Naozaj sa začínam báť
Spôsob, akým uvažujú všetci títo ľudia na tribúne aj pod ňou, je zarážajúci a ja sa obávam, že snehovú guľu hlúposti už nič nezastaví.
[Vojna zásadne mení životy i významy slov. Spoznajte ich v novej knihe Slovník vojny.]
A premýšľam, či by som bola ochotná a schopná opustiť svoj doterajší život tu na Slovensku a presťahovať sa inam, do nejakej krajiny ležiacej mentálne, hodnotovo aj geograficky na západe. Zvažujem svoje jazykové schopnosti, možnosti pracovať, svoju rodinnú situáciu, zvažujem, čo je pre mňa a moje deti dôležité a čoho sa viem vzdať, čoho nie.
Zvažujem to, keď počujem, ako Robert Fico opäť huláka na tribúnach namiesto toho, aby sedel v base alebo aspoň čušal schovaný niekde v ústraní, čakajúc na spravodlivý súd, a zhromažďuje okolo seba nacionalistov a populistov velebiacich Orbána a Putina.
Keď počúvam všetky tie neuveriteľné reči o priateľskom a pracovitom národe, ktorý čaká, že sa oň niekto postará, o diktáte Bruselu, o amerických agentoch a agentke Čaputovej, o vojne vyprovokovanej Západom a tak ďalej a tak podobne.
Keď vidím všetkých tých ľudí pod tribúnou,
