VýklusZátopka skúšali napodobniť v Tokiu, ďalší pokus ma prísť v Paríži. Výzvou je aj sto rokov od narodenia

Peter KováčPeter Kováč
Dana a Emil  Zátopkovci v olympijskej dedine v Helsinkách v roku 1952. Foto - TASR/ČTK
Dana a Emil Zátopkovci v olympijskej dedine v Helsinkách v roku 1952. Foto – TASR/ČTK

Prečítajte si viac o počúvaní Denníka N.

Dobrý deň,

v pondelok uplynulo presne 100 rokov od narodenia manželov Dany a Emila Zátopkovcov.

Okrem toho, že sa narodili v rovnaký deň, je pozoruhodné aj to, že v rovnaký deň získali olympijské zlato. Dana vyhrala súťaž v hode oštepom, Emil zvíťazil v behu na 5000 metrov. Obaja triumfovali v novom olympijskom rekorde.

Stalo sa to na pamätnej helsinskej olympiáde v roku 1952, ktorú preslávil práve Emil Zátopek. Na podujatí vyhral okrem päťtisícky aj beh na 10 000 metrov a aj svoj premiérový maratón, čo pravdepodobne už nikto nezopakuje.

Aj vďaka tomu meno Zátopek stále rezonuje v športovom svete. Spomínalo sa aj počas vlaňajšej olympiády v Tokiu, a spomína sa aj v súvislosti s nasledujúcou olympiádou v Paríži.

História si okrem výsledkov bude navždy pamätať aj Zátopkove priekopnícke a extrémne náročné tréningy, ako aj z nich vyplývajúce poznanie, že iní vrcholoví bežci, nehovoriac o rekreačných, by sa podobnej záťaži mali vyhýbať.

Odkaz Zátopkovcov však nie je len o športe. Väčšinu života prežili v zložitých pomeroch, kde dobré športové výsledky znamenali aj povinnosť zaujať postoj k celospoločenským témam. V tejto disciplíne Zátopek niekoľkokrát zvíťazil, ale aj prehral.

Výklus je pravidelný týždenný newsletter o behu, vychádza každý utorok a posielame ho aj e-mailom. Vypočuť si ho môžete aj ako podcast na kanáli Športové podcasty vo svojej podcastovej aplikácii.


Emil Zátopek sa narodil v moravskej dedine Kopřivnice, Dana Ingrová prišla na svet o pár hodín neskôr v 50 kilometrov vzdialenom Fryštáte (dnešná Karviná).

Kým on pochádzal z chudobnej rodiny s ôsmimi deťmi, ona mala troch súrodencov, jej otec bol vojak a mohla si dovoliť aj kvalitné vzdelanie. S cieľom dostať sa na vysokú školu študovala na gymnáziu v Uherskom Hradišti, kde sa zoznámila s atletikou.

Mala už 24 rokov, keď popri hádzanej vyskúšala aj hod oštepom, a už o pár mesiacov neskôr vyhrala titul na majstrovstvách Československa. „Ani neviem, ako sa mi to podarilo. Bol to taký lacný úspech. Potom som stretla Emila, zaľúbila som sa a dotiahli sme to spolu až na olympiády,“ spomínala neskôr.

Keď sa prvýkrát dozvedela, že sa narodili v rovnaký deň, neverila tomu. „Pýtal sa ma, v ktorý deň som sa narodila. Devätnásteho. Aj ja, vravel. A ktorý mesiac? V septembri. Aj ja, potešil sa. A v ktorom roku? 1922. Ja tiež, prikývol. Myslela som si, že žartuje ako vždy, bola to priveľká náhoda. Dohodli sme sa, že na najbližšie stretnutie si prinesieme rodné listy. Bola to pravda. To aby sme mali aj svadbu v jeden deň, prehodil,“ povedala v rozhovore pre Pravdu v roku 2018.

Obaja spoločne absolvovali už olympiádu 1948 v Londýne, Dana skončila na siedmom mieste, Emil získal v behu na 10 000 metrov svoje prvé olympijské zlato a na päťtisícke bol strieborný. Krátko po olympiáde, v deň svojich 26. narodenín, sa zosobášili.

