Denník N
Filip Obradovič
Správy vybral a komentoval Filip Obradovič
1. Zmenu paragrafu 363 zarezal Matovič
Parlament neposunul do druhého čítania novelu zákona od OĽaNO, ktorá by zúžila generálnemu prokurátorovi Marošovi Žilinkovi používanie paragrafu 363, a my sme si mohli aj dnes pripomenúť, kto nám vládne, kto má posledné slovo a kto toto divadlo umožňuje.
Za zákon hlasovalo 72 zo 144 hlasujúcich poslancov, čiže neprešiel o jeden hlas.
Zo 47 poslancov OĽaNO za návrh nehlasoval len doteraz neznámy poslanec klubu Igor Hus, ktorý sám čelí obžalobe. O iných zákonoch hlasoval. Ak by tak urobil aj pri tejto novele, prešla by do druhého čítania. To isté sa týka aj klubu Sme rodina, ktorého dvadsiati poslanci boli proti rovnako ako poslanci Smeru, Hlasu a časť nezaradených.
Na prvý pohľad sa zdá, že to tentoraz bolo tesné a možno nabudúce to vyjde. No nevyjde.
Pracujeme. Okrem poslaneckého návrhu OĽaNO je na rokovanie prebiehajúcej parlamentnej schôdze zaradená aj novela SaS a vlastný návrh predložil aj nezaradený poslanec Tomáš Valášek (PS). Ani jeden návrh zákona nemá šancu prejsť a nemala ani novela od OĽaNO.
Chceli sme, napísali sme, predložili sme, hlasovali sme, ale dopadlo to ako vždy, lebo nemáme väčšinu. A tá väčšina v parlamente pre zmenu paragrafu 363 nie je. Nebola pred odchodom SaS z vlády, nie je ani teraz a ani nebude.
Toto je vec stará presne rok. Koncom septembra 2021 predseda vlády Eduard Heger oznámil verejnosti, že pre tento účel vzniknutá Komisia pre obnovu dôvery v právny štát dala na stôl 17 konkrétnych opatrení, ako riešiť situáciu v bezpečnostných zložkách. Následne prestala zasadať s ubezpečením premiéra, že „ak to bude potrebné, zasadnutie komisie opäť zvolám“.
Nezvolal. Nebolo potrebné.
Medzi opatreniami bola aj úprava paragrafu 363, napokon, logicky, veď to isté si napísala vláda aj do svojho programu. Ale ani to nestačilo. Boris Kollár povedal, že cez to nejde vlak a on naozaj nejde.
Kto za to môže. Dajme nabok vecnú stránku sporu, totiž, ak by to náhodou aj matematicky vyšlo a novela OĽaNO by sa nejakým zázrakom dostala do druhého čítania, tam by sa už aj Igor Matovič osobne postaral o to, aby zákon neprešiel. Stačilo by sa s pár vlastnými dohodnúť.
Rozhodol sa tak pred rokom, keď ho Richard Sulík skúsil presvedčiť, či nie je čas oprášiť staré, dobré vzťahy, zakopať vojnovú sekeru a skúsiť to vo vláde bez Sme rodina. Už vtedy mal Matovič bližšie ku Kollárovi ako k Sulíkovi a nič sa nezmenilo.
Predseda Sme rodina a jeho celá partia môžu hlasovať slovami obyčajného človeka s mafiou zo smerohlasu, ale keď tak urobí SaS už ako súčasť opozície, líder OĽaNO vykrikuje spoza pultu ako utrhnutý z reťaze. Stále je to o tom istom.
Je jedno, čo hovorí Eduard Heger. Toho nikto v koalícii neberie vážne. Je úplne jedno, či on niečo skúša alebo nie. Dôležité je, čo chce Igor Matovič, a on chce lojalitu Borisa Kollára, nech už je akokoľvek draho zaplatená.
Mimochodom, minulý týždeň pre HNTV vyhlásil: „Nemusí sa nám to páčiť, ale do konca vlády zmena 363 nebude. Teraz hovoriť čokoľvek iné je klamanie ľudí a podceňovanie ich názoru.“ Ale možno si to jeho poslanci len nevšimli.
2. Čo to Heger hovorí lekárom
Po dvoch rokoch pandémie a mesiacoch sľubovania vláda schválila návrh, ktorý od budúceho roka výrazne zvyšuje platy zdravotníkom a mení systém ich odmeňovania.
Zákon ešte musia schváliť poslanci, ale to by aj napriek menšinovému modelu vládnutia mala byť formalita. Hoci návrh putuje do parlamentu v skrátenom konaní a nie je ani relevantnou odpoveďou na zúbožený stav zdravotníctva, je to aspoň niečo.
Problém nie je v tom, s čím vláda prichádza, ale v spôsobe, ako komunikuje, a najmä, čo zostáva mimo jej záujmu.
O čom je zákon. Vláda schválila ten istý návrh, ktorý narýchlo pred mesiacom predstavil minister financií Igor Matovič s ministrom zdravotníctva Vladimírom Lengvarským. Od januára skokovo – v mnohých prípadoch o stovky eur – porastú platy lekárom aj sestrám.
Treba podčiarknuť, že návrh sa týka len nemocničnej starostlivosti.
O čom nie je zákon. Panuje všeobecná zhoda, že zdravotníkom pridať treba, o tom niet žiadneho sporu. Ibaže rovnako odborná verejnosť, zdravotníci, odborári i samosprávy zhodne upozorňujú, že zvýšiť platy nestačí.
1. Slovensko trpí nedostatkom tisícok sestier a tisícov lekárov, pravdepodobnosť, že tento zákon dokáže presvedčiť ľudí napríklad pre návrat z Česka, sa blíži k nule. Iste, u susedov sú vyššie mzdy celkovo, ale odborári majú pravdu, toto nie je len o platoch.
2. Odborári upozorňujú na ďalšie okolnosti/podmienky, ktoré by zlepšili kvalitu zdravotnej starostlivosti a komfort práce zdravotníka, tú ďalej na západ od Slovenska u nás vyštudovaní zdravotníci dostanú automaticky ako bonus k vyššiemu zárobku.
3. Zákon, ktorý smeruje do parlamentu, nemyslí na ambulancie, ktoré by mali byť chrbtovou kosťou celého systému. Ak sa zvyšujú platy lekárom a sestrám v nemocniciach, ale nie v ambulanciách, kto tam ostane pracovať? Prečítajte si rozhovor s ambulantnou lekárkou Jaroslavou Orosovou, ktorá riadi Zväz ambulantných poskytovateľov.
Hovorí jasne: „Sú regióny, kde úplne chýbajú ambulancie niektorých špecializácií. A nájsť detského špecialistu je takmer nemožné. Ambulantný sektor držala nad vodou generácia našich rodičov. Táto generácia však odchádza do dôchodku alebo umiera v práci a nemá ich kto nahradiť.“
Minister Lengvarský vraví, že o navýšení rozpočtu pre ambulantný sektor, ktorý vyplácajú poisťovne, sa rokuje. Detaily nie sú známe, ale ak aj k nejakej kompenzácii príde, je pravdepodobné, že to nebude viac ako na zaplatenie účtov za energie.
Ako komunikuje vláda. Nikto pri rozume nevyčíta tejto vláde, že môže za stav zdravotníctva. Ani však nemožno tolerovať, keď sa tvária ako majstri sveta. Čo presne urobili doteraz, po dvoch rokoch pandémie, aby zastavili exodus lekárov a sestier? Čo presne urobili pre stabilizáciu ambulantného sektora, ktorý sa do pár rokov môže zrútiť? No vidíte, a Heger s Naďom sa ich ešte drzo pýtajú, kde boli, keď vládol Smer.
Potom sa nečudujte, že vás málokto pochváli.
3. Ospravedlnenie Haščákovi
Štát sa ospravedlnil Jaroslavovi Haščákovi a časť verejnosti zostala okamžite pobúrená. Pod ospravedlnenie ministerstva spravodlivosti sa podpísal štátny tajomník Ondrej Dostál (nominant SaS), ktorý bol dokonca tento akt vysvetľovať v stredu na rokovaní vlády. Pár hodín predtým v utorok večer správu komentoval Igor Matovič na svojom facebooku slovami „Ondro, na rozlúčku“.
Tak si poďme povedať, či je dôvod na akékoľvek pobúrenie, a ak áno, v čom presne, čo s tým nemá Ondrej Dostál, ale, naopak, Igor Matovič áno.
Prečo sa mal štát ospravedlniť. Pamätáte si, ako Haščáka zadržali a obvinili začiatkom decembra 2020? Do sídla Penty nabehlo ozbrojené policajné komando. Vtedy ešte šéfa Penty obvinili z korupcie a legalizácie príjmu trestnej činnosti pre známu nahrávku Gorila. Obvinenie sa netýkalo obsahu nahrávky, na ktorej počuť, ako si Haščák vtedy v najväčšej forme parceluje Slovensko so svojimi komplicmi, ale pre kupčenie s ňou.
