Svetový newsfilter: Putin mobilizuje, ale neúspech na Ukrajine nie je jeho jediný problém

Dobrý deň,

na to, aby sme zistili, aký vplyv bude mať mobilizácia na vojnu na Ukrajine, si ešte musíme počkať niekoľko týždňov či mesiacov. Je to ďalší dôkaz, že Rusko neplánuje ukončiť svoju inváziu – zrejme ani vyhlásením čiastočného víťazstva na východe Ukrajiny. O to dôležitejšie bude, aby Západ ani v zime neprestal podporovať Kyjiv.

Popritom sa však čoraz viac potvrdzuje, že ruské slabosti, ktoré sa ukázali v bojoch na Ukrajine, budú mať dôsledky aj za hranicami Ruska a Ukrajiny.

Európa a Ázia: Putin nemá problémy len na Ukrajine

Putinov útok na Ukrajinu nepriniesol Rusku len izoláciu, sankcie a zničenie predstavy o Rusku ako vojenskej veľmoci. Invázia sa mu nepriamo vypomstila aj problémami na hraniciach a v regióne, ktorý Rusko považuje za oblasť svojho záujmu.

Ruský prezident tak stráca vplyv a vytvára chaos tam, kde nechcel a ťaží z toho jeho sused, ktorý sa už dlhšie snaží zväčšiť svoju moc v strednej Ázii.

O čo ide: Slabosť Ruska už využil Azerbajdžan, ktorý zaútočil na Arménsko, o pár dní neskôr nasledovalo obnovenie bojov na hranici medzi Kirgizskom a Tadžikistanom.

Deje sa to v ruskej sfére vplyvu, no Moskva nemá čas ani prostriedky na to, aby tieto konflikty naplno riešila. A vyjadrenia Ruska, ktoré štátom v regióne odkazuje, aby svoje konflikty riešili mierovo a uzavreli prímerie, pôsobia paradoxne, keď vedie vojnu na Ukrajine.

Invázia ho navyše vyčerpáva natoľko, že ruská armáda musela presunúť aj svoje jednotky zo základní v Arménsku, Kirgizsku či Tadžikistane. To všetko prispelo k chaosu, ktorý niektorí analytici prirovnávajú k tomu, čo nasledovalo po rozpade Sovietskeho zväzu.

Najväčší rebel: Rusko skrátka stráca vplyv v strednej Ázii a najviac to vidieť tam, kde by sme to pred vyše polrokom určite nečakali. Putinova iracionálna invázia viedla k tomu, že od Ruska sa začal odvracať režim v Kazachstane, ktorý ešte v januári pomáhali udržať pri moci práve ruskí vojaci.

Kazašská vláda nesúhlasí s inváziou, neuznáva ani samozvané separatistické republiky na východe Ukrajiny a najnovšie na svojom území zablokovala ruský platobný systém Mir, aby sa vyhla problémom pre porušovanie protiruských sankcií.

Nie je náhoda, že práve do Kazachstanu cestoval na svoju prvú zahraničnú cestu od januára 2020 čínsky prezident Si Ťin-pching. Čína vycítila šancu, aby si na úkor Moskvy posilnila svoj vplyv v strednej Ázii a svojimi vyjadreniami o podpore suverenity a teritoriálnej integrity Kazachstanu to v Astane potvrdil aj Si.

Rusko pre Kazachstan aj naďalej zostáva dôležitým obchodným partnerom, no ako píše Foreign Policy, kým Moskva venuje všetky svoje zdroje a energiu na vojnu na Ukrajine a snahu stabilizovať Putinov režim, Astana to využíva na rozšírenie spolupráce s krajinami, ktoré Rusko považuje za akceptovateľné.

Nepríjemný samit: Zmenenú pozíciu Ruska dobre vykresľuje aj samit Šanghajskej organizácie pre spoluprácu, ktorý nasledoval hneď po spomínanej návšteve Kazachstanu. Ako najsilnejší sa na ňom jednoznačne ukázal čínsky prezident.

Naopak, Putin musel čeliť výčitkám, ktoré sa týkali invázie. Tie síce boli diplomatické, no na čínske a indické pomery nezvyčajne tvrdé.

A aby toho nebolo málo, Putina zahanbil aj prezident Kirgizska, ktorý ho podľa vzoru tureckého prezidenta Erdogana nechal čakať pred spoločným stretnutím.

Mimochodom, na samite bol aj Erdogan, ktorý pár dní po ňom vyhlásil, že Rusko by malo vrátiť všetky okupované územia vrátane Krymu. Aj to je vyjadrenie, ktoré vykresľuje mocenské zmeny v regióne. Podobne ako fotografia zo samitu, kde zhrbený Putin sedí na gauči, zatiaľ čo Erdogan je stredobodom pozornosti na svojej vlastnej stoličke.

Lídri na samite v uzbeckom Samarkande. Foto – TASR/AP

Čo bude ďalej: O vplyv v strednej Ázii teda hrá nielen Čína, ale aj Turecko. Idú na to aj ekonomicky a Čína sa svoju pozíciu snaží posilňovať aj tak, že podpisuje obchodné dohody, zmluvy na stavbu nového plynovodu z Turkmenistanu či plány na železničnú trať do Európy, ktorá by obišla Rusko.

Stredoázijské štáty musia navyše uvažovať aj nad tým, či je Rusko spoľahlivý partner pri nákupe zbraní. Rusko ich momentálne vyrába najmä pre seba a zároveň má pre sankcie problém zohnať niektoré súčiastky.

A niet pochýb o tom, že prirodzeným nástupcom na prebratie ruského vplyvu je určite Čína – ďalší veľký sused, ktorý má desaťnásobne silnejšiu ekonomiku ako Rusko.

Severná Amerika: Migrácia je znovu témou

V USA sa pred novembrovými voľbami vyhrocuje súboj medzi republikánmi a demokratmi. Jednou z tém, ktorá ich dlhodobo rozdeľuje, je migrácia. Republikáni sa na rozdiely medzi oboma stranami rozhodli upozorniť radikálnou taktikou, ľudskoprávne organizácie aj Biely dom tvrdia, že ľudské utrpenie sa zneužíva pre politické účely.

Čo sa stalo: Jedným z hlavných dejísk celej kauzy je malý ostrov, ktorý je známy ako sídlo liberálnych elít. Volá sa Martha’s Vineyard a leží pri severovýchodnom pobreží Spojených štátov. Koncom minulého týždňa na ňom pristáli dve lietadlá s 50 prisťahovalcami. Väčšina z nich pochádza z Venezuely a chce požiadať o azyl.

Miestne úrady ani mnohí cestujúci podľa amerických médií nevedeli, čo sa deje. Neskôr sa však ozval floridský guvernér Ron DeSantis, ktorý povedal, že prisťahovalcov na ostrov poslal on osobne.

Miestni sa po ich príchode zmobilizovali a ponúkli im okamžitú humanitárnu pomoc. Veľké denníky prinášali reportáže o tom, ako s venezuelskými deťmi hrali futbal či spolu varili. Medzičasom prisťahovalcov ubytovali v nepoužívaných vojenských základniach.

Čo za tým bolo: Republikánsky guvernér DeSantis je veľkým kritikom súčasnej americkej migračnej politiky. To, že začne prevážať migrantov do demokratických štátov, avizuje už dlhšie.

Okrem neho k podobnému kroku pristupujú aj jeho stranícki kolegovia z Arizony a Texasu, ktorí do „liberálnych“ štátov poslali už vyše 13-tisíc ľudí. Minulý týždeň previezli jeden autobus pred dom viceprezidentky Kamaly Harrisovej.

Republikáni otvorene hovoria, že chcú na súčasnú vládu vytvoriť tlak, aby do Spojených štátov prichádzalo menej ľudí. Tento rok do nich bez dokumentov prišli rekordné dva milióny, pričom viac než milión momentálne čaká na rozhodnutie o azyle.

Migranti na ostrove Martha’s Vineyard. Foto – TASR/AP

Aké sú reakcie: Demokrati aj ľudskoprávne organizácie tvrdia, že DeSantis a ďalší republikánski politici zneužívajú osudy prisťahovalcov pre politické zisky.

V Spojených štátoch sa o menej ako dva mesiace uskutočnia dôležité voľby guvernérov aj predstaviteľov kongresu. Aj vzhľadom na vysokú infláciu sa očakávalo, že v nich republikáni jasne zvíťazia, avšak v posledných týždňoch sa na nich podľa prieskumov výrazne doťahujú demokrati.

DeSantis je pritom nielen opätovným kandidátom na guvernéra na Floride, ale podľa všetkého bude dôležitým hráčom aj v blížiacich sa republikánskych primárkach na prezidenta.

Latinská Amerika: Región sužujú prírodné katastrofy

Správam z Latinskej Ameriky tento týždeň dominovali prírodné katastrofy. Dominikánskou republikou sa prehnal ničivý hurikán, Mexiko zasiahlo silné zemetrasenie a v Brazílii zverejnili dôležitú správu o lesných požiaroch.

Hurikán Fiona: Karibik zasiahol prvý významný hurikán tejto sezóny, ktorý dostal meno Fiona. Začiatkom týždňa sa prehnal Portorikom, ktoré patrí medzi nezačlenené územia Spojených štátov amerických. Spôsobil rozsiahle odstávky elektrickej siete, bez vody ostalo pol milióna ľudí.

Hurikán následne zasiahol Dominikánsku republiku, v ktorej preň zaznamenali vietor s rýchlosťou vyše 145 kilometrov za hodinu. V krajine museli evakuovať stovky ľudí a dočasne zakázali používanie pláží.

Fiona sa postupne presúva k ostrovom Bermudy, no vedci upozorňujú, že je mimoriadne nepredvídateľná. Karibské štáty svojich obyvateľov vyzývajú k opatrnosti.

