SaS po odchode z vlády klesla, potenciál Smeru aj Hlasu zostáva okolo 30 percent (prieskum Ipsosu)

Strana Sloboda a solidarita (SaS) Richarda Sulíka po odchode z vládnej koalície stratila tri percentuálne body. Ukazuje to porovnanie prieskumu preferencií agentúry Ipsos z augusta a septembra tohto roku. Kým na prelome júla a augusta by SaS volilo vyše 12 percent ľudí, v polovici septembra by to bolo niečo vyše deviatich percent.

SaS sa tak v rebríčku strán zaradila na štvrté miesto za mimoparlamentné Progresívne Slovensko. Podpora ostatných strán zostáva skôr stabilná. Voľby by vyhrala opozičná strana Hlas Petra Pellegriniho so ziskom 18 percent hlasov, nasleduje Smer s vyše pätnástimi percentami. Progresívcov by volilo asi 11 percent respondentov.

Agentúra uskutočnila prieskum medzi 14. a 20. septembrom na vzorke 1 003 respondentov, formou internetového dotazníka. Okrem modelu volebnej podpory politických strán merala aj volebný potenciál, teda množinu voličov, ktorí by za istých okolností boli ochotní stranu voliť.

Hnutiu OĽaNO zostalo verné jadro

Do parlamentu by sa v septembri dostalo osem strán. Okrem prvej štvorice (Hlas, Smer, SaS a PS) ešte vládne hnutie OĽaNO s podporou necelých osem percent, takisto vládne Sme rodina s vyše siedmimi percentami, krajne pravicová Republika, ktorú by volilo tiež asi sedem percent voličov, a mimoparlamentné KDH s vyše šiestimi percentami.

Súčasné vládne strany, teda OĽaNO, Sme rodina a Za ľudí, majú momentálne v parlamente 70 poslancov. Ak by voľby dopadli tak, ako predpovedá Ipsos, zastupovalo by ich len 27 poslancov (OĽaNO 14, Sme rodina 13; Za ľudí by sa s 1,7 percenta do parlamentu už nedostali).

No ani súčasnej opozícii, teda Hlasu, Smeru a Republike, by výsledok nestačil na parlamentnú väčšinu, v Národnej rade by obsadili 73 kresiel.  Väčšinu by nemali ani strany PS, SaS, OĽaNO a KDH, tie by zastupovalo spolu 65 poslancov. Dôležitým hráčom by teda tak ako aj v súčasnom parlamente bolo hnutie Sme rodina Borisa Kollára.

Zaujímavé je, že i keď bola letná vládna kríza najmä konfliktom SaS a OĽaNO, tak preferencie klesli len Sulíkovej strane a podpora OĽaNO zostala nemenná. Vysvetlenie ponúka pohľad na dve kategórie, ktoré Ipsos v prieskume zachytil: teda voličské jadro a volebný potenciál.

Zjednodušene by sa dalo povedať, že tieto kategórie hovoria o najnižšej a najvyššej možnej podpore jednotlivých strán. Jadro reprezentuje voličov, ktorí deklarujú, že určite prídu voliť, a zároveň sú pevne presvedčení o strane, ktorú budú voliť. Volebný potenciál zasa vychádza z možnosti, ktorú dala agentúra respondentom: menovať aj svoju druhú či tretiu voľbu. Teda strany, ktoré okrem prvej preferencie zvažujú tiež.

Kým napríklad v prípade SaS tvoria „jadroví“, teda naozaj odhodlaní voliči asi 55 percent z ich sympatizantov, v prípade hnutia OĽaNO je to až vyše 70 percent z tých, ktorí by hnutie volili. Ukazuje to, že po poklese z čias parlamentných volieb vo februári 2020, keď OĽaNO získalo 25 percent hlasov, je dnešná 8-percentná voličská báza hnutia veľmi lojálna, a teda zrejme podporovali aj kroky OĽaNO počas vládnej krízy.

Do parlamentu by sa podľa Ipsosu nedostali Slovenská národná strana, Kotlebova ĽSNS ani maďarská Aliancia. Každú z týchto strán by volilo okolo dve či tri percentá voličov.

Najvyšší potenciál má stále Hlas

Široký volebný potenciál je vyjadrením maximálneho percenta ľudí, ktorí v danej chvíli zvažujú voľbu danej strany. Ipsos v ňom zarátal nielen to, ak respondent menoval stranu ako svoju prvú voľbu; zahrnul aj voličov, ktorí túto stranu zvažujú ako svoju druhú či tretiu voľbu.

Najväčší potenciál má aj preferenčne najsilnejšia strana Hlas. Dosahuje viac ako 30 percent, no podobné číslo má aj Smer. Dôvodom je najmä to, že veľká časť sympatizantov Hlasu (takmer polovica) pripúšťa, že zvažujú aj voľbu Smeru. A naopak, 50 percent súčasných sympatizantov Smeru si vie predstaviť, že by nakoniec volili Hlas.

Z tohto dôvodu je potrebné mať na zreteli, že široký volebný potenciál je maximálne číslo podpory, ktoré tieto strany nedosiahnu. V prípade Smeru a Hlasu navyše platí, že ak by k nemu smerovala jedna z nich, do veľkej miery by to zrejme išlo na úkor tej druhej. Na druhej strane, Smer je prijateľný aj pre veľkú časť voličov Republiky, ako svoju druhú či tretiu voľbu ho v tomto prieskume uviedlo až 30 percent z nich.

Voliť stranu Hlas si zasa vie predstaviť každý piaty volič Sme rodina. Tá má napriek 7-percentným preferenciám prekvapivo vysoký, až 17-percentný volebný potenciál – no zároveň veľmi malé, len 2,5-percentné jadro. To potvrdzuje tézu, že sympatizanti Sme rodina sú veľmi prelietaví, strana je prijateľná pre pomerne širokú škálu voličov, ale nemá veľa lojálnych priaznivcov.

Liberálne strany SaS a Progresívne Slovensko dosahujú potenciál necelých 20 percent, do veľkej miery ide o zdieľaných voličov. SaS ako svoju druhú či tretiu voľbu uviedlo vyše 40 percent voličov Progresívneho Slovenska, PS zase vyše 40 percent voličov Slobody a solidarity.

OĽaNO Igora Matoviča má teoretický voličský potenciál na úrovni 13 percent, tesne ho predbehla aj Republika, ktorá v rebríčku preferencií za OĽaNO mierne zaostáva.

Graf nižšie – vývoj volebných preferencií – ukazuje trend vývoja volebných preferencií desiatich aktuálne preferenčne najsilnejších strán. Čiary v grafe ukazujú pohyblivý priemer vždy z piatich po sebe idúcich prieskumov agentúr Focus, AKO a Ipsos, respektíve výsledku v parlamentných voľbách. Symbol pri názve strany ukazuje, či strana preferenčne rastie, klesá alebo stagnuje v porovnaní s hodnotou, ktorú v pohyblivom priemere dosahovala šesť prieskumov dozadu.