Denník N

Rusi v medzivojnovom exile

Smutné príbehy o ruských emigrantoch v Paríži majú význam aj v súčasnosti.

Autor je britský novinár a spisovateľ

Rusi hlasujú o vojne Vladimira Putina proti Ukrajine nohami. Od februára odišlo z krajiny asi 300-tisíc ľudí, ktorí sa pridali k vyše miliónu tých, ktorí hľadali slávu, bohatstvo, slobodu alebo jednoducho zmenu, odkedy Sovietsky zväz v roku 1991 liberalizoval cesty do zahraničia.

Výsledok je nejasný. Zmenia títo ľudia svoj smútok a hnev nad osudom svojej vlasti na účinný odpor voči jej vládcom? Stanú sa nástrojom Kremľa, ktorý rozvráti krajiny, ktoré im poskytli útočisko? Alebo budú len vybíjať svoju energiu v nezmyselných hádkach?

Osud ich predchodcov v medzivojnovom Paríži by nám mal čosi napovedať. Dobre vyrešeršovaná a pútavá kniha Helen Rappaportovej živo načrtáva príležitosti, dilemy i chyby tej doby.

Kniha Po Romanovcoch: Ruskí vyhnanci v Paríži v časoch belle époque, počas revolúcie a vojny sa začína náčrtom prepychového a trblietavého sveta Paríža zo začiatku 20. storočia, v ktorom mnohí Rusi žiarili na spoločenskej a kultúrnej scéne. Pre vzdelaných Rusov bola francúzština druhým jazykom (niekedy dokonca prvým). Osobné väzby boli zdôraznené diplomatickými: Rusko bolo najdôležitejším kontinentálnym spojencom Francúzska.

Pre aristokraciu bolo hlavné mesto Francúzska tým najvhodnejším miestom, kde sa nachádzali tie najušľachtilejšie hracie stoly, kurtizány, módne domy, klenotníctva a reštaurácie. Bolo to teda skoro tak, ako si jej oligarchickí dedičia užívali Francúzsko o storočie neskôr. Pre skladateľov ako Igor Stravinskij a tanečníkov ako Sergej Ďagilev bol Paríž odrazovým mostíkom k svetovej sláve.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie