Poslanci do druhého čítania posunuli zmenu ústavy, ktorá má uľahčiť vyhlásenie predčasných volieb. Matovič avizuje veto

Poslanci parlamentu v prvom čítaní schválili návrh na zmenu ústavy, ktorý by mal umožniť vyhlásenie predčasných volieb referendom či ústavným zákonom. Prišli s ním poslanci hnutia Sme rodina, hlasovalo zaň 97 zákonodarcov.

Neznamená to, že je návrh definitívne schválený alebo že by automaticky viedol k predčasným voľbám. Poslanci by mali v druhom a treťom čítaní o zmene ústavy hlasovať na októbrovej schôdzi.

Navyše predseda OĽaNO Igor Matovič avizoval, že budú návrh nakoniec vetovať, po čom by ho Sme rodina mala teoreticky stiahnuť.

Na posunutie návrhu do druhého čítania stačila bežná väčšina poslancov, v druhom čítaní je už potrebná takzvaná ústavná väčšina, teda 90 hlasov.

Prečo zmena ústavy

Na vysvetlenie návrhu poslancov Sme rodina sa treba vrátiť do vlaňajšieho leta. Opozícii na čele so Smerom sa v roku 2021 podarilo vyzbierať vyše 600-tisíc podpisov na vyhlásenie referenda o predčasných voľbách. Prezidentka petíciu prijala, no požiadala Ústavný súd o posúdenie, či je referendová otázka v súlade s ústavou.

Súd rozhodol, že nie, a zároveň vo svojom náleze konštatoval, že v súlade s ústavou nie je ani skrátenie volebného obdobia ústavným zákonom (teda 90 hlasmi poslancov). Parlamentu zároveň odporučil, aby prípadne zmenil ústavu tak, že bude výslovne spomínať možnosť vyhlásenia skorších volieb cez referendum či ústavný zákon.

Za pripomienku stojí, že sa tým Ústavný súd postavil proti praxi, ktorá bola na Slovensku relatívne bežná: síce nie referendom, ale ústavným zákonom boli predčasné voľby v modernej histórii Slovenska vyhlásené hneď trikrát, v rokoch 1994, 2006 a 2012.

V súčasnej situácii, teda po tomto prelomovom rozhodnutí Ústavného súdu, možno skoršie voľby vyhlásiť len za presne vymedzených scenárov opísaných v ústave.

Všetky sú pomerne komplikované, o čom dobre svedčí to, že najjednoduchším z nich je, že by prezidentka mohla vypísať predčasné voľby, ak by parlament nebol uznášaniaschopný tri mesiace bez prerušenia, i keď by bol opakovane zvolaný, aby rokoval. K takejto situácii za 30 rokov samostatného Slovenska nedošlo.

Riešenie v podobe zmene ústavy podporovala aj prezidentka Zuzana Čaputová, ktorá vlani referendovú otázku poslala na Ústavný súd.

„Myslím si, že mať takéto pravidlo v ústave, to znamená možnosť skrátiť volebné obdobie, čoho následkom sú predčasné voľby, či už parlamentom, alebo referendom, je za istých okolností v poriadku. Hovorím to úplne od začiatku, dokonca ešte minulý rok pred prvým referendom,“ povedala v polovici septembra pre SME.

Smer a ďalšie opozičné strany tento rok vyzbierali podpisy pod ďalšie referendum, tentoraz s dvomi otázkami. Prvá sa týka zmeny ústavy, ktorá by mala umožniť skoršie voľby, v princípe teda kopíruje návrh Sme rodina, o ktorom v utorok rozhodovali poslanci.

V druhej otázke majú občania rozhodnúť, či si želajú „okamžitú demisiu vlády“. Túto otázku ešte dala prezidentka na základe svojich právomocí preveriť Ústavným súdom, za čo je terčom opakovaných atakov zo strany predsedu Smeru Roberta Fica.

Lebo to Boris Kollár sľúbil

Zdalo by sa zvláštne, že návrh, ktorý má zjednodušiť cestu k skorším voľbám, predkladá koaličná strana, teda Sme rodina. Jej poslanci hovoria, že tým len plnia verejný prísľub predsedu Národnej rady Borisa Kollára, ktorý v jednej z televíznych debát po rozhodnutí Ústavného súdu o vlaňajšom referende sľúbil, že takýto návrh predloží.

