Aké bude Slovensko?

Autor je predsedom KDH

17. november nie je primárne o materiálnych zmenách, ale o požiadavke, aby národ mohol slobodne rozhodovať o sebe, o tom, Aké bude Slovensko? Aby túto odpoveď nedefinovalo žiadne politbyro, žiadni súdruhovia a štátostrana. 17. november je štátnym sviatkom ľudskej dôstojnosti. Život človeka je dôstojný, len ak je slobodný. Dejiny nás učia, že sloboda nie je stálica – pod náporom ideológie a relativizmu mizne nenápadne, postupne.

Pád komunizmu nám dokazuje, že zlo, nech je akokoľvek mocné, nech sa opiera o arzenály zbraní a impérium, nezvíťazí, pokiaľ všetci nerezignujú. Totalitný štát odporcov likvidoval, iných zastrašoval a prenasledoval, niektorých mal za takých plytkých, že im púšťal v televízoroch Angeliku, aby zostali doma, keď išlo o ich základné práva. Kupovať si a korumpovať človeka je prejav moci, ktorá ho chce ovládať, nie slúžiť jeho dobru. Zalepiť mu oči, aby nepožadoval zmenu. Aj dnes nám vláda ponúka angeliky a prídely takzvaných istôt v rôznych podobách ako nástroj politického marketingu, ba volebnej korupcie.

Aké bude Slovensko, závisí od každého z nás. Osud Slovenska je v slovenských rukách, v rukách občanov. Aj to je dedičstvo Novembra! Ak vidíme okolo seba korupciu a aroganciu moci, je to len preto, že väčšina to strpí a toleruje. Lebo tí, čo to robia, v nás vytvorili dojem, že my ich potrebujeme, aby ochránili Slovensko a naše životy napríklad pred globálnymi hrozbami. Že nám dajú vlaky zadarmo, ktoré, samozrejme, nie sú zadarmo, ale sú platené z našich daní. Pripravujú obchvat Bratislavy za cenu, že by sme Slovensko za to prepojili južnou rýchlocestou z Bratislavy do Košíc, zorganizujú kompu cez Dunaj za cenu stavby mosta, vybavia rôzne dotácie pre vyvolené skupiny a obstarajú všetko spravidla výrazne predražené a hotovostné provízie zabalia do alobalu. To všetko sú prejavy skorumpovanej moci.

Napriek všetkým chybám a krízam je 26 rokov našej slobody úspešným príbehom. Zmyslom našej slobody je dôstojný život ľudí. Keďže ten súvisí s bezpečnosťou a dôstojným miestom Slovenska v Európe, odhodlali sme sa na ukotvenie našej krajiny v EÚ a NATO. Dnes spolurozhodujeme o globálnych a medzinárodných záležitostiach. Čelíme hrozbe islamského terorizmu. Aj Slovensko je na zozname nepriateľov ISIS. Militantný fanatizmus nemožno tolerovať. Treba ho eliminovať všetkými prostriedkami, aj s použitím vojenskej sily.

Európa musí byť schopná a odhodlaná skutočne brániť svoje hodnoty, životy, zdravie, majetok svojich občanov a spoločné záujmy. Nemôže zostať ekonomickým obrom a bezpečnostným trpaslíkom. Vzhľadom na rozsah a dôsledky utečeneckej a migračnej krízy je potrebné redizajnovať Schengenský systém s dôslednou spoločnou ochranou vonkajšej hranice Únie.

Na začiatku novej cesty bol optimizmus a eufória, možno až nesplniteľné očakávania. Pripomeňme si zjavné pozitíva: Nežná revolúcia bez násilia, pokojné rozdelenie štátu, prechod od československej koruny k slovenskej až po euro, máme slovenské svetovo úspešné firmy, „lietajúce auto“ a dokázali sme vyhrať majstrovstvá sveta v hokeji, cyklistike… Na druhej strane je u nás veľa viditeľných a boľavých problémov a súvisiacej skepsy a frustrácie.

Už dlhé roky je u nás najvyššia nezamestnanosť v stredoeurópskom regióne, najvyšší verejný dlh v dejinách, rastúce regionálne rozdiely a vyľudňovanie zaostávajúcich okresov, rozsiahla korupcia, upadajúce školstvo a zdravotníctvo, prehlbovanie krízových prejavov s rómskymi komunitami, nízka vymožiteľnosť práva… Arcibiskup Cyril Vasiľ v septembri v Šaštíne vymenoval sedem našich súčasných bolestí, ako sú: strata životného optimizmu, strata ľudskosti a súcitu, strata dôvery v autoritu, dôvery v spravodlivosť, strata dôvery v dané slovo a rodinu, strata žičlivosti a solidarity až po stratu nádeje.

