Juraj Šeliga: Ak zvolia Tarabu za podpredsedu parlamentu, odchádzam z koalície (+video)

Juraj Šeliga (32) je poslanec parlamentu za stranu Za ľudí. V rozhovore hovorí:

• ako sa cíti v koalícii s posilou Sme rodina, poslancom Šimkom;
• ako si vysvetľuje podporu vládnych zákonov zo strany tarabovcov;
• za akých okolností by odišiel z vládnej koalície;
• či ho oslovil Mikuláš Dzurinda do novej strany;
• aj prečo by v Bratislave nevolil za primátora Rudolfa Kusého.

Začnem citátom. „Kto vás financuje? Nebodaj Soros z USA? Na vás len Orbána Viktora z Maďarska treba a urobí s vami poriadok.“ Viete, kto je autorom?

Na prvú by som povedal, že je to Fico, ale Fico to nebude. Hádam to nie je Matovič.

Matovič nie, ale je to koaličný politik.

Už som sa zľakol. Juro Gyimesi?

Nie. Je to čerstvá posila klubu Sme rodina, poslanec Jozef Šimko. Povedal to riaditeľke združenia Post Bellum v roku 2018, keď sa združenie snažilo v Rimavskej Sobote, kde je primátorom, zorganizovať výstavu o totalitných režimoch, ktorej Šimko aktívne bránil. Robert Fico na vás už roky útočí ako na „Sorosovo dieťa“. Ako sa cítite v koalícii s niekým, kto má podobnú rétoriku?

Je to neprijateľné. Necítim sa dobre v koalícii so Šimkom, rovnako sa necítim dobre s Borguľom. Ale je to koalícia, ktorá je. Nechcem to zľahčovať, no asi chápete, že nemám právo ísť do Sme rodina a povedať im, koho majú a koho nemajú zobrať. No vyjadrenia pána Šimka sú úplne za hranou.

V lete ste na facebooku napísali: „Žiadna normálna proeurópska a demokratická vláda nemôže visieť na šnúrkach od ľudí, ktorí urážajú a ťahajú do politického súboja deti, konšpirujú, spochybňujú našu zahraničnú politiku, vojnu na Ukrajine, covid alebo členstvo v EÚ.“ To stále platí?

Áno.

A napriek tomu môžete byť v koalícii s Jozefom Šimkom?

Ja som v koalícii so Sme rodina. Koho si Sme rodina zobrala, to je ich priestor.

Týmto to stačí odbiť?

Nestačí to takto odbiť, ale ja nemám právo prísť do Sme rodina a povedať, koho si majú zobrať do klubu.

To od vás ani nechcem. Pýtam sa, ako sa vy chcete vyrovnať s tým, že ste s týmito ľuďmi v koalícii.

Mám dve možnosti. Môžem tam zostať a robiť to najlepšie, čo viem, alebo môžem odísť. Momentálne zostávam. Ešte by som teoreticky mohol prísť do Sme rodina a povedať, nech Šimko odíde.

Ja vám pripomínam váš vlastný výrok, že žiadna demokratická vláda nemôže visieť na šnúrkach týchto ľudí. I keď viem, že ste vtedy mysleli tarabovcov.

Áno. Môžeme hovoriť aj o ďalších ľuďoch, ktorí mali všelijaké výroky. Pamätáte si hlasovanie o obrannej zmluve so Spojenými štátmi, ako kto hlasoval? Keď pôjdem takýmto spôsobom – a nehovorím, že všetci sú na rovnakej úrovni ako Šimko –, tak zostanú v koalícii dvaja-traja.

Nechcem vyznievať brutálne pragmaticky, ale zobrali si ho tam, viacerí sa nad tým začudovali, no je to rozhodnutie Sme rodina. Žiaľbohu, aj v iných kluboch nájdeme ľudí, ktorí spochybňovali našu zahranično-politickú orientáciu či opatrenia proti covidu.

Ako sa teda chcete vyrovnať s vašou vetou, že demokratická vláda nemôže visieť na týchto ľuďoch?

Narážal som jednak na iných, ale najmä, myslel som to tak, že si nemôžu diktovať čo áno, čo nie, kde má koalícia ustúpiť a podobne.

„My sme jednoznačne toho názoru, že NATO je, bohužiaľ, musím to otvorene povedať, zločinecká organizácia, ktorá vraždí ľudí v rámci celého sveta.“ To povedal poslanec Šimko v roku 2021.

Nájdete mi viac takýchto výrokov z klubov viacerých koaličných strán. Niektorí poslanci sú popletení, ale stále sú v koalícii. Nemôžem vstupovať do rozhodnutia iného klubu. Zostávajú mi dve rozhodnutia. Môžem sa zdvihnúť a odísť,alebo ešte skúšať vládnuť. Zatiaľ zostávam.

Kde je potom vaša hranica? Keby prišli do klubu Sme rodina ďalší traja takíto poslanci? Do klubu vášho koaličného partnera, s ktorým vládnete.

Záleží, čo by robili.

Ak by do klubu Sme rodina prišli po vzore Jozefa Šimka tarabovci, boli by ste s tým okej?

Mal by som s tým problém.

To znamená čo?

Vážne by sme sa bavili o tom, či ideme preč. Ale potom mám prísť aj za Kuriakom (poslancom OĽaNO – pozn. redakcie), ktorý bol totálne proti obrannej zmluve? Alebo Jurom Gyimesim, ktorý niekedy vykrikuje veci proti našej zahraničnej politike? S niekým v tej koalícii prosto ste. Pre mňa však nie je prirodzený partner ani pán Šimko, ani tarabovci.

Po minulotýždňovej obštrukcii bol odblokovaný parlament, ktorý môže opäť rokovať. Ste spokojný s tým, ako sa to udialo? Teda, že vo finále urobil Boris Kollár radšej ústretový krok voči Smeru – ktorý prisľúbil hlasy na otvorenie schôdze, ak sa začne zmenou ústavy o predčasných voľbách – než by koalícia našla dohodu so SaS?

Ja som spokojný, že sme našli dohodou so SaS. Musím vás totiž poopraviť, rokovanie parlamentu otvorila aj SaS, ich poslanci sa prezentovali. Ja som navrhoval, aby sme SaS ustúpili aj pri zmene programu a predradili ich body, ako požadovali. Tam sa nenašla v koalícii zhoda z viacerých dôvodov. Niektoré boli technické, lebo bolo treba prerokovať niektoré vládne zákony, niektoré boli, povedzme, skôr politické. Ale pre mňa je naďalej prirodzeným partnerom v opozícii SaS. Snažím sa s nimi normálne rokovať.

Naozaj sa dá povedať, že k dohode došlo, keď jeden z partnerov – teda SaS – vraví, že dohoda nebola, respektíve nebola naplnená?

Bola dohoda na otvorení schôdze, pri programe sa už nepodarila dosiahnuť.

Ešte minulý týždeň ste boli po rokovaniach so SaS optimistický. Čo nakoniec spôsobilo, že sa to nepodarilo? Že SaS formulovala svoje požiadavky príliš arogantne alebo že sú animozity zo strany OĽaNO a Sme rodina voči SaS také, že keď sa objavila šanca, že hlasy na otvorenie schôdze dodá aj Robert Fico, radšej sa spoľahli na to?

Bola to kombinácia dvoch vecí, niektoré boli politické a niektoré technické. Koalícia sa nedohodla, tak to je.

Predseda klubu Sme rodina Peter Pčolinský povedal: „Strana SaS nám oznámila, že otvoria schôdzu a podporia niektoré návrhy zákonov v prípade, ak všetky ich návrhy zákonov budú presunuté na začiatok a my za ne zahlasujeme. To nie je dohoda, to je vydieranie.“ Bolo to tak?

Ja som to takto nevnímal.

Čo bude ďalej? Richard Sulík povedal, že pre nich sa začína freestyle, necítia sa viazaní žiadnymi dohodami v koalícii a hlasovať budú podľa svojho programu.

Aj sa správajú ako freestyle. To sú až komické situácie. Na jednej strane v utorok vystúpi Marián Viskupič (poslanec SaS – pozn. redakcie), ktorý v rozprave o dani z príjmu povie, že je to dobrý zákon, lebo umožňuje uplatniť si daňový bonus na základe toho, že sa zlúčia príjmy nízkopríjmových osôb a zavádza dvojkrokové pokuty – teda, že nemusí platiť na prvýkrát. Poslanec SaS to pochváli, ale nakoniec sa SaS zdrží len preto, aby ukázali niečo Matovičovi. Toto je freestyle.

