Denník N

Začína sa bratislavský mestský hudobný festival City Sounds

Koncertná jeseň v Bratislave už druhý rok po sebe (a deviaty celkovo) začína mestským hudobným festivalom City Sounds.

Počas dvoch dní sa 23. a 24. septembra vo Veľkom koncertom a Komornom koncertnom štúdiu Slovenského rozhlasu na dvoch pódiách vystriedajú žánrovo pestrí interpreti namixovaní z medzinárodne uznávaných hudobníkov a etablovaných či začínajúcich pozoruhodných zjavov z našich končín. Tento rok sa môžeme tešiť na umelcov ako je Alfredo Rodríguez, Kinga Głyk či Nicola Conte alebo  na domáceho Davida Kollara či Lukáša Oravca. Čo prinesie tohtoročný festival City Sounds Bratislava nám prezradili jeho organizátori Matej Šálek a Marián Pavlovič.

Čo sú podľa vás najväčšie ťaháky tohtoročného City Sounds festivalu?

MP: Ja za najväčší ťahák považujem trio amerického klaviristu kubánskeho pôvodu Alfreda Rodrígueza a poľskú basgitaristku Kingu Głyk, ktorá príde na festival so svojim sextetom a slovenské publikum ju už u nás malo možnosť vidieť v minulosti. Vychádzajúc z dlhoročnej skúsenosti a pozorovania môžem povedať, že diváci v Bratislave majú na jazzových „basákov“ slabosť.

MŠ: Ja sa veľmi teším, okrem vyššie spomenutých, na trio Davida Kollara, Ricka Coxa a Paola Raineriho a ich, ako oni vravia „tajomný a jedinečný hybrid hudby komponovanej a improvizovanej, klasickej a digitálnej, východnej a západnej.“ Okrem toho, Davida obdivujem už veľmi dlho. A tým, že mám rád zvuk bigbandu, tak určite je ním pre mňa Orchester Lukáša Oravca, ktorý zaslúžene s ich posledným albumom vyhral Radio Head Awards.

Bolo náročné zabookovať tohtoročných umelcov?

MP: Tento rok bol mimoriadne náročný z rôznych dôvodov. Ale jeden je objektívny a nevieme ho celkom ovplyvniť – v čase konania nášho festivalu nie je v Európe veľa iných festivalov podobného zamerania, preto sú rokovania ohľadne logistiky a účinkovania umelcov náročnejšie.

MŠ: Niektoré projekty sme mali dohodnuté už dávno a niektoré sa riešili, ako Maroš povedal,  dlho kvôli logistike. Pre mňa je vždy dôležité, aby aj dramaturgia bola rôznorodá. Takže pri výbere prihliadam aj na ďalšie aspekty. Najnáročnejšie je nájsť kompromis pri honorári, rovnako ako splniť aj tie ďalšie, nehonorárové požiadavky umelca. Je to nevyhnutné pre jeho komfort a pohodu na pódiu, ktorú potom cítia aj návštevníci koncertu.

V čom je váš festival v našom prostredí iný, či jedinečný?

MP: Podľa môjho názoru je jedinečný šírkou dramaturgie. Nebojíme sa big bandu, ani tradičných foriem jazzovej hudby, zároveň však poskytujeme priestor aj najnovším trendom, či hudobným fúziám. To isté platí o šírke ponuky z hľadiska pôvodu umelcov. Snažíme sa predstaviť trendy blízke európskemu chápaniu jazzu, ale takmer vždy majú v dramaturgii pozíciu headlinera aj hudobníci z US, nakoľko to je kolíska džezových žánrov. Naša výnimočnosť je v prepájaní slovenskej a zahraničnej hudobnej scény – to má náš festival vo svojej DNA.

MŠ: Snažíme sa čo najviac prezentovať slovenskú pôvodnú tvorbu a slovenských umelcov. A jedinečný je hlavne v prepájaní, a tým aj pozitívnej konfrontácie slovenského umenia so zahraničným. V histórii nášho festivalu to bolo často aj na priamu objednávku, a tým sme vytvorili premiérové projekty. Nemáme síce v názve slovo jazz, ale väčšina projektov do tohto žánru absolútne patrí. Tento rok ale napríklad osviežime program aj inou hudbou, napríklad slovensko-českým duom Uniqat, či špeciálnym projektom slovenskej speváčky Lotty.

Prečo ste si za miesto konania zvolili priestory Slovenského rozhlasu?

MP: Slovenský rozhlas  a všeobecne RTVS je naším dlhodobým a spoľahlivým partnerom. Okrem skvelej dispozície ozvučenia ponúka aj veľkorysý priestor, v ktorom sa dajú skĺbiť produkcie všetkých interpretov, takpovediac, na dosah ruky (či v tomto prípade ucha). Poslucháč tak má možnosť presúvať sa medzi produkciami, občerstviť sa, je to jednoducho zázemie, z ktorého ťažia všetky strany – divák, umelec aj organizátor. Skvelým bonusom spolupráce je nahrávanie takmer všetkých koncertov a ich vysielanie na rádiu Devín, a dokonca v rámci siete verejnoprávnych rádií celej Európy. Pomáhame tak popularizovať žáner, ktorý je zo svojej podstaty minoritný. Zároveň tak dávame umelcom šancu sprostredkovať ich tvorbu potenciálnemu publiku, a opačne, publiku predstavovať nové tváre jazzovej hudby, dominantne zo Slovenska.

MŠ: Budovu Slovenského rozhlasu mám osobne rád, páči sa mi, je tu dobrá akustika, z pohľadu diváka výnimočne dobrá viditeľnosť a počuteľnosť. Vnútorne dispozične skvelo riešený interiér. Sú to atribúty, ktoré mi vyhovujú a vytvárajú podmienky na výborný umelecky zážitok.

Pre koho je váš festival určený?

MP: Festival je určený každému milovníkovi jazzu a z neho vychádzajúcich žánrov – funku, fusion, či soulu. Nemá vekové hranice, ale z pozorovaní vieme, že najsilnejšie je zastúpená skupina od 25 do 50 rokov. Na tú „25-ku“ sme obzvlášť hrdí. Ukazuje sa, že vyhľadávanie a oslovovanie mladých slovenských kapiel prinieslo so sebou záujem mladého hudobne vzdelaného publika s otvorenou mysľou.

MŠ: Pre všetkých, ktorí majú radi kvalitnú hudbu. Myslím, že za tých deväť rokov sme si vybudovali u fanúšikov dôveru. Že si môžu dovoliť prísť aj na neznámu kapelu a budú spokojní. Väčšinu kapiel, ktoré oslovujeme, chceme predtým vidieť aj naživo na pódiu. Nie vždy vám album napovie, ako bude umelec komunikovať s publikom, aká energia bude prúdiť z pódia, akú atmosféru kapela v sále vytvorí. Je to tak isto dôležité ako hudba samotná. Publikum to musí umelcom „uveriť“.

Prečo ste zvolili takúto podobu festivalu, keď predtým to boli jednodňové akcie?

MP: Táto podoba festivalu skoncentrovaného do dvojdňovej hudobnej ponuky dopĺňa a kompletizuje existenciu jednodňových koncertných podujatí, ktorého nazývame „specials“. Istým spôsobom je akýmsi vyvrcholením nášho promotérskeho snaženia počas celého roka. Čiastočne nás k tomu viedla už aj zaužívaná predstava o pojme festival.

MŠ: Neopúšťame jednotlivé dvojkoncerty zahraničných hviezd a slovenských kapiel. Formátom „klasického“ festivalu sa nám len otvorili ďalšie možnosti. Pri viacdňovom festivale máme možnosť predstaviť aj neznáme projekty, ktoré pokladáme za úžasné, originálne a inšpirujúce, ale pri samostatnom koncerte by nepritiahli potrebné množstvo návštevníkov. Radosť z objavovania považujeme za dôležitú. Je to pre nás práca a zábava zároveň.

V čom je festival oproti minulému ročníku iný?

MP: Iný je, zatiaľ (a chvalabohu),  v možnosti navštíviť festival bez akýchkoľvek kapacitných limitov a obmedzení. Tiež je bohatší na kvalitu zahraničných umelcov, keďže možnosť cestovať bola minulý rok veľmi obmedzená, a napríklad americkí hudobníci mali odporúčanie necestovať počas roka do Európy vôbec.

MŠ: Ako povedal Maroš, prinesie viac zahraničných a známejších projektov zo sveta a všetky koncerty budú v štúdiách Slovenského rozhlasu. Minulý rok sme totižto začínali už vo foyeri.

Aká je vaša vízia projektu City Sounds do budúcnosti?

MP: Jednoznačne udržať, resp. zvyšovať kvalitu a bohatosť dramaturgie festivalu, hlavne cez nové kooperácie slovenských a svetových umelcov. A to aj na špeciálnu objednávku festivalu. Zároveň pod značkou City Sounds prichádzať s ponukou mimoriadnych koncertov v priebehu celého roka. A pod slovom mimoriadnych mám na mysli skutočne výnimočných svetových interpretov. Ďalším cieľom je rozšíriť festival aj do iných miest Slovenska. Na základe vlastnej skúsenosti interpreta viem, že ľudia v regiónoch sa nesmierne tešia každému hodnotnému umeleckému zážitku. Nesmú byť na druhej koľaji iba preto, že nežijú v metropolách.

MŠ: Chceli by sme sa vyprofilovať ako festival s absolútnou umeleckou špičkou v programe. Aj vďaka možnosti už čerpaných alebo potenciálne využitých grantových schém prísť so žánrami, ktoré nikto na Slovensku neprezentuje, potešiť ako tvrdé jadro jazzmanov, tak osloviť aj mladú generáciu, vytvárať ďalšie exkluzívne spoločné projekty len pre náš festival a pozývať umelcov, ktorí na Slovensku ešte nehrali. Hlavne sa nebojíme priniesť niečo absolútne odlišné Ak sa zlepší ekonomická a „covidová“ situácia, radi by sme predĺžili hlavný festival o ďalší deň, pridali workshopy a masterclassy. No a určite chceme robiť viac samostatných dvojkoncertov. Všetko to však závisí od preferencií a dlhodobých návykov našich návštevníkov, rovnako tak ako faktu, či sa situácia dostane do predkovidových čísel. My samozrejme veríme, že áno.

Vstupenky si môžete zakúpiť v sieti Ticketportal

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Kultúra

Teraz najčítanejšie