Čiľania nechcú žiť v mnohonárodnom štáte. Odmietli novú ústavu, ktorá dávala väčšie práva domorodcom
Hlavným dôvodom odmietnutia boli práva pôvodných obyvateľov, ktorých sa Čiľania zľakli. Paradoxne, odmietli ju aj samotní pôvodní obyvatelia.
Pred dvomi rokmi sa čilská vláda v referende opýtala ľudí, či chcú novú ústavu. Takmer 80 percent voličov povedalo, že áno. Malo ju napísať na to určené združenie, ktorého členov si zvolia sami.
Vo voľbách vybrali 155 kandidátov, ktorí vyše roka diskutovali a písali rozsiahly text. Hovorilo sa o bezprecedentnom demokratickom spôsobe prípravy ústavy zaručujúcej práva žien a pôvodných obyvateľov a reagujúcej aj na ekológiu. Znenie potom mali Čiľania schváliť v ďalšom referende začiatkom tohto mesiaca.
A k tomu nedošlo. Viac ako 60 percent voličov ju odmietlo.
Dôvodov je viacero, ale ako jeden z najhlavnejších sa spomína plurinacionalidad – mnohonárodnosť. Ústava chcela uznať Čile ako štát mnohých národov a garantovala viaceré práva pôvodným obyvateľom, ktorí žijú prevažne vo väčšej chudobe ako zvyšok obyvateľstva a s vládou už roky bojujú o zem, z ktorej sa museli stiahnuť, aby tam lesnícke spoločnosti mohli pestovať eukalyptus.
Paradoxom je, že ju odmietli aj samotní pôvodní obyvatelia. „Nepotrebujú vlastné súdnictvo. Potrebujú sa začleniť do spoločnosti,“ myslí si Fernando z Bolívie, ktorá, naopak, mnohonárodným štátom je.
Pôvodní a chudobní
Čile je jedna z najbohatších a najrozvinutejších krajín Latinskej Ameriky. V posledných desaťročiach sa vyvíjala veľmi rýchlo vďaka privatizácii a medi. Bolo to však sprevádzané tvrdou diktatúrou Augusta Pinocheta, počas ktorej prenasledovali, zavreli, mučili alebo zavraždili viac ako 40-tisíc ľudí.
Pinochet povolal ekonómov študovaných v USA známych ako Chicago Boys a otvoril súkromnému sektoru trh, ktorý sa jeho predchodca, socialistický prezident Salvador Allende, snažil zoštátniť. Pinochet ho vymenil po vojenskom prevrate, počas ktorého vojská bombardovali prezidentský palác a Allende v ňom spáchal samovraždu. USA tento puč podporovali.
Pred pár dňami Čiľania demonštrovali v uliciach pri príležitosti 49. výročia prevratu a Allendeho smrti.
Niektorí si niesli transparenty s fotografiami ľudí, ktorí zostali počas Pinochetovej diktatúry nezvestní.
Práve Allendeho podobizeň mali na tričkách, transparentoch alebo rúškach aj tí, ktorí v uliciach volali po schválení novej ústavy.
Aktuálna vláda prezidenta Gabriela Borica je takisto ľavicová a okrem iného sľúbila zmenu Pinochetovho dôchodkového systému, ktorý si chudobní nemohli dovoliť platiť, takže nahrával len bohatým. Sociálna nerovnosť je takisto pozostatok Pinochetovho rýchleho ekonomického rastu.
Rástli bohatí a rástla priepasť, ktorá ich delila od chudobných.
Mnohí z tých najchudobnejších sú pôvodní obyvatelia. Podľa aktuálnych údajov zo septembra tohto roku zamestnaní Mapučovia zarábajú o 38 percent menej ako ostatní Čiľania. Kým priemerný plat Čiľana je 520 eur, priemerný plat Mapuča je 305 eur.
Okrem toho zo všetkých viac ako 115-tisíc zamestnaných Mapučov tvoria ženy len 37 percent, takže medzi diskriminovanými Mapučmi sú ženy ešte diskriminovanejšie.
Svet sa zmenil
Ekonomickú priepasť však cítiť aj medzi ostatnými Čiľanmi, čo zvykne hnevať najmä študentov. Práve oni spustili masové protesty v roku 2019, keď vláda zdvihla ceny metra. To bola však len špička ľadovca. Protestovali najmä proti korupcii, vysokým cenám, nízkym platom a súkromnému dôchodkovému poisteniu.
Ako nedávno Denníku N povedala čilská politologička Claudia Heisová, zmenu dôchodkového systému komplikovala
