Na začiatku chcel len schudnúť, teraz Martin Buday v UFC poráža svetovú špičku

V zmiešaných bojových umeniach MMA neexistuje väčšia prestíž než zápasiť v organizácii Ultimate Fighting Championship (UFC). Je to ako Liga majstrov vo futbale či NHL v ľadovom hokeji. Spomedzi slovenských zápasníkov sa do UFC zatiaľ dostali iba dvaja, najskôr Ľudovít Klein a o niekoľko mesiacov po ňom aj Martin Buday.

30-ročný bojovník ťažkej váhy Buday síce na Slovensku nie je možno najznámejším menom, no je o to väčšou nádejou. V UFC má za sebou už prvé dva zápasy a oba vyhral. Najskôr si v apríli poradil s Američanom Chrisom Barnettom a v auguste zdolal aj Poliaka Łukasza Brzeského.

„V UFC mám vysoké ciele, no zostávam nohami na zemi. Nechcem vyhlasovať, že si idem po titul, veľký úspech je už len to, že som sa do UFC dostal a mám za sebou prvé víťazné zápasy. Osobným cieľom je pre mňa dostať sa do najlepšej pätnástky, a keď tam budem, uvidíme, čo ďalej,“ hovorí Buday pre Denník N.

Slovák je podľa renomovaného portálu Fight Matrix 65. najlepšou ťažkou váhou na svete, pričom v kariére zatiaľ popri jedenástich výhrach prehral len raz. Aký je jeho príbeh a ako sa uviedol v UFC?

Bojoval s kilami aj covidom

Budayova prvotná motivácia na ceste k bojovým športom bola prostá: túžil schudnúť. Ako v minulosti prezradil pre iDNES.cz, na strednej škole vážil aj 160 kíl.

„Potreboval som so sebou niečo robiť, pričom od mladosti ma to ťahalo k bojovým športom. Ako prostriedok na schudnutie som si vybral brazílske džiu-džicu. Spočiatku som sa mu venoval len ako ‚hobbík‘, ale neskôr som si vyskúšal prvú súťaž a hneď sa mi podarilo získať medailu. Vtedy mi to zachutilo a povedal som si, že to vyskúšam robiť naplno,“ spomína.

Budayovi sa na regionálnej úrovni začalo dariť a nakoniec sa stal aj majstrom Európy v disciplíne No-Gi, čo je džiu-džicu bez kimona. Po zmiešaných bojových umeniach začal vážnejšie poškuľovať, keď pauzoval pre zranenie.

„Na tréningu som si privodil zlomeninu nohy. Keď som sa doma zotavoval, stále som si pozeral MMA videá a povedal som si, že to vyskúšam. Dovtedy som popri džiu-džicu mal možno jeden amatérsky zápas ročne. Pridal som sa k Spartakus Fight Gymu, pod krídla si ma vzal Attila Végh a tým sa začala moja profesionálna kariéra,“ hovorí Buday.

Végh, asi najväčšie slovenské meno v tomto športe, je dodnes Budayovým hlavným trénerom. Na Slovensku ho priviedol k najväčšiemu možnému úspechu, ktorým je zisk titulu organizácie Oktagon MMA. Buday si ho vybojoval v júni 2021 proti Poliakovi Kamilovi Mindovi, ktorého knokautoval v druhom kole.

„Svoje pôsobenie v Oktagone vnímam ako super obdobie. Keď som začínal trénovať MMA, v televízii už bežala Oktagon Výzva a konali sa prvé väčšie galavečery. Keď som ich sledoval, hovoril som si, že by som tam taktiež chcel zápasiť, že na tom budem pracovať a že si raz v tejto organizácii pôjdem po titul. Všetko z toho sa mi splnilo,“ opisuje Buday.

Pred zápasom s Mindom mal pritom takmer dvojročnú zápasovú prestávku, počas ktorej mu do života výrazne zasiahol covid.

„Keď prišlo covidové obdobie, posúvali sa mi termíny zápasov. Neskôr som mal dohodnutý titulový zápas s Rusom Michailom Mochnatkinom, no počas prípravy som sám ochorel. Zápas sa musel zrušiť a covid sa ma držal trochu dlhšie, než som predpokladal. Dlhšie som sa dostával najmä z postcovidových stavov. Vytúženej titulovej šance som sa však dočkal,“ hovorí.

Kilá využíva vo svoj prospech

Buday do UFC prichádzal s bilanciou ôsmich víťazstiev a jedinej prehry, ktorú utrpel ešte na začiatku svojej kariéry. Ako jediný ho dokázal zdolať Španiel Juan Espino, ktorý dnes takisto zápasí v UFC.

