Konšpiráciám veríme v dôsledku evolúcie, no niektorí ľudia na to majú aj povahu, hovorí psychológ

V rozhovore sa dočítate aj: 

• prečo majú ľudia, ktorí verili hoaxom o pandémii, tendenciu veriť aj v konšpirácie o vojne na Ukrajine;
• aké osobnostné črty majú najčastejšie ľudia, ktorí konšpiráciam veria, a lídri konšpiračných hnutí;
• čo je temná štvorica povahových čŕt;
• prečo si nemyslí, že Kotleba verí čipom vo vakcínach.

Tento článok si môžete prečítať vďaka ESET Science Award – oceneniu, ktoré podporuje výnimočnú vedu na Slovensku. 

Ste spoluautorom knihy, ktorá mapuje naše prežívanie počas covidu. V čom nás pandémia zmenila najviac?

Pandémia ovplyvnila život každého človeka inak, ale všeobecne priniesla väčšiu polarizáciu spoločnosti. To je asi najväčší spoločný menovateľ.

Spoločnosť sa polarizovala najmä na základe rôznych konšpirácií a hoaxov, čím sa zaoberáte aj vo svojich častiach publikácie. Zaujímala vás táto téma už pred pandémiou?

Nepodložené presvedčenia sme riešili aj pred pandémiou a s jej príchodom sme sa, prirodzene, prispôsobili novej situácii.

No polarizáciu nespôsobuje len to, že ľudia veria konšpiráciám, ale aj odpor voči vládnym nariadeniam či hygienickým požiadavkám, ktoré s pandémiou prišli. Postupne sa spoločnosť rozdelila na ľudí, ktorí ich chceli dodržiavať a ktorí ich odmietali. Je to komplexnejšie, ale je fakt, že konšpirácie v tom hrajú veľmi dôležitú úlohu.

Aké konšpirácie boli populárne pred pandémiou?

Všeobecne sa ukazuje, že konšpiračné presvedčenia bývajú najčastejšie spojené so zdravím. Najvyšší súhlas ľudia vyjadrovali napríklad s tým, že farmaceutické firmy nám zámerne zatajujú objavy lacnejších alternatív liečby, aby viac zarobili. Populárne sú aj pseudovedecké presvedčenia, že rakovina sa dá liečiť vysokými dávkami vitamínu C. Tie sú nebezpečné hlavne v tom, že človek potom odmieta štandardné medicínske postupy.

Ak pôjdeme do dávnej histórie, tak kolegyňa z SAV Zuzana Pancová spomína vo svojej knihe, že konšpirácie sa objavovali hneď od objavenia očkovania. V tom čase bolo veľa lekárov židovského pôvodu, a tak sa začalo šíriť, že vakcináciou chcú zničiť slovenský národ.

Prečo konšpirujeme najmä okolo zdravia?

Za bežných okolností sú pre nás zdravotné problémy najväčším ohrozením života. Takže v nás vyvolávajú najväčšiu neistotu. Z výskumov vieme, že pocity ohrozenia stimulujú rast konšpiračných interpretácií, pretože sa snažíme mať nad situáciou kontrolu a napríklad hľadať vinníka.

Spomínate pojmy ako konšpirácie a pseudoveda. Aký je medzi nimi rozdiel?

Obidve sú nepodložené presvedčenia, ale pseudovedecké presvedčenia sa týkajú akýchkoľvek postupov, pre ktoré nie sú žiadne dôkazy. Napríklad liečenie rakoviny vysokými dávkami vitamínov. Konšpiračné presvedčenia už zahŕňajú predstavu nejakých osôb, ktoré tajne škodia alebo získavajú na váš úkor neoprávnený prospech.

Vráťme sa k vášmu výskumu nepodložených presvedčení počas pandémie. Aké boli u ľudí najpopulárnejšie?

Najviac uspeli tie, ktoré tvrdili, že koronavírus bol zostrojený v laboratóriu ako biologická zbraň. Populárne boli aj pseudovedecké presvedčenia v oblasti liečby. Napríklad že covid sa dá liečiť vitamínmi a človek, ktorý má rúško, sa vystavuje intoxikácii CO₂.

S čím to súvisí?

Pravdepodobne s naším mentálnym nastavením. Máme evolučne vyvinuté vlastnosti a jednou z nich je podozrievavé myslenie. Kedysi, keď ľudia žili v znepriatelených skupinách, bolo užitočné predvídať, že vám chce niekto ublížiť alebo ukradnúť zdroje. Práve preto sme citliví na ohrozenie a máme tendenciu byť podozrievaní.