Veľmi netradične napísali autori novely, poslanci Miloš Svrček a Petra Hajšelová, toto odôvodnenie aj do dôvodovej správy k zákonu.

Tam autori zákonov zväčša vysvetľujú, ako zákon rieši problém v spoločnosti. Oni ako jeden z cieľov prijatia zmeny ústavy uviedli „splniť verejný prísľub“ Borisa Kollára, že takýto krok urobí. V priezvisku svojho predsedu urobili aj chybu, keď ho napísali s jedným „l“.

Podstatné je, že zmena, ktorú poslanci posunuli do druhého čítania, automaticky neznamená vypísanie predčasných volieb, na to by sa muselo uskutočniť referendum alebo by aspoň 90 poslancov muselo prijať ústavný zákon o skrátení volebného obdobia. Navyše zmena ústavy ešte nebola schválená definitívne.

V utorok ju poslanci prerokovali len v prvom čítaní, na čo v tejto fáze stačila bežná väčšina poslancov. Zmenu podporili poslanci opozície, teda Smeru, Hlasu, ĽSNS a Republiky, viacerí nezaradení, zákonodarcovia Sme rodina, ale aj donedávna koaličnej strany SaS.

Za zmenu ústavy, aby sa dali vyhlásiť predčasné voľby aj referendom či ústavným zákonom, nehlasovali prakticky iba poslanci OĽaNO. Za neboli ani traja poslanci Za ľudí a nezaradený Ján Mičovský. Okrem Smeru, Sme rodina, SaS, Hlasu či extrémistov bol za návrh aj Tomáš Valášek z PS či nezaradená Katarína Hatráková.

Predseda SaS Richard Sulík tento krok avizoval v pléne. Povedal, že SaS podporí návrh v prvom čítaní, potom však príde s pozmeňovacím návrhom, ktorým by strana chcela novelu upraviť. Na tlačovke SaS jeho myšlienku predstavila exministerka Mária Kolíková.

Podľa nej by predčasné voľby nemali byť vyhlásené referendom ani ústavným zákonom, ale len takzvaným samorozpustením. Ide o model podobný českému. Parlament by sa výraznou väčšinou – podľa Kolíkovej aspoň 90 hlasmi – uzniesol na svojom rozpustení, no tento krok by ešte mala potvrdiť prezidentka.

Predseda SaS Richard Sulík povedal, že má na túto tému iný názor a preferoval by, aby sa skoršie voľby dali vyhlásiť aj na základe referenda. Klub však podľa neho bude pri hlasovaní jednotný.

Počas rozpravy o zmene ústavy vystúpil v parlamente aj minister financií Igor Matovič (OĽaNO). Rokovací poriadok mu ako členovi vlády umožňuje požiadať o slovo aj pri zákonoch, ktoré on sám nepredkladá. Vyhlásil, že pre ochranu verejných financií je dobré, aby predčasné voľby neboli.

Zároveň nepriamo kritizoval SaS, ktorej niektorí politici – napríklad podpredseda Branislav Gröhling – podporu skorších volieb pripustili.

„Len hlupák a hlúpa politická strana povie, že do predčasných volieb ide, lebo oni budú mať dobrý výsledok, lebo im ukazuje momentálne dobré preferencie, a nepozerá pri tomto rozhodnutí na spoločný záujem, záujem krajiny, záujem Slovenska,“ rečnil predseda OĽaNO.

V druhom čítaní treba na schválenie zmeny ústavy aspoň 90 hlasov poslancov. Či na októbrovej schôdzi Národnej rady poslanci vôbec budú o tomto návrhu znovu rozhodovať, nie je jasné. Igor Matovič totiž povedal, že zvažujú jeho vetovanie.

„Do prvého čítania v pohode nech to ide, nebudeme to vetovať, dohodli sme sa, že oni z druhej strany (Sme rodina – pozn. red.) nám nebudú vetovať návrh na zmenu paragrafu 363,“ povedal. „Do druhého čítania uvidíme, predpokladám, že my aj oni vytasia veto. Budeme rešpektovať koaličnú zmluvu. Keď sa nedohodneme, uvažujeme aj nad touto cestou.“