Spoločným športovým vrcholom boli už spomínané olympijské hry v Helsinkách 1952, na ktorých získal Emil tri zlaté medaily a Dana vyhrala súťaž v hode oštepom. Na olympiáde vtedy zvíťazila s výkonom 50,47 m, svoj najdlhší hod v kariére zaznamenala o desať rokov neskôr, keď vo veku 35 rokov vytvorila svetový rekord 55,73 m.

Emil síce nevydržal pri vrcholových výkonoch tak dlho, svetové rekordy na dlhých tratiach však prekonal hneď trinásťkrát.

V roku 1998 obaja spoločne oslávili 50. výročie svadby, o dva roky neskôr Emil Zátopek vo veku 78 rokov zomrel. Dana zomrela v roku 2020, mala 97 rokov.

Zátopkov odkaz

Aj sto rokov po narodení a sedemdesiat rokov po helsinskom zlatom hetriku rezonuje meno Emila Zátopka doma aj v zahraničí. Keď sa o zisk troch zlatých atletických medailí pokúsila vlani na olympiáde v Tokiu holandská vytrvalkyňa Sifan Hassanová, na celom svete ju prirovnávali k bežcovi z Moravy.

Rodáčka z Etiópie, ktorá do Holandska utiekla v roku 2008, sa snažila o tri zlaté medaily na tratiach 1500, 5000 a 10 000 metrov, a hoci nešlo o takú náročnú kombináciu, akú absolvoval Zátopek, tri výhry by znamenali historický počin. Nikto okrem Zátopka tri bežecké disciplíny na olympiáde nevyhral. Hassanová napokon obe dlhšie trate ovládla, na 1500-metrovej trati však skončila tretia.

Podľa najnovších správ sa na najbližšej olympiáde v Paríži 2024 na rovnakých tratiach ako Hassanová pokúsi o tri zlaté medaily nórsky bežec Jakob Ingebrigtsen. Aj v jeho prípade sa pri naznačení jeho ambícií niekoľkokrát objavilo porovnanie so Zátopkom. To je v prípade Ingebrigtsena ešte viac na mieste, keďže aj talentovaný Nór sa rovnako ako Zátopek narodil 19. septembra. Akurát o 78 rokov neskôr.

Už len v tom je Zátopkov športový odkaz trváci. Ak sa kedykoľvek v budúcnosti objaví bežecký pokus o tri zlaté medaily z jednej olympiády, atletický svet si spomenie na rodáka z Moravy. Podobne ako si futbalový svet po každej elegantnej penalte kopnutej do stredu bránky pripomenie Antonína Panenku či hokejový po rutinérskom nájazde spomenie na Petra Forsberga. Na rozdiel od Panenku či Forsberga však Zátopka zatiaľ nikto nedokázal napodobniť.

Austrálsky novinár Len Johnson zo špecializovaného portálu Runners Tribe však pripomína, že Zátopkov športový odkaz nie je len v troch zlatých medailách. Stal sa priekopníkom v oblasti intervalového bežeckého tréningu, ktorý posunul až do absurdných hodnôt. Vrcholom boli dni, keď absolvoval sto 400-metrových úsekov.

Okrem tréningu Zátopek experimentoval aj s vlastným telom či so stravou. Pri jednom z pokusov zadržiaval dych tak dlho, až omdlel. Skúšal jesť púpavu s cesnakom či piť koncentrovanú citrónovú šťavu, do ktorej nasypal kriedu.

Podobne intenzívny tréning je už dávno prekonaný a odborníci sa zhodujú v tom, že ak by Zátopek trénoval menej, mohol byť v jednotlivých disciplínach ešte rýchlejší, a je tiež pravdepodobné, že by na výkonnostnom vrchole vydržal dlhšie. Na druhej strane sa však môžeme domnievať, že ak by tak intenzívne nepracoval na svojej vytrvalosti, tri olympijské preteky by v priebehu jedného týždňa vyhrať nedokázal.