Čím väčšia hrozba z udalosti vyplýva, tým väčšia je pravdepodobnosť, že človek skĺzne až k jej konšpiračnej interpretácii. Čiže napríklad ku covidu ako k biologickej zbrani. Konšpirácie nám zároveň pomáhajú získať nad neprehľadnou situáciou aspoň nejakú kontrolu. Keď som presvedčený, že viem, čo sa stalo a kto je za tým, tak mám väčší nadhľad, prípadne sa viem nejako brániť.

Bolo náročné nájsť respondentov do týchto štúdií? Nenarážali ste na to, že sú podozrievaví a nechcú do toho ísť?

Otázka, či je človek ochotný úprimne odpovedať na otázky ohľadom konšpiračných teórií, je, samozrejme, relevantná. Ale výsledky výskumov ukazujú, že ľudia sú celkom ochotní prezentovať svoju vieru. Zdá sa, že minimálne časť z nich o tom rozpráva rada, je na svoje presvedčenia hrdá a identifikuje sa s nimi.

Ľudia s akými povahovými črtami najčastejšie prepadávajú konšpiráciám?

Pokiaľ je človek v dostatočnom ohrození, prípadne má okolo seba dostatok ľudí, ktorí mu povedia, že jeho konšpiratívna interpretácia je správna, tak tomu môže uveriť každý. To súvisí s evolučnými sklonmi, o ktorých sme sa rozprávali.

Na druhej strane vieme, že časť ľudí má väčší sklon konšpiračným presvedčeniam veriť. Ide napríklad o schizotypové osobnosti, čiže ľudí, ktorí sú sociálne odťažití, cynickí a majú nízku empatiu. V jednom z výskumov sme sa zamerali na takzvanú temnú štvoricu. Ide o koncept vlastností, ktorý opisuje sociálne negatívne ľudské črty. Temná štvorica obsahuje narcizmus, čiže človeka, ktorý je zameraný na seba, machiavelizmus, čiže manipulatívneho človeka. Potom je tam takzvaná subklinická psychopatia, čo je impulzívny, neempatický a tvrdý človek. Poslednou časťou štvorice je sadizmus, čiže človek, ktorý má záľubu v krutých činoch a rád sa na ne pozerá. Treba dodať, že toto nie sú žiadne klinické diagnózy, ale osobnostné vlastnosti.

Temná štvorica znie zlovestne. Ktoré vlastnosti mali konšpirátori najčastejšie?

Najviac sa preukázal súvis subklinickej psychopatie a konšpirácií. Títo ľudia majú aj zníženú dôveru voči iným. Keď vedia, že oni chcú ostatných využiť, tak predpokladajú to isté od okolia. To zvyšuje podozrievavosť voči iným ľuďom a vyvoláva sklon ku konšpiračnému mysleniu.

Ale treba dodať, že keď sa snažíme povedať, prečo ľudia veria konšpiráciám, tak neexistuje jeden veľký dôvod. Skôr veľa malých, z ktorých skladáme mozaiku faktorov. No a táto črta sa ukázala ako jedna z nich.

Spomínali ste vlastnosti ako tvrdosť a cynizmus. To sú tí ľudia, ktorí dávajú vysmiate reakcie na správy o tom, koľko ľudí zomrelo na covid alebo počas vojny?

Áno, môže to byť aj prejav toho, že nemajú empatiu voči obsahu, ktorý je bežne pre človeka smutný a bolestivý.

Líši sa nejako povaha človeka, ktorý konšpirácie cielene vytvorí, a toho, kto im uverí a pošle ich ďalej?

Ľudia s extrémnejšími povahovými črtami, ktorí majú väčší sklon konšpiráciám veriť, sú zároveň schopnejší konšpiráciu vyprodukovať. Nepovedal by som, že ich nutne vymýšľajú – skôr si takýmto konšpiračným myslením interpretujú realitu. Keď to potom dostatočne veľakrát zopakujú, nájdu sa podobne charakterovo vybavení ľudia, ktorí tomu uveria. Ak ide o situáciu, ktorá sa dotýka veľkého počtu ľudí, ako pandémia, tak sa konšpirácia môže rozšíriť pomerne rýchlo.

Už sme zanalyzovali konzumentov aj tvorcov konšpirácií. Viete odhadnúť, akú osobnosť majú lídri konšpiračných hnutí?

Ak tým presvedčeniam naozaj verí, tak je pravdepodobné, že má schizotypovú osobnosť, ktorá je charakteristická odľudštenejšou povahou a cynizmom. Ak presvedčeniam, ktoré hlása, neverí, ale potrebuje si nimi udržiavať kontrolu nad svojou skupinou, tak pôjde najskôr o machiavelického manipulátora. Napríklad v rámci očkovania sa šírila konšpirácia, že pomocou očkovania nám chcú mocní dopraviť do tela čipy a kontrolovať nás nimi. Veriť tomu je náročné, lebo to znamená poprieť pomerne veľa fyzikálnych a chemických pravidiel.

Je teda možné, že líder je len dobrý manipulátor, ktorý rozumie náchylnosti niektorých ľudí uveriť v konšpirácie. Na základe toho predpokladá, že mu budú ochotní zveriť dôveru, aby ich zastupoval – povedzme tým, že ho zvolia.

Vyzerá to, že z konšpiračnej scény si chce zopár hlasov ukrojiť hneď niekoľko politických strán. Ako vnímate takéto motivácie?

Z úplného nadhľadu psychologicky rozumiem, že to môže byť dobrý spôsob, ako si nahnať hlasy. Ale z pohľadu celospoločenského prospechu je to nesprávne, pretože viera v konšpirácie máva aj dôsledky. Ak si myslíte, že vám tí druhí zámerne škodia, tak to vo vás vyvoláva potrebu brániť sa a útočiť. To sme videli pri útokoch na lekárov počas pandémie. A z histórie vieme, že konšpiračné teórie môžu ľudí motivovať aj k fyzickému útoku až vražde. Ak sa niekto na toto dá z takého cynického dôvodu, že chce mať viac hlasov, tak je to naozaj veľmi zlé.

Vrátim sa k tým čipom vo vakcínach. Marian Kotleba natočil video, kde tvrdil, že to tak je. Môžeme uvažovať o tom, či tomu naozaj verí, ale keďže je pôvodne stredoškolský učiteľ informatiky a mal by mať trochu aspoň potuchu, ako fungujú prírodné zákony, tak sa mi to zdá nepravdepodobné. Ak tomu neverí, tak ide o čisto cynickú manipuláciu voličmi, lebo vie, že časť ľudí tomu uverí a dajú mu hlas, aby ich pred týmto „čipovaním“ ochránil.

To, či niekto uverí konšpiráciám o zdraví, môže byť často otázkou života a smrti. Nereflektujú títo ľudia, že v dôsledku ich výrokov pravdepodobne niekto zomrie?

Zdá sa, že aspoň časť z nich žiadne výčitky svedomia nemá. To bude asi súvisieť s tou cynickosťou, nízkou empatiou voči iným ľuďom a egocentrickosťou. Dôležité pre nich je, či sa im naplní, čo chcú, a nie ako dopadnú ostatní ľudia.

Dôvera v inštitúcie zohráva v tom, či človek uverí alebo neuverí konšpiráciám, veľkú rolu. Čo by mal robiť štát, aby bolo ľudí, ktorí sú náchylní uveriť bludom, čo najmenej?

Štát by sa mal snažiť zabezpečiť fungovanie spoločnosti tak, aby bola čo najbezpečnejšia, predvídateľná a zrozumiteľná. Konšpiráciám prepadajú aj ľudia, ktorí prepadajú cez siete sociálnej pomoci a žijú v dlhodobom finančnom ohrození, keďže majú pocit, že nad svojím životom nemajú kontrolu. Preto by mal štát vytvárať dojem, že sa naň dá v čase krízy spoľahnúť.

A darí sa mu to?

Určite by sme si vedeli predstaviť, že by vláda a predstavitelia štátnych inštitúcií vedeli vo vzťahu k obyvateľstvu fungovať oveľa lepšie. Veľká polarizácia našej spoločnosti bola do istej miery spôsobená napríklad chaotickou komunikáciou vlády počas pandémie.

Spomínali ste, že pocit ohrozenia je pre konšpiračné myslenie živnou pôdou. Máme za sebou dva roky pandémie, v susedenej krajine je vojna a stále viac pociťujeme infláciu. Znamená to, že ľudí, ktorí veria konšpiráciám, bude raketovo pribúdať?

Neviem, či raketovo, ale situácia s vojnou na Ukrajine vytvára podhubie na to, aby ľudia konšpiráciám ďalej verili. Konšpirácie, ktoré sa týkajú vojny na Ukrajine, sme už zaradili do výskumov a vidíme, že ľudia, ktorí súhlasili s nepravdami ohľadom pandémie, majú tendenciu uveriť aj bludom ohľadom vojny. Čiže platí, že ľudia s podobnými osobnostnými, kognitívnymi vlastnosťami alebo sociálnou situáciou prechádzajú z jedných konšpirácií do druhých.

Líšime sa v prepadávaní konšpiráciám nejako výