Denník N

Aká je šanca, že sa Putina zbavia sami Rusi? Rozoberme si jednotlivé možnosti

Ruský prezident Vladimir Putin v prednahratom prejave. Foto - TASR/AP
Ruský prezident Vladimir Putin v prednahratom prejave. Foto – TASR/AP

Autor je externý spolupracovník Deníka N, politický geograf, pôsobí na Fakulte sociálnych vied Karlovej univerzity a na Metropolitnej univerzite Praha. 

Vladimirovi Putinovi sa na Ukrajine silne nedarí. A nielen tam. Ruská ekonomika sa rozpadá a v Samarkande na samite Šanghajskej organizácie pre spoluprácu zažil Putin hneď niekoľko ponížení. Všetci, s ktorými sa stretol, ho nechali čakať. Indovia a Číňania mu síce zatiaľ veľmi diplomatickým jazykom, ale pomerne zreteľne dali najavo, že majú výhrady k tomu, čo robí. Doma sa voči jeho „kurzu“, ktorý podporuje absolútna väčšina Rusov, vymedzili regionálni politici z Petrohradu a Moskvy. Popová ikona Alla Pugačovová vyhlásila, že sa z Ruska vinou Putina stal vyvrheľ medzinárodného spoločenstva… Bude teda Putin zvrhnutý, respektíve zvrhnutý rýchlo? Možné to je, ale domnievam sa, že sa to skôr nestane.

Systém, ktorý Putin v Rusku vytvoril, sa opiera o tzv. stranu moci Jednotné Rusko, ktoré je od roku 2003 nepretržite najsilnejšie ako vo federálnom parlamente, tak aj v regionálnych parlamentoch, ďalej o určité kruhy oligarchov a tzv. silovikov. Ideologický základ, ktorým je určovaná podoba politického systému v Rusku, býva označovaný ako putinizmus. Ide o zmes pravicovo ladenej konzervatívnej rétoriky a propodnikateľského programu so silnými socialistickými prvkami v oblasti prerozdeľovania národného bohatstva. Typickým je populistický patriotizmus.

Počas Putinovej vlády Rusko údajne „vstalo z kolien“, pretože prekonalo reputačné i ekonomické straty vzniknuté v 90. rokoch. V skutočnosti nedokázalo realizovať žiadny z diskutovaných scenárov socioekonomickej modernizácie, ale viedlo krvavé vojny v Čečensku (tzv. druhá čečenská vojna 1999 – 2000), v Gruzínsku (leto 2008), anektovalo Krym a rozpútalo prvú vojnu na východe Ukrajiny (2014 – 2022), uskutočnilo intervenciu v Sýrii (trvá od 2015) a začalo druhú vojnu/inváziu na Ukrajinu (2022).

V dôsledku týchto vojen zahynuli desaťtisíce civilistov i vojakov ruských ozbrojených síl a do pohybu boli uvedené dve obrovské migračné vlny (po roku 2015 zo Sýrie a v roku 2022 z Ukrajiny). Rusko sa veľmi zle vyrovnalo s pandémiou covidu-19 (podľa neoficiálnych dát možno až milión mŕtvych), ruskú ekonomiku tento rok čaká rekordný prepad, za prvý polrok krajinu opustilo asi 400-tisíc ľudí (čo sa rovná maximálnemu ročnému počtu odchodov v krízových rokoch 90. rokov).

Dosť otrasná bilancia, však? Aj tak sa však Putinova pozícia za celý ten čas, čo je pri moci, stále upevňovala. Ako je to možné? Podstatnú rolu nepochybne hrajú

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Vladimir Putin

Vojna na Ukrajine

Komentáre, Svet

Teraz najčítanejšie