Zátopka skúšali napodobniť v Tokiu, ďalší pokus ma prísť v Paríži. Výzvou je aj sto rokov od narodenia
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Dobrý deň,
v pondelok uplynulo presne 100 rokov od narodenia manželov Dany a Emila Zátopkovcov.
Okrem toho, že sa narodili v rovnaký deň, je pozoruhodné aj to, že v rovnaký deň získali olympijské zlato. Dana vyhrala súťaž v hode oštepom, Emil zvíťazil v behu na 5000 metrov. Obaja triumfovali v novom olympijskom rekorde.
Stalo sa to na pamätnej helsinskej olympiáde v roku 1952, ktorú preslávil práve Emil Zátopek. Na podujatí vyhral okrem päťtisícky aj beh na 10 000 metrov a aj svoj premiérový maratón, čo pravdepodobne už nikto nezopakuje.
Aj vďaka tomu meno Zátopek stále rezonuje v športovom svete. Spomínalo sa aj počas vlaňajšej olympiády v Tokiu, a spomína sa aj v súvislosti s nasledujúcou olympiádou v Paríži.
História si okrem výsledkov bude navždy pamätať aj Zátopkove priekopnícke a extrémne náročné tréningy, ako aj z nich vyplývajúce poznanie, že iní vrcholoví bežci, nehovoriac o rekreačných, by sa podobnej záťaži mali vyhýbať.
Odkaz Zátopkovcov však nie je len o športe. Väčšinu života prežili v zložitých pomeroch, kde dobré športové výsledky znamenali aj povinnosť zaujať postoj k celospoločenským témam. V tejto disciplíne Zátopek niekoľkokrát zvíťazil, ale aj prehral.
Výklus je pravidelný týždenný newsletter o behu, vychádza každý utorok a posielame ho aj e-mailom. Vypočuť si ho môžete aj ako podcast na kanáli Športové podcasty vo svojej podcastovej aplikácii.
Emil Zátopek sa narodil v moravskej dedine Kopřivnice, Dana Ingrová prišla na svet o pár hodín neskôr v 50 kilometrov vzdialenom Fryštáte (dnešná Karviná).
Kým on pochádzal z chudobnej rodiny s ôsmimi deťmi, ona mala troch súrodencov, jej otec bol vojak a mohla si dovoliť aj kvalitné vzdelanie. S cieľom dostať sa na vysokú školu študovala na gymnáziu v Uherskom Hradišti, kde sa zoznámila s atletikou.
Mala už 24 rokov, keď popri hádzanej vyskúšala aj hod oštepom, a už o pár mesiacov neskôr vyhrala titul na majstrovstvách Československa. „Ani neviem, ako sa mi to podarilo. Bol to taký lacný úspech. Potom som stretla Emila, zaľúbila som sa a dotiahli sme to spolu až na olympiády,“ spomínala neskôr.
Keď sa prvýkrát dozvedela, že sa narodili v rovnaký deň, neverila tomu. „Pýtal sa ma, v ktorý deň som sa narodila. Devätnásteho. Aj ja, vravel. A ktorý mesiac? V septembri. Aj ja, potešil sa. A v ktorom roku? 1922. Ja tiež, prikývol. Myslela som si, že žartuje ako vždy, bola to priveľká náhoda. Dohodli sme sa, že na najbližšie stretnutie si
