčka?

Určte nie. Nie je to cesta, ktorou by sa malo ísť. Keby prišiel premiér alebo minister financií, posadil si zástupcov ZMOS-u a povedal – pozrite sa, mám problém, potrebujem preklenúť toto obdobie. Tak ako keď bol covid a štát nám dal bezúročnú návratnú pôžičku – keby prišiel a povedal, že potrebuje rok a pol, dva roky, aby urobil toto a toto, a následne vám to vykompenzuje, vedel by dosiahnuť ten istý výsledok, len by nesmel búchať po stole s tým, že bude po jeho.

Takže vám chýba komunikácia.

Určite. Nie všetko, čo chce Igor Matovič urobiť, je zlé. Problém je, akým spôsobom to robí – keby to nerobil silovým spôsobom, to ľuďom prekáža.

Problémom nasledujúcich mesiacov bude energetická kríza. Ako budete šetriť? Bude sa menej svietiť? 

Svieti mesto, našťastie nie my. (smiech) Od prírody som veľmi šetrný človek a snažím sa veľmi veľa šetriť. Na druhej strane sme mali prebytok hospodárenia za minulý rok 8,5 milióna eur, za posledné tri roky 18,5 milióna eur ako Petržalka. Máme našetrené. Netvrdím, že s úsmevom na tvári som ochotný dať tieto peniaze elektrárňam, lebo je to na úkor opravených chodníkov, zateplených budov či zrekonštruovaných športovísk.

My to teda vieme bez problémov zvládnuť, obávam sa však, že neviem podľa seba súdiť ostatných – keď sa rozprávam s ostatnými starostami a primátormi, tak keby som bol v takej pozícii teraz ako pred 4 rokmi, tak mi neostane nič iné, len oči pre plač.

Už sme načrtli parkovanie. V Petržalke máte zatiaľ iba jednu celomestskú zónu – Dvory IV oproti Auparku. Autá odtiaľ sa presunuli do okolitých častí Petržalky a tam ste zasa sprísnili pravidlá tak, že parkovať je možné iba v modrých čiarach. Funguje celomestské parkovanie dobre?

Bola to jedna z vecí, ktorú sme riešili s primátorom – tým, že sa urobili Dvory IV ako zóna, musíme v okolitých oblastiach urobiť zóny, aby sa vytlačené autá zas rozptýlili do väčšej oblasti. Parkovacia politika podľa mňa funguje, avšak dnes sa autá vedia niekam posunúť. Otázka dňa príde, keď zregulujete všetko, keď sa dostanete na koniec a počkáte 3 či 4 mesiace, lebo vtedy sa systém ustáli.

Dnes mi to podľa všetkých čísel vychádza, avšak dávam tam malý otáznik, lebo ak sa to zavedie v celej Bratislave a ľudia už nebudú mať únik do inej oblasti, vtedy sa nám môže stať, že na konci zavedenia parkovacej politiky sa nám najväčšie množstvo ľudí prihlási na trvalý pobyt. Oni sa tak stanú regulárnymi rezidentmi a pre nich už možno v niektorých oblastiach nebude dostatočné množstvo parkovacích miest. Kým majú možnosť zaparkovať inde, nie sú ochotní si zmeniť trvalý pobyt alebo si zaplatiť za komerčné parkovanie.

Povedzme si, ktoré ďalšie zóny pribudnú v Petržalke a kedy. 

Teraz sme rozbehli Dvory V, VI, rozbehneme aj Dvory I – to sú presne tie kontaktné zóny.

To budú len modré čisto petržalské zóny?

Áno, stále len naše. Sme presvedčení, že by sme mali väčšinu kontaktnej zóny s Dvormi IV do októbra alebo do zimy zregulovať. Potom budeme chcieť doregulovať zvyšok Petržalky. Mesto by na budúci rok chcelo prejsť na celomestský PAAS systém, aby bol systém jednotný. Som mladý človek, ja tomu rozumiem, ale ľudia sú z toho unavení, znechutení.

Ľudia často nevedia, kde sa ako parkuje, ktorá zóna je čia. Kedy bude teda jeden systém?

Tam, kde je mestský systém, sú biele čiary a platia mestské pravidlá. Tam, kde je systém mestskej časti, sú modré čiary.

