Denník N

“V zjazde nemôžeš myslieť na to, čo by sa mohlo stať.” Strávil som deň na Okolo Slovenska a videl, aká riskantná je cyklistika

Foto N – Peter Kováč
Foto N – Peter Kováč

Bol to dlhý a vyčerpávajúci deň s divokými scénami, aké som nikdy v živote nevidel. Najväčšie prekvapenie však aj tak prichádza na jeho konci, keď si vyčerpaný sadnem k televízii a zo záznamu vidím to, čo som počas dňa sledoval naživo z bezprostrednej blízkosti.

O televízii občas počúvame, že je médiom, ktoré má tendenciu zdramatizovať realitu, aby bola v očiach divákov atraktívnejšia ako v skutočnosti. Teraz však mám pocit, že sa deje presný opak.

Kým cez obrazovku vyzerá všetko plynulo a jednoducho, v realite som nadobudol presvedčenie, že neexistuje veľa športov, ktoré by dokázali byť riskantnejšie a vyčerpávajúcejšie.

Hovorím o cyklistike, konkrétne o kráľovskej 3. etape pretekov Okolo Slovenska. Tá merala 210 kilometrov, cyklisti počas nej nastúpali 3500 výškových metrov a pelotón previedla z Detvy do Spišskej Novej Vsi.

Etapu som strávil v tímovom aute slovenskej reprezentácie a videl som, že cyklistika je tvrdá a riskantná aj ďaleko za pelotónom mimo záberov kamier. A neplatí to len o športovcoch. Aj jazda v sprievodnom vozidle občas pripomína motoristické preteky a od vodiča si vyžaduje skúsenosti aj poriadnu dávku odvahy.

V mojom prípade bol vodičom auta Jakub Vančo, športový riaditeľ slovenskej mužskej aj ženskej reprezentácie do 23 rokov, ktorý bude v piatok sprevádzať talentovaného Martina Svrčka na majstrovstvách sveta v Austrálii.

Počas etapy mi hovoril o tom, že pre prácu je 200 dní v roku mimo domu, aké to bolo, keď ako 25-ročný šéfoval Jurajovi Saganovi, že Martin Svrček má mimoriadne ambicióznu povahu, ale aj o tom, s akou taktikou išli na svetový šampionát.

Jakub Vančo. Foto N – Peter Kováč

Koniec po 15 kilometroch

Aj keď je bežný pracovný piatok a hodiny ukazujú čas obeda, námestie v Detve je plné ľudí. Pri prezentácii pretekárov patrí najväčší potlesk Jurajovi Saganovi. Ten na pretekoch štartuje práve vo výbere slovenskej reprezentácie, s ktorou sa chystám stráviť najbližšie hodiny.

Skôr ako nasadneme do tímového auta, Jakub Vančo zopakuje záverečné pokyny. Cieľom sedemčlenného tímu je dostať aspoň jedného jazdca do úniku, zverencom však zdôrazňuje, aby sa o to nesnažili hneď na začiatku. Už na 10. kilometri sa totiž nachádza rýchlostná prémia, kde najlepší traja získajú bonusové sekundy. Vzhľadom na vyrovnaný boj v celkovom poradí je pravdepodobné, že o prémiu budú mať záujem najsilnejšie World Tour tímy, a tak by bol pokus o účasť v úniku len plytvaním síl.

Vančo správne odhadol úvod etapy a pelotón prišiel na rýchlostnú prémiu pohromade. Potom však nasledovalo prekvapenie, s ktorým sa nepočítalo a ktoré pre niektorých cyklistov de facto ukončí preteky už 200 kilometrov pred cieľom.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Cyklistika

Šport a pohyb

Teraz najčítanejšie