„Bolo to ešte v mojich začiatkoch, keď som z brazílskeho džiu-džicu prechádzal na MMA. Snažil som sa dohodnúť si zápas, ale v Česku a na Slovensku mi ho viacero protivníkov odrieklo. Potom prišla ponuka vycestovať na Kanárske ostrovy a zápasiť s Juanom Espinom, na čo sme hneď kývli, pretože sme nemali čo stratiť. Veril som, že by som mohol zvíťaziť, no v samotnom zápase to vyzeralo trochu inak. Otvorilo mi to oči a zistil som, na akej úrovni vlastne som. Tá prehra mi veľa dala a bez nej by som dnes nebol takým zápasníkom, akým som,“ tvrdí Buday.

Keďže Buday v MMA vychádza zo štýlu brazílskeho džiu-džicu, spočiatku bol silný najmä v boji na zemi. S pribúdajúcimi skúsenosťami sa však z neho stal komplexnejší bojovník. V neskorších zápasoch v Amerike mu napríklad vychádzala taktika tlačiť súperov na pletivo a tam získavať body.

„Kým som bol amatérom, využíval som najmä brazílske džiu-džicu a na boji v postoji som pracoval hlavne na tréningoch. V Oktagone ste ma však už mohli vidieť viac presadzovať postoj. V posledných zápasoch som napríklad už vôbec nešiel na zem, pretože sa veľmi dobre cítim v tlačení súperov na pletivo. Je to moja silná zbraň, na ktorej sme pracovali,“ hovorí Buday.

Slovák je s výškou 195 centimetrov robustným bojovníkom aj v rámci ťažkej váhy. Zápasníci v tejto váhe musia deň pred zápasom splniť limit 120 kilogramov, no Buday máva v samotnom zápase aj o desať kíl viac. Hovorí, že je to súčasť taktiky.

„Snažíme sa, aby som mal v zápasoch viac kíl než súperi, a vychádza to. Kilá navyše viem preniesť práve do práce na pletive a znepríjemňovať tam súperom život. Snažím sa však byť komplexným bojovníkom, v poslednom zápase proti Łukaszovi Brzeskému mi nerobilo problém ani zaboxovať a držať súboj v postoji, pretože na pletivo sme sa nedostali,“ povedal nám Buday.

Zaujal šéfa UFC

Buday sa do UFC dostal po tom, čo uspel v zápase v rámci jedného z turnajov zo série Dana White’s Contender Series. Ide o turnaje, na ktorých zápasníci bojujú o zmluvy priamo pred očami šéfa UFC Danu Whita. Buday zdolal Američana Lorenza Hooda, ktorého knokautoval v prvom kole po sérii zásahov kolenom a úderov do hlavy.

Po turnaji Budaya pochválil aj Dana White: „Inkasoval si niekoľko tvrdých úderov, ale krásne si to zvládol. Si veľký, tvrdý a drsný. Máš 29 rokov, skóre 9:1, si v najlepšom období kariéry a ja potrebujem ťažké váhy,“ prihovoril sa mu.

Buday sa pritom musel vyrovnať so zmenou súpera na poslednú chvíľu, pôvodne mal bojovať s Brazílčanom Hugom Cunhom, ale ten odvolal zápas len týždeň pred jeho konaním. Buday však hovorí, že ho to nerozhodilo: „Vedel som, že je to moja životná šanca, a chopil som sa jej.“

V UFC slovenský zápasník debutoval v apríli na turnaji UFC on ESPN 34 v Las Vegas a hneď čelil súperovi zvučného mena. V klietke ho vyzval Američan Chris Barnett, ktorý je populárny pre svoj neortodoxný a nepredvídateľný štýl boja.

Buday však Barnetta v troch kolách k ničomu nepustil a nakoniec vyhral technickým rozhodnutím, keď Američan nebol schopný pokračovať. Rozhodnutie udeliť Budayovi výhru sa v očiach niektorých odborníkov javilo ako kontroverzné, keďže sa zdalo, že svojho súpera nepovolene zasiahol lakťom do zátylku.

Vo svojom druhom zápase Buday na turnaji UFC on ESPN 41 v San Diegu bojoval proti Poliakovi Łukaszovi Brzeskému, pričom opäť čelil nepriaznivým okolnostiam. Pre Šport.sk prezradil, že do dejiska zápasu cestoval 50 hodín, stratil batožinu a pre chorobu takmer zápas zrušil. V tesnom súboji však triumfoval väčšinovým rozhodnutím rozhodcov 2:1.

„Tesne po zápase som veril, že ruka bude zdvihnutá mne, hoci som vedel, že to bolo tesné. Bol som pripravený aj na to, že za víťaza môžu vyhlásiť môjho súpera. Zápas prebiehal vo fajn tempe a stále v ňom prebiehali výmeny, no cítil som, že moje údery boli tvrdšie a viac som šiel po ukončení zápasu,“ spomína Buday.

„Poliak mal síce viac úderov, ale väčšinu som zablokoval, prípadne išli iba do krytu. Prvé kolo išlo na jeho stranu, ale potom som sa do toho viac dostal,“ dodáva.