Tie vidno aj v noci?

Bielu vidíte, modrú nie. (smiech) Áno, je to jedna z nevýhod modrých čiar. Modrá má však tú výhodu, že keď ju natriete na zem a ešte tam ani nedáte zvislé značky, a teda ešte ani nie je platná, veľké množstvo ľudí ju začne rešpektovať už len preto, lebo je modrá – sú na to naučení zo zahraničia. Pri bielych čiarach, ak ste prehliadli značku, často neviete, či je to regulárne miesto alebo v špeciálnom režime.

Kedy teda pribudnú ďalšie zóny v Petržalke?

Ako som videl harmonogram, mali by pribudnúť v priebehu budúceho roka.

Zóny Dvory V a Dvory VI?

Áno a časť Hájov-Sever, okolo Bosákovej a Šustekovej ulice.

Zásadným dopravným projektom je predĺženie električky na koniec Petržalky. Stavba niekoľko mesiacov stála. Práce sa už teraz rozbehli. Stihne sa to podľa vás dokončiť?

Úprimne si myslím, že nikto reálne nemôže veriť, že sa to stihne do 31. decembra 2023, teda že by bola skolaudovaná a reálne spustená. Už keď sa s tým začínalo, boli termíny tesné, že sa to stihne s odretými ušami. Práce zastali na niekoľko mesiacov a treba si uvedomiť, že nie všetky práce, ktoré viete urobiť v lete, viete urobiť aj v zime.

Ako to vidíte vy ako starosta Petržalky? Kedy bude električka?

Či to bude 31. decembra 2023, alebo 30. júna 2024, o to sa už asi nehrá. Ľudia sa ma pri zbieraní podpisov pýtali, či vôbec bude dostavaná. Odpoveď je, že áno, bude, som o tom presvedčený. Môj odhad je, že sa to minimálne o šesť mesiacov posunie, a ak sa ešte nejaké veci skomplikujú, tak až na 31. decembra 2024.

Jasné, že to ľudí hnevá, že majú pod oknami stavenisko, práši sa im tam, na toto všetko sa však zabudne, keď bude električka funkčná. Časový posun teda nevidím ako zásadný problém. Otázka je, či to nebude stáť viac peňazí z rozpočtu – keď som sa o tom s primátorom rozprával, povedal, že majú s ministerstvom dopravy vopred dohodnuté fázovanie, teda čerpanie z budúceho rozpočtu z eurofondov. Ak sa to stane, tak peniaze, ktoré mali byť teraz minuté na električku, sa použijú na iné dopravné projekty a peniaze na budúce projekty sa minú na dofinancovanie električky. Ak urobia tie isté dopravné projekty, ktoré plánovali urobiť v budúcom období, tak sa projekty len časovo poposúvajú a suma by sa nemala dotknúť financií mesta.

Ak sa to nepodarí, môže to byť problém – suma na výstavbu električky je veľmi vysoká. Ak sa vyhneme korekciám, malo by to byť v poriadku. Ak náhodou nie, bude to vážny problém.

Najväčším developerským projektom Bratislavy nasledujúcich rokov je Nové Lido od developera JTRE a projekt na začiatku Petržalky chystá aj developer Penta. Ako ste spokojný s víziami, ako by mohol začiatok Petržalky vyzerať o 10 či 20 rokov?

Priznám sa, že sú veci, ku ktorým sa nevyjadrujem, lebo im nerozumiem. Napríklad umenie – bez urážky, keby mi dal niekto obraz Picassa zadarmo s tým, že si ho mám doma zavesiť, nevidel by som na to dôvod. Ten obraz môže mať hodnotu niekoľko miliónov, nie je to však vec, pri ktorej by som si povedal fíha, super umenie.

Podobne to mám s architektúrou – nie je to moja šálka kávy. Pri projektoch sa teda pýtam na dynamickú a statickú dopravu, verejné služby, ako školy, nemocnice, verejné priestory. To ma zaujíma, praktické veci. Pýtam sa, ako budú ľudia v týchto projektoch parkovať, aby sa autá nevytláčali do iných lokalít – pri Lide to hrozí výrazne menej ako pri iných projektoch. Oblasť Lida je dnes ohradená oblasť, kde máte dočasný zberný dvor, dočasný medzisklad paliet, trávy a haluzí. Dnes teda nemá žiadnu verejnú hodnotu, žiadny verejný prínos. Otázka teda je, aký verejný prínos bude mať, či tam nevzniknú súkromné uzavreté štvrte. To ma zaujíma.