To opozičné strany robia.

Veď v poriadku. Na druhej strane, buď mi ide o krajinu a o výsledok, aj keď som v opozícii, alebo chcem ukázať Matovičovi, že som v pozícii, že mu neprejde zákon. Ale ten zákon je dobrý a schválila ho vláda, v ktorej ešte sedel Sulík, Kolíková, Gröhling.

SaS v prvých dňoch septembrovej schôdze hlasovala za väčšinu vládnych zákonov. Na druhej strane za daňové zákony na tejto schôdzi začali hlasovať aj tarabovci. V utorok parlament posunul do druhého čítania novelu zákona o druhom pilieri, ktorú pripravil minister práce Milan Krajniak. Išlo o prvý vládny zákon na septembrovej schôdzi, pri ktorom sa SaS zdržala. Novela prešla 77 hlasmi zo 146: len vďaka tomu, že za ňu hlasovali traja poslanci okolo Tomáša Tarabu a odídenec z OĽaNO Martin Čepček, ktorý má k nim blízko.

Nerozumiem, čo je vaša otázka.

Vysvetlím. Pokračovalo to ďalej. Nasledoval ďalší vládny zákon, zákon o dani z príjmu, o ktorom ste hovorili. SaS sa zdržala, „za“ boli tarabovci, Čepček a poslankyňa Slavěna Vorobelová, náhradníčka za Mariana Kotlebu. Netreba hľadať nič v tom, že poslanci okolo Tomáša Tarabu zrazu objavili čaro vládnych zákonov?

Čo sa týka Krajniakovho zákona, on sám na koaličnej rade povedal, že nejde nikoho presviedčať a že podľa neho je novela zákona o druhom pilieri dobrá vec, a kto zaňho zahlasuje, zahlasuje, kto nie, ten nie. Bodka. Pri tom druhom zákone som vám povedal. Ja som bol v tom, že SaS za to zahlasuje. Ale to sú dva zákony, takto by sme mohli preberať aj ďalšie.

Malo to pokračovanie. Nasledoval zákon o dani z pridanej hodnoty, ktorý podporili aj poslanci SaS. Ale znovu aj tarabovci. Potom prišiel zákon o účtovníctve. Ten podporila aj SaS, ale znovu aj tarabovci, Čepček a Vorobelová. Opakujem svoju otázku. Odkedy tarabovci objavili čaro vládnych zákonov – a nezdá sa vám to podozrivé?

Nemám vedomosť, že by bola nejaká dohoda s tarabovcami. Ja s nimi rokovať nechodím a viem zodpovedať ešte za svoje dve kolegyne (poslankyne Za ľudí Miriam Šutekovú a Janu Žitňanskú – pozn. redakcie). Samozrejme, bavím sa aj s niektorými oľaňákmi. Nikto z týchto ľudí, s ktorými mám blízky vzťah, s tarabovcami nerokuje.

Nezdá sa vám to čudné?

Sú zákony, za ktoré hlasovali aj v minulosti. Ale máte pravdu, je zvláštne, že takto hlasujú. Viem si predstaviť, že sa niekto bavil so Štefanom Kuffom, keďže ten bol v minulosti v poslaneckom klube OĽaNO. Nikto mi to však nepovedal do očí, nemám momentálne vedomosť o tom, že by koalícia spolupracovala s tarabovcami. Čítal som vyjadrenie premiéra Hegera, ktorý to takisto veľmi jasne vylúčil. V stredu prešli zákony Jany Žitňanskej 140 hlasmi.

Urobil som si porovnanie s júnovou schôdzou. Zo štrnástich vládnych návrhov zákonov na tejto schôdzi tarabovci podporili tri. Také, ktoré podporili všetci poslanci, aj zo Smeru a Hlasu. Bežne sa stáva, že za niektoré zákony hlasuje 130, 140 poslancov. Boli to sociálne zákony či zákony na pomoc hendikepovaným. No na júnovej schôdzi sa nestalo, že by tarabovci hlasovali za vládne zákony, za ktoré nehlasoval aj zvyšok opozície. Príde septembrová schôdza, Smer ani Hlas za vládne daňové zákony nehlasujú, tarabovci áno.

Rozumiem, je to normálna otázka, ale ja neviem o tom, že by s nimi niekto rokoval. Ukáže sa časom, ako to bude fungovať. V stredu sa hlasovalo aj o 363-ke, tarabovci za to nehlasovali.