Pred nami je otázka: Aké bude Slovensko? Odpoveď si dáme my sami v marcových voľbách. A keďže budeme predsedať Európskej únii, budeme spolurozhodovať aj o tom, aká bude EÚ. Svet okolo nás sa prudko a nezadržateľne mení. Ale je na nás, ktoré hodnoty si dokážeme uchovať a ochrániť. Základné hodnoty, ktoré sme považovali za nespochybniteľné, sú stále viac relativizované. Politika – napriek svojim zlyhaniam a slabinám – musí pomáhať nachádzať opory a podmienky, ktoré pomôžu udržiavať bezpečie domova, stabilitu rodín a komunít a rešpektovať dôstojnosť života každej osoby.

Slovensko má akoby dve tváre – odhodlanú a tvorivú, ale aj ustráchanú a pasívnu. Strach a ľahostajnosť sú sestry zla a vedú k strate slobody. Spomeňme si na odkaz veľkého muža, priateľa a svätca Jána Pavla II: „Nebojte sa!“ Posilnime a ukážme lepšiu tvár Slovenska. Nech prevládne budúcnosť a perspektíva, nie minulosť a úpadok.

Marcové parlamentné voľby budú dôležitejšie, ako si teraz pripúšťame. Rozhodnú, či budeme autoritársky štát s vládou jednej strany bez účinnej kontroly moci alebo demokratickou európskou krajinou s perspektívou pre mladých ľudí. Rozhodnú o tom, akú domovinu odovzdáme našim deťom – či to bude krajina korupcie, populizmu a nespravodlivosti alebo vyspelé a tvorivé Slovensko, ktoré bude právnym štátom a dobrým domovom.

Pomôžeme Slovensku, aby bolo bezpečné, spravodlivé a vyspelé.

Štát si musí dôsledne a zodpovedne plniť úlohy voči občanom. A bezpečnosť všetkých, nielen niektorých, je prvou z nich. Polícia nesmie vyšetrovať a prokuratúra konať podľa politického zadania a mocenských vzťahov, ale na báze rovnosti pred zákonom. Pomáhať a chrániť slušných a siahať na kriminálnikov. Slovensko má byť spoľahlivým a zodpovedným partnerom, priateľom a spojencom slušných doma aj v zahraničí. Posilníme bezpečnosť na ochranu slobody a demokracie, nie na ich úkor.

Chceme Slovensko spravodlivé, s efektívnou vymožiteľnosťou práva. Súdnictvo nemôže byť nadávka a čierna schránka. Preto deharabinizácia justície je nevyhnutná. Je tiež nefér, keď na ochranu záujmov spriatelenej firmy vláda mení reštrukturalizačnú legislatívu a dlhy privátne zaplatia občania. Slovensko patrí k najhorším štátom EÚ z hľadiska platobnej disciplíny a vymožiteľnosti práva. A najhorším neplatičom je štát – štátne inštitúcie. Spravodlivosť je potrebná aj v sociálnej a hospodárskej politike. Je nefér, keď dopravu zadarmo nemajú deti cestujúce autobusom, akoby boli od macochy.

Chceme Slovensko vyspelé – kultúrne, ekonomicky, sociálne a environmentálne.
Slovensko, ktoré demograficky nevymiera, kde mladé rodiny majú dostatok nájomných bytov a neboja sa mať viac detí. Najlepšia a najúčinnejšia sociálna politika podporuje rodiny a zamestnanosť. Sociálne služby pre rodiny s deťmi a pre seniorov sú súčasťou verejného záujmu a sociálnej infraštruktúry. Kvalitné a dostupné vzdelávanie a zdravotníctvo musí byť prioritou verejnej správy na všetkých úrovniach. Lebo vzdelaná, tvorivá a zdravá populácia je najlepším a rozhodujúcim potenciálom pre budúcnosť Slovenska.

Je naozaj čas VIACEJ TVORIŤ A MENEJ TROVIŤ – naplníme tak nielen starú výzvu Ľ. Štúra, ale tiež prestaneme zadlžovať naše deti. To je úloha nielen finančného, ale hlavne morálneho charakteru.

Milí priatelia,

17. november je pozvaním, záväzkom a inšpiráciou k tomu, aby sme zostali verní osvedčeným hodnotám, pravde a spravodlivosti, lebo ich ovocím je lepší, ľudskejší svet. Za seba a za KDH ako hnutie novembra ’89 chcem všetkých ubezpečiť, že v otvorenosti pre konštruktívnu hodnotovú a programovú spoluprácu s občanmi, odborníkmi a politickými partnermi urobíme všetko, čo je v našich silách, aby u nás vo voľbách vznikla skutočná alternatíva voči populizmu, korupcii a nezodpovednosti. Aby Slovensko bolo domovinou bezpečnou, spravodlivou a vyspelou.

17. november 2015, historická budova SNR, Bratislava