Takže jednou vetou – ste zatiaľ s tými vizualizáciami spokojný?

Vizualizácie neviem posúdiť. Čo sa týka funkčnosti, z toho, čo hovoria a ako rozmýšľajú, je to umenie možného – pri Lide bude verejný priestor, kam budú ľudia chodiť. Keď sa staval Aupark, všetci boli proti výstavbe obchodného domu, ktorý mohol ohroziť Sad Janka Kráľa. Keby ho dnes išli zavrieť, podľa mňa väčšina Petržalčanov bude protestovať – do sadu chodia aj preto, lebo potom si idú nakúpiť, do reštaurácie, na spoločenské podujatia, ktoré sa okolo Auparku tvoria.

Spomenuli ste občiansku vybavenosť a škôlky – Petržalka je mestskou časťou, kde sa každý rok rodí najviac detí. Ako je na tom Petržalka v počte nových škôlok a nových miest za vášho volebného obdobia? 

Toto je vec, na ktorú som najviac hrdý – keď som išiel do volieb, hovoril som, že chcem riešiť problémy s nedostatkom kapacity v materských školách. Za 4 roky sme rozšírili kapacity o 25 tried, 580 detí. Pre predstavu – celá Bratislava urobila asi 1200-1300 rozšírených kapacít, takže my sme urobili zhruba 40 percent nových kapacít v celej Bratislave. Kým pri mojom nástupe bolo 915 neprijatých detí v danom roku, dnes sme zobrali všetky deti, ktoré budú mať do 31. decembra 3 roky. Zobrali sme deti nerezidentov, Ukrajincov a ešte máme asi 15 až 20 voľných miest. Z najhoršej mestskej časti sme sa za 4 roky dostali na najlepšiu v tejto problematike. Bola to jedna z top priorít, stálo nás to veľa problémov a 3,5 milióna eur.

Na škôlky ste teda hrdý, skúste mi ešte povedať, čo sa vám za 4 roky nepodarilo a čo by ste chceli dotiahnuť v ďalšom volebnom období, ak sa opätovne stanete starostom.

Nepodarili sa mi napríklad preteky Okolo Slovenska, lebo sme ich sem po 7 rokoch priviedli a zapchali sme na pol dňa Petržalku. Podcenili sme niektoré detaily, za čo sa ospravedlňujem, na druhej strane sme robili prvýkrát takúto akciu.

Samozrejme, podarilo sa mi splniť tak 50-60 percent svojho predsavzatia na 4 roky – možno keby nebol covid, keby neboli ďalšie veci, možno by sa mi to podarilo na 70-75 percent. Celoplošné testovanie stálo čas a energiu, to, že ľudia museli byť pracovať z domu, riešiť kapacity pre Ukrajincov…

…rozumiem, ale skúste mi povedať konkrétne veci.

Napríklad verejné priestory – tým, že sme rozširovali kapacity materských škôl, sme do toho dávali nadpriemerné množstvo energie a peňazí. Do opravy chodníkov a ciest sme dávali rovnaké množstvo peňazí, ako sa dávali posledných 5-7 rokov, no tá suma nie je dostatočná. Cesty a chodníky sú naozaj v zlom stave. Upratovanie, kosenie, nové lavičky – to sa nám, myslím, podarilo, ale na druhej strane výsadbu tzv. vzrastlých stromov, parkov a esteticky krajších vecí asi pri mojom prístupe ani nikto neočakával. Ale vidím, že to ľudia chcú, tak sa budeme aj tomu venovať a aj ja sa budem musieť dať viac na estetiku než len na funkčnosť.

Ešte som si myslel, že zlepším digitalizáciu, keďže som ítečkár – štyri roky som si dával do rozpočtu 100-tisíc eur na kamerový systém a zakaždým sme tie peniaze využili na zaplatenie iných, dôležitejších vecí.