Určite sú veci, ktoré im budú prekážať. Nehlasovali ani za exekučnú amnestiu, ktorú pripravila ešte ako ministerka Mária Kolíková.

Nechcem sa dostať do situácie, že nejaký opozičník vykríkne, že bude hlasovať „za“, a my sa potom máme stiahnuť. Ale zopakujem to ešte raz. Neviem o tom, že by niekto išiel rokovať s Tarabom alebo Kuffom a povedal im – hlasujte za toto, toto, toto.

To sa týka aj voľby podpredsedu parlamentu, za ktorého kandiduje Tomáš Taraba?

To, že kandiduje, ma prekvapilo. Ak by ho táto koalícia mala zvoliť, bola by to pre mňa červená čiara.

Čo by po nej nasledovalo?

Odišli by sme z koalície. A neboli by sme sami. Nejdem sa prikrývať Hegerom, ale vnímam ho ako spojenca a snažím sa mu kryť chrbát. V stredu veľmi jasne povedal, že je proti. A pre mňa je to takisto neprijateľná vec.

Prečo potom predsedovia klubov Sme rodina a OĽaNO nedokážu povedať to isté, nevedia vylúčiť podporu Tarabu a hovoria vety ako „treba počkať, koľko bude kandidátov“?

Ja neviem. Ja som povedal Michalovi Šipošovi aj Peťovi Pčolinskému, že pre nás je pán Taraba neprijateľný. Na druhej strane nejdem si umývať ruky, ale neviem zodpovedať za ostatných v koalícii. Aj oni majú svoje postupy.

Ja vám len znovu pripomeniem váš výrok, že žiadna demokratická vláda nemôže závisieť od podpory takýchto ľudí. Zrazu sa zdá, že sa ukazujú nejaké náčrty spolupráce.

Pár hlasovaní ešte takýto náčrt nerobí. Ak to pôjde ďalej, že by si dávali nejaké podmienky a podobne, v takom prípade je to červená čiara.

V úvode schôdze sa udiala ešte jedna vec. Veľká časť koaličných poslancov podporila procedurálny návrh poslanca Štefana Kuffu zo strany Život, aby parlament rokoval o tom, či zaviaže vládu na predloženie strategického plánu na kompenzáciu rastu cien energií pre zraniteľné skupiny. Vďaka tomu návrh prešiel.

A urobili ste si domácu úlohu?

Akože či som si pozrel, ako ste hlasovali vy? Zdržali ste sa.

Nepodporili sme to. Je to úplná hlúposť. Na čo by sme mali zaväzovať vlastnú vládu, aby prišiel niekto predstaviť naše návrhy? Lebo tá vláda tam príde. Poviem na rovinu, párkrát som už bol aj ja taký nahnevaný, že som v minulosti v parlamente hlasoval za procedurálny návrh poslanca Smeru Richarda Takáča, ktorý takisto chcel k niečomu zaviazať vládu. Pretože som mal pocit, že vláda nereaguje. No teraz viem, že do parlamentu príde s určitými návrhmi aj premiér Heger, aj minister Vlčan. Preto neviem, prečo to kolegovia podporili.

To je práve tá správna otázka. Aký iný praktický dosah má podpora Kuffovho návrhu ako to, že časť koalície, teda poslanci OĽaNO a Sme rodina, chceli žmurknúť na Štefana Kuffu v štýle – keď vy nám, tak my vám.

Mňa môžete súdiť podľa môjho hlasovania. Znovu zopakujem, že neviem o tom, že by bola uzavretá nejaká dohoda alebo pakt s týmito pánmi. To, že nejako hlasujú, môže mať rôzne vysvetlenia, no momentálne si nemyslím, že chcú naplno podporovať či držať túto koalíciu. Priznám sa, neviem, kam mierite. Mám pocit, že nie úplne oprávnene nám alebo mne chcete prilepiť, že sme vláda, ktorú podporujú fašisti.

Nie, to som ani jednou vetou nepovedal.

Ja to momentálne nevnímam tak, že by sme viseli na ich šnúrkach. Samozrejme, že aktívna spolupráca by menila situáciu, bavili by sme sa o tom. Máme však dohodu s premiérom Hegerom, že touto cestou nepôjdeme. A ak sa to deje poza náš chrbát, nebude trvať dlho a prídeme na to.

Keď ste pred tromi rokmi išli do politiky, predstavovali ste si to takto?

Samozrejme, že som si to takto nepredstavoval. Často nad tým rozmýšľam a trápi ma to. Jeden známy sa ma spýtal, či som čakal krémeše. Je to náročné, ale na druhej strane vnímam, že ideme do ťažkých časov, a je potrebné ľuďom pomôcť. A vnímam aj, čo sa deje na Ukrajine. Ja som stále dúfal, že SaS vo vláde zostane a že sa dohodneme. Venoval som tomu veľa energie, vrátil som sa o tri týždne skôr z Taiwanu len preto, aby som mohol vstupovať do rokovaní. Ale nie, nepredstavoval som si, že to bude takto.

Verili ste, že by sa odchodu SaS z koalície mohlo zabrániť bez toho, aby Igor Matovič odišiel z postu ministra financií?

Nie, signály boli veľmi jasné. Ale veril som, že keď si OĽaNO dalo nejaké podmienky, že sú modifikovateľné a že by sme to možno skĺbili.

Vaši zostávajúci koaliční partneri sú Igor Matovič a OĽaNO, a Boris Kollár a Sme rodina. Spomínal som vaše politické začiatky. Keď ste po vražde novinára Jána Kuciaka stáli na pódiu iniciatívy Za slušné Slovensko, očakávali ste, že budete v koalícii s politikom, ktorí o novinároch hovorí to, čo Igor Matovič?

Výroky Igora Matoviča o novinároch sú za hranou. Posunul sa.

Počúvali ste ho v utorok v parlamente, kde povedal, že „za päťstovku na mesiac si viete prenajať novinára, ktorý o vás bude dobre písať“?

Bola tu partia, ktorú mal pod sebou Kočner a spol., ale tých neberiem ako novinárov. Normálni novinári nepíšu za 500 eur články, s tým nesúhlasím. Igor Matovič by mal v tomto zísť z kratšej cesty dole. Nevidím dôvod na to, aby takýmto spôsobom kritizoval novinárov. Ste naňho tvrdí, niekedy sa mi aj z titulkov zdá, že Matovič môže aj za dážď. Ale to nijako neospravedlňuje jeho výroky. Nebudem ho obhajovať.

Vaším druhým koaličným partnerom je Boris Kollár. Boli ste tu v júni 2021, keď ste o budúcnosti Za ľudí povedali: „Nevidím Za ľudí v spojení s OĽaNO. Za ľudí má hovoriť so Spolu, Progresívnym Slovenskom a ďalšími stranami.“ Boris Kollár pred pár dňami povedal, že cieľom jeho strany je „poraziť v demokratických voľbách netolerantných progresívcov“.

V takom prípade sa asi stretneme v predvolebnom politickom súboji.

Ponúkli vám koaliční lídri nejaký post za vašu prípadnú lojalitu k trojkoalícii?

Nie. Išli sme po obsahových veciach. Keby ste vedeli, koľko sme s Janou Žitňanskou, Sašou Pivkovou a Mirkou Šutekovou tlačili, aby prišiel prvý balík inflačnej pomoci. To trvalo od januára do mája. Teraz sme povedali to isté: musí prísť pomoc seniorom, zraniteľným skupinám, pracujúcej chudobe či ľuďom v hmotnej núdzi.

Ja som rád, že sa podarilo dohodnúť na tom, že dôchodcovia dostanú finančnú dávku. Rovnako sa bavíme o ľuďoch, ktorí majú ťažké zdravotné postihnutie. Šesť zákonov Jany Žitňanskej, ktoré v stredu prešli parlamentom. Hovoríme aj o DPH, je predbežná dohoda, že by sa na energie a ďalšie veci znížila. Nemali sme dohodu o funkciách, mňa toto nezaujíma.

A neponúkali vám nič?

Bola debata o tom, či by som sa nechcel vrátiť do funkcie podpredsedu parlamentu. Ale to vôbec nebolo uzavreté, ja som vravel, že je tu Jana Žitňanská či Miriam Šuteková, či by to nebolo lepšie.

Čiže ste si nepodali prihlášku ani vás nikto nenavrhol?

Nie, nie.

Ani vám neponúkli miesto šéfa výboru pre obranu a bezpečnosť? Či európskeho výboru?