Zemetrasenie v Mexiku: Západné pobrežie Mexika začiatkom týždňa zasiahlo masívne zemetrasenie s magnitúdou 7,6. Otrasy spôsobili výpadky prúdu a poškodili desiatky budov.

Podľa oficiálnych údajov si vyžiadali minimálne dve obete a desať zranených. Zemetrasenie bolo také silné, že ho pocítili aj v hlavnom meste, ktoré sa nachádza vyše 600 kilometrov od epicentra.

Mnohí miestni si pritom všimli, že k otrasom došlo 19. septembra, teda v deň výročia dvoch zničujúcich zemetrasení z rokov 1985 a 2017, pri ktorých zomreli stovky Mexičanov. Experti však potvrdili, že žiadny súvis medzi týmto dátumom a zemetraseniami neexistuje a ide len o náhodu.

Portoriko po hurikáne Fiona. Foto – TASR/AP

Požiare v Amazone: V Brazílii tento týždeň zverejnili zásadnú správu o brazílskom amazonskom pralese. Vyplýva z nej, že od januára tohto roka v ňom bolo viac lesných požiarov ako za celý minulý rok.

Za posledných deväť mesiacov zaznamenali v Amazone vyše 75-tisíc požiarov. Environmentalisti z toho vinia predovšetkým prezidenta Jaira Bolsonara, ktorý je dlhoročným kritikom zelených politík a otvorene v pralesoch podporuje ťažbu.

Už o mesiac sa pritom v Brazílii uskutočnia voľby. V doterajších prieskumoch Bolsonaro tesne zaostáva za bývalým prezidentom Lulom, pre ktorého je životné prostredie jednou z hlavných priorít.

Afrika: Vojna v Etiópii sa nekončí

Rusko nie je jedinou krajinou, ktorá momentálne zažíva mobilizáciu. Rezervistov povolávajú do armády aj v Eritrei, ktorá takisto bojuje v susednom štáte.

O čo ide: Eritrea sa na jeseň roku 2020 zapojila do konfliktu v Tigraji, regióne na severe Etiópie. Vojnu vo svojom vlastnom štáte rozpútal premiér Abiy Ahmed a na pomoc si zavolal aj vojakov z Eritrey.

Tá mala síce dlhé roky konflikty s etiópskou vládou, no pri ofenzíve v Tigraji, s ktorým má hranice, zacítila šancu postarať sa o svoje záujmy.

Jej vojaci pritom podľa OSN v severoetiópskom regióne útočili aj na civilistov, dopúšťali sa sexuálneho násilia a porušovali ľudské práva.

Čo sa zmenilo: Za necelé dva roky prešla vojna v Tigraji rôznymi fázami a preliala sa aj do ďalších častí Etiópie. Situácia sa čiastočne upokojila, keď vláda na jar vyhlásila jednostranné prímerie.

No boje sa ani vtedy úplne nezastavili a obe strany sa už tradične obviňovali z porušovania prímeria.

Tigrajské jednotky však na začiatku septembra oznámili, že etiópska armáda spolu s eritrejskými vojakmi spustila novú ofenzívu. Dôkazom toho, že vojna v Tigraji sa neskončila, je aj mobilizácia v Eritrei.

Koho povolávajú: V krajine je povinná vojenská služba a do armády by sa mali hlásiť všetci rezervisti, ktorí nemajú viac ako 55 rokov. O mobilizácii informovala BBC, ale aj kanadská vláda.

Eritrejská vláda však – podobne ako Putin – zahmlieva a tvrdí, že nejde o masovú mobilizáciu a do armády povolávajú len časť vojakov v rezerve. Aj to by však znamenalo, že Eritrea sa napriek výzvam medzinárodného spoločenstva nestiahne z konfliktu v Tigraji.

Spolu s informáciami o obnovenej ofenzíve to znamená pokračovanie bojov, pri ktorých za dva roky zomreli desaťtisíce ľudí a pokračovanie obrovskej humanitárnej krízy.

Meno týždňa: Mahsa Amini

Smrť mladej ženy vyvolala v Iráne obrovské protesty. Mahsu Amini v Teheráne zadržala mravnostná polícia za to, že nemala oblečený hidžáb tak, ako to prikazujú pravidlá. Žena počas väzby upadla do kómy a zomrela. Polícia tvrdí, že dostala infarkt, no davy ľudí v uliciach veria verzii, že kómu a smrť spôsobila bitka od policajtov.

Od soboty sa v mnohých iránskych mestách konajú veľké protesty, demonštranti sa pri nich dostávajú do stretu s políciou a ženy pália hidžáby. Zomrelo už viac ako 30 ľudí, úrady zablokovali prístup ku komunikačným aplikáciám a situácia je veľmi napätá.

Viac čítajte tu: Nemala správne hidžáb, skončila v kóme a zomrela. Irán sa búri po zásahu mravnostnej polície proti mladej Kurdke