Denník N

Zďaleka nielen Ukrajina. Situácia sa Rusku vymyká z rúk na mnohých ďalších miestach

Ruský prezident Vladimir Putin. Foto - TASR/AP
Ruský prezident Vladimir Putin. Foto – TASR/AP

Jednotky a zbrane sa sťahujú z výstavnej zahraničnej misie, pretože sú akútne potrebné vo vojne na Ukrajine; platobné karty, ktoré namiesto sľubovaného rozširovania do sveta prestávajú v niektorých krajinách platiť; medzištátne ozbrojené konflikty v krajinách, ktoré mal Kremeľ dosiaľ pod kontrolou; protesty proti režimu v krajine, ktorú Moskva potrebuje. A do toho silnejúca konkurencia Turecka a najmä Číny. Ázia začína pociťovať oslabovanie Ruska.

Sýria

Krvavej občianskej vojny v Sýrii sa Rusko na strane diktátora Baššára Asada zúčastňuje od roku 2015. Od tohtoročného mája, teda už po necelom štvrťroku vojny proti Ukrajine, však svoje sily čiastočne sťahuje, aby nimi mohlo posilňovať jednotky bojujúce na Ukrajine.

Napríklad v auguste nariadilo ruské ministerstvo obrany previezť batériu protileteckej obrany S-300 do Novorosijska v blízkosti Ukrajiny.

O slabnúcej ruskej pozícii v Sýrii svedčí aj to, že Moskva podľa Reuters podnietila Turecko k rokovaniam o uzmierovaní sa so sýrskym režimom, hoci turecký vládca Erdoğan je známym odporcom diktátora Asada. Turecko má teraz podľa Moscow Times záujem o to, aby medzery po odchádzajúcich Rusoch nezaplnil Irán a s ním spojená libanonská islamistická teroristická organizácia Hizballáh.

Arménsko: Opustí frustrovaná krajina ruský vojenský pakt?

V utorok 13. septembra zaútočil Azerbajdžan na Arménsko. Jeho armáda začala ostreľovať arménske územie a razom tak pripomenula, že v oblasti už dva roky tlie posledná vlna dlhodobého konfliktu o Náhorný Karabach.

Rusko, ktoré by podľa medzištátnej zmluvy malo Arménsko vojensky brániť, nereagovalo. To vyvolalo v krajine protesty časti verejnosti, okrem iného preto, že ide už o druhú podobnú situáciu v poslednom čase. Protestujúci začali volať po tom, aby krajina vystúpila z Organizácie Zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (OSKB), Ruskom vedeného vojenského zoskupenia šiestich krajín bývalého ZSSR.

Frustráciu z ruskej nečinnosti vyjadril okrem iných aj tajomník arménskej Bezpečnostnej rady Armen Grigorian citovaný Rádiom Sloboda a ruskou štátnou agentúrou TASS:

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Vladimir Putin

Vojna na Ukrajine

Svet

Teraz najčítanejšie