Nie, vážne vám hovorím. Nešiel som na rokovania, že by som chcel nejaké funkcie.

Mala by sa koalícia pokúsiť o odvolanie niektorých predsedov výborov za SaS, ak strana sama nejaké rezignácie neponúkne? V parlamente ich majú päť podobne ako OĽaNO.

Počkal by som, ako bude SaS v parlamente fungovať. Ak budú normálne konštruktívni, tak v poriadku, nemusíme im silou-mocou brať výbory. Ale ak sa bude diať to, čo niekedy robila Jana Bittó Cigániková, teda, že bolo treba zvolať výbor pri nejakom skrátenom konaní v úvodzovkách na siedmu večer a ona povedala – nie, až ďalší deň, tak to je trochu problém. Verím, že pri vážnych zákonoch budú konštruktívni, a v takom prípade nech tie výbory pokojne majú.

Parlament v utorok schválil zmenu ústavy, ktorá má uľahčiť predčasné voľby. V znení, ktoré prešlo, by mohli byť vyhlásené referendom aj ústavným zákonom. Vy ste sa zdržali, prečo?

Naozaj sú na svete ústavy, ktoré majú mechanizmus, že parlament sa môže samorozpustiť. No v tejto aktuálnej politickej situácii to nahráva skôr Robertovi Ficovi.

Zrejme by sme nemali zákony prispôsobovať aktuálnej politickej situácii.

Vyjadril som svoj politický postoj. Čo chce Robert Fico urobiť? Za každých okolností dosiahnuť predčasné voľby. Navyše, ja si úplne nie som istý tým, že by sa mal parlament rozpúšťať referendom. Počkajme do druhého čítania, ako sa poslanci postavia k pozmeňovákom, o ktorých napríklad hovorí SaS.

Mária Kolíková navrhuje vyhodiť z návrhu možnosť vyhlásiť voľby referendom a namiesto ústavného zákona navrhuje český model, teda samorozpustenie parlamentu, ktoré by ešte musela potvrdiť prezidentka.

To je jedna z otázok, o ktorých sa bavme.

Igor Matovič avizoval, že novelu, ktorú predložila Sme rodina, OĽaNO možno zavetuje. Mal by to urobiť?

To je otázka na Igora Matoviča, otázka je, či Boris Kollár bude takéto veto rešpektovať. To aj načrtne, kde teraz sme. Veto bolo pre fungovanie v koalícii kľúčové a doteraz sa vždy rešpektovalo. Práve preto si myslím, že SaS nemusela opúšťať koalíciu, napriek tomu, v akom stave sú vzťahy medzi Richardom Sulíkom a Igorom Matovičom. Na rokovaniach, ktoré som zažil, veto vždy platilo.

Je pravda, že SaS mohla skúsiť rodinný balíček vetovať, no takisto je pravda, že Igor Matovič situáciu zneisťoval svojimi výrokmi, že veto nebude rešpektovať.

Takže sa SaS poskladala a povedala si, že nedá veto, lebo niečo povedal Igor Matovič? Veto v koalícii platilo. Áno, Matovič je komplikovaný, všetkým je úplne jasné, kto je. Ale niekedy je treba skúsiť vydržať, držať sa veta a mohli sme ísť spolu ďalej. O tom boli rokovania v lete.

Akú emóciu ste cítili, keď v stredu v parlamente neprešla poslanecká novela o úprave paragrafu 363?

Bol som nahnevaný. Vnímal som, že to Sme rodina pustí do druhého čítania, oni potom hovorili, že to iba nemienili vetovať. Ale viete, čo je problém? Že to neprešlo jedným hlasom poslanca OĽaNO.

Takže hnev smeruje k Borisovi Kollárovi alebo pánovi Husovi, ktorý za to nehlasoval?

Od Borisa Kollára ma to neprekvapilo, skôr ma prekvapilo, že za to nehlasovali v OĽaNO. Nechcem však skladať zbrane. Máme na stole návrh zákona na úpravu paragrafu od SaS. Budem prehovárať OĽaNO, aby to do nohy podporili. Vtedy máme šancu to posunúť. Nahnevalo ma to, ale vidím šancu, kde to môžeme urobiť.

Mikuláš Dzurinda pred niekoľkými dňami ohlásil „projekt“ – i keď priznal, že jeho základom by mala byť nejaká strana, ktorá poskytne alternatívu prozápadne orientovaným voličom tak, „aby sme nikoho neohrozovali, nelikvidovali, aby sa nikto z toho stredopravého demokratického politického spektra necítil ohrozený“. Takto to hovoril aj vám?

Ja som pána Dzurindu stretol naposledy asi dva roky dozadu a vtedy sme sa o tomto nerozprávali. Nie som súčasťou týchto rozhovorov, nemal by som problém to priznať. Ja mu fandím, ak do toho pôjde. Čítali ste môj výrok z roku 2021 a ja si naďalej myslím, že stredopravé strany by sa mali spájať. Mohla by tu vzniknúť alternatíva, ktorá osloví stredopravého voliča.

Je Mikuláš Dzurinda človekom, ktorý takúto alternatívu môže stvoriť?

Je určite ten, kto má k tomu čo povedať. Je to bývalý premiér.

Bola by to pre vás lepšia politická budúcnosť, ako zostať v strane Za ľudí?

Ja si myslím, že strana Za ľudí by pokojne mohla byť toho súčasťou.

Mikuláš Dzurinda hovoril aj s ľuďmi ako Mária Kolíková či Vladimíra Marcinková. Ak by ste sa znovu zišli v jednej strane, nebolo by to také „Za ľudí 2.0“?

Ja nemám žiadny osobný konflikt ani s pani Kolíkovou, ani s pani Marcinkovou. No ťažko môžeme špekulovať o niečom, o čom obaja nemáme dostatok informácií. Zostal by som pri tom, že treba spájať strany, treba spájať sily a treba vytvoriť stredopravú alternatívu, ktorá zabráni tomu, aby sa v plnej sile vrátil Robert Fico.

Je tu veľa malých strán, ktoré treba zlúčiť, v tomto smere vidím priestor. Je dôležité, aby existovala alternatíva možno trochu nudnejšej a pokojnejšej politiky, ktorá bude mať víziu, čo ideme urobiť ďalej. Kľúčové je, či tu bude sila, ktorá sa dokáže postaviť tomu, čo sa v utorok dialo pred Grasalkovičovým palácom (protivládny protest organizovaný Smerom – pozn. red.).

Chcete zostať v politike aj po skončení tohto funkčného obdobia?

Nemám odpoveď na túto otázku. Dal som sa na boj, budem sa snažiť férovo zápasiť a rozhodnem sa, keď sa bude blížiť ten čas, teda voľby, riadne alebo predčasné. Teraz sa mi zdá kľúčové ukázať ľuďom, že vláda stojí pri nich. Nie populisticky, ale mali by sme aktívnejšie komunikovať opatrenia, ktoré idú.

Pri pohľade na prieskum, že väčšina ľudí si praje víťazstvo Putina a Ruska na Ukrajine, by nám mali svietiť všetky výkričníky. Mali by sme ukázať aktívnu politiku, ktorá vstupuje do dialógu s občanom a doručuje mu výsledok. Nie je v poriadku, že chlieb zdražie o 30 percent, a vláda sa ošíva, čo ide robiť. Je to o 30 percent a ľudia to cítia.

O mesiac a pol nás čakajú spojené župné a komunálne voľby. Kde máte trvalý pobyt, na Orave či v Bratislave?

Na Orave.

Napriek tomu sa spýtam na Bratislavu. Kandidátom strany Za ľudí na primátora Bratislavy je starosta Nového Mesta Rudolf Kusý. Dobrý výber?

Toto riešila bratislavská krajská organizácia Za ľudí. Rozhodli sa podporiť pána Kusého. Priznám sa, mňa to prekvapilo. Keby som bol bratislavským krajským predsedom, nepodporujem pána Kusého.

Keby ste boli bratislavským obyvateľom, pôjdete ho voliť?

Nie. Mám iného kandidáta, ktorého by som volil.

Koho?

Dovoľte mi dodržať nejakú štábnu kultúru. Ste šikovný, dovtípte sa.

Iniciatíva Za slušné Slovensko, keď ste boli jej súčasťou, v komunálnych voľbách v roku 2018 podporila viacerých primátorských kandidátov, jedným z nich bol Matúš Vallo. Ukázalo jeho primátorovanie, že si vašu podporu nezaslúžil?

Matúš Vallo je dobrý chlap a podľa mňa dobrý primátor.