Havel ho rehabilitoval

Okrem športu sa na Zátopkovcov spomína aj pre ich ľudskosť. Spoločne napríklad boli v roku 1957 na svadbe československej olympijskej víťazky v hode diskom Oľgy Fikotovej a amerického olympijského víťaza v hode kladivom Harolda Connollyho. Obaja osobne intervenovali u vtedajšieho prezidenta Antonína Zápotockého, aby sa sobáš v období studenej vojny mohol uskutočniť.

Zátopka preslávilo, že jednu zo svojich olympijských medailí potajme daroval austrálskemu súperovi Ronovi Clarkovi, či to, keď nenastúpil do lietadla pred olympiádou v Helsinkách, lebo z výpravy vyradili pre komunistov nepohodlného Zátopkovho kamaráta Stanislava Jungwirtha. Jeho vzdor mal v roku 1952 zmysel a Jungwirth sa napokon na olympijské hry dostal.

Zátopek takisto v roku 1968 podpísal manifest Dvetisíc slov, čím otvorene podporil Pražskú jar a kritizoval intervenciu vojsk Varšavskej zmluvy, neskôr však pod nátlakom tento krok odvolal. Škvrnou je aj jeho podpis, ktorý sa objavil aj v Rudom práve pod vyhlásením podporujúcim trest smrti pre Miladu Horákovú.

Tí, ktorí Zátopka poznali osobne, sa ho zastávajú a hovoria, že v prípade rozsudku pre Miladu Horákovú zrejme nevedel, čo podpisuje. V roku 1990 prezident Václav Havel Zátopka rehabilitoval.


Správy týždňa

Víťazmi finálového kola slovenskej atletickej ligy v Banskej Bystrici sa stali muži Slávie STU Bratislava a ženy domácej Dukly. Najzaujímavejší individuálny výsledok dosiahla na podujatí Daniela Ledecká z ŠOG Nitra, ktorá je špecialistkou na 400 metrov cez prekážky, no podarilo sa jej zvíťaziť aj v skoku do výšky, ktorému sa súťažne nevenuje. Na Štiavničkách preskočila 171 cm.

Organizátori Medzinárodného maratónu mieru skladajú štartové pole favoritov s cieľom atakovať rekordný čas 2:07:01 h. Mená elitných bežcov a bežkýň oznámia organizátori v najbližších dňoch. V súboji o slovenského majstra bude favoritom Košičan Tibor Sahajda.

V dánskej Kodani sa v nedeľu uskutočnil jeden z najkvalitnejších polmaratónov atletickej histórie. Prvýkrát sa stalo, že až 15 bežcov dosiahlo výkon pod jednu hodinu. Medzi mužmi zvíťazil Milkesa Mengesha z Etiópie (58:59 min), medzi ženami jeho krajanka Tadu Teshomeová (1:06:13 h).

V nedeľu ráno od 9.00 odštartuje maratón v Berlíne, ktorý je považovaný za najrýchlejší na svete. Na štarte bude aj Keňan Eliud Kipchoge, ktorý tu v roku 2018 vytvoril doteraz platný svetový rekord 2:01:39 h. Posledných sedem zlepšení mužského maratónskeho svetového rekordu sa odohralo práve v hlavnom meste Nemecka.


Výkon týždňa

Ultrabežec z Litvy Aleksandr Sorokin na nedeľných majstrovstvách Európy v behu na 24-hodín prekonal vlastný svetový rekord. Za jeden deň prebehol 319 kilometrov a predchádzajúce maximum z minulého roka tak vylepšil o desať kilometrov.

Sorokin v talianskej Verone začal mimoriadne rýchlo, keď úvodný maratón prebehol za 2:50 h, a napokon vydržal bežať 24 hodín priemerným tempom 4:30 min na kilometer.

Pozoruhodný je aj jeho životný príbeh, o ktorom sme už písali. S behom začal až ako 32-ročný len preto, aby schudol, dnes má 40 a prekonal už niekoľko svetových ultrabežeckých rekordov.


Foto týždňa

Ženský beh v Bratislave absolvovalo cez víkend takmer 3-tisíc účastníčok.

Foto – Be Cool/Robert Pažitný

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].