Vyšetrovatelia podozrievali šéfa Penty, že za úplatok 200-tisíc eur získal nahrávku Gorily od bývalého príslušníka SIS Ľubomíra Arpáša a jeho manželky. Peniaze údajne manželom vyplatil cez faktúry za fiktívne analýzy z oblasti zdravotníctva.
Haščák strávil vo väzbe mesiac, začiatkom januára 2021 ho prepustil Najvyšší súd so záverom, že neexistuje jediný dôkaz o páchaní trestnej činnosti. Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková reagovala dovolaním, Najvyšší súd ju za to obratom kritizoval.
Koncom augusta 2021 o zrušení jeho obvinenia rozhodol na základe paragrafu 363 generálny prokurátor Maroš Žilinka.
Kde štát urobil chybu. Ospravedlnenie sa týka dvoch konkrétnych rozhodnutí – uznesenia o vznesení obvinenia, ktoré zrušil generálny prokurátor, a rozhodnutia o vzatí Haščáka do väzby, o ktorého nezákonnosti zasa rozhodol Najvyšší súd.
Ministerstvo spravodlivosti sa nemuselo ospravedlniť, mohli si počkať na súd s Haščákom, ktorý by mu vzhľadom na platné rozhodnutia súdov a prokuratúry s najväčšou pravdepodobnosťou priznal aj odškodné. Napokon aj z právnych analýz ministerstva vyplýva, že obe spomínané rozhodnutia boli nezákonné.
Neznamená to, že Jaroslav Haščák je čestný človek, že sa Gorila nestala, že nedirigoval rozkrádanie časti štátneho majetku za druhej Dzurindovej vlády, že si za nepredstaviteľné peniaze nekupoval priazeň Smeru. Ani to dokonca neznamená, že sa nestal skutok, z ktorého ho obvinili. Nie, len aj on má svoje práva.
Ak mu štát nie je schopný dokázať vinu, je legitímne sa brániť. Ondrej Dostál neurobil chybu. Urobili ju vyšetrovatelia, ktorí ho vtedy zjavne bez dostatočných dôkazov unáhlene obvinili a posadili do väzby. A robia ju permanentne ľudia ako Igor Matovič, ktorý roky podkopáva právny štát masírovaním spoločnosti predstavou, že zatváranie ľudí je kovbojka.
Jednou vetou:
4. Kandidátom na post ministra školstva je riaditeľ cirkevnej školy v Trebišove Slavomír Partila, informuje Markíza, Partila pôsobí aj ako viceprezident Združenia katolíckych škôl Slovenska.
5. Generálneho prokurátora Žilinku vnímajú pozitívne najmä voliči Republiky a Smeru, špeciálneho prokurátora Lipšica zasa voliči OĽaNO, SaS a PS, Lipšica vníma viac ľudí negatívne než Žilinku, ukázal prieskum Focusu pre Via Iuris.
7. Vláda odvolala štátneho tajomníka Ondreja Dostála a generálneho tajomníka služobného úradu rezortu spravodlivosti Romana Krpelana, odvolala aj troch štátnych tajomníkov ministerstva školstva.
8. Vláda schválila novely zákonov, ktoré jej umožnia vyhlásiť stav núdze a prikázať firmám, komu a za koľko majú dodávať elektrinu a plyn, zákony ešte musí odobriť parlament.
9. Poskytovanie príspevku za ubytovanie odídencov z Ukrajiny sa predĺži do 28. februára 2023, vláda odobrila aj zvýšenie príspevku za dospelého odídenca z 8 na 10 eur na noc a na dieťa do 15 rokov zo 4 na 5 eur na noc.
Zaujímavé články:
Kollárovi s Krajniakom neveríme ani slovo, ale ich predsavzatie, že „ak neprejdú v septembri zákony, musia byť predčasné voľby“, sa môže dať do samopohybu, keďže beh vecí nemá pod kontrolou už nik.
Peter Schutz o kráľovstve chaosu (sme.sk)
Citát:
Vladimír Lengvarský, minister zdravotníctva SR
Shooty:
Posledné slovo Braňa Bezáka:
Vždy, keď v súvislosti s ruskou agresiou na Ukrajine čítam výzvy na mier, uvoľnenie napätia a diplomaciu, spomeniem si na Ronalda Reagana.
V roku 1977, keď vrcholilo obdobie détente, teda ústretovej politiky Západu voči vtedajšiemu Sovietskemu zväzu, dostal Reagan otázku, aká by bola jeho politika v tejto oblasti.
Jednoduchá, odpovedal: my vyhráme, oni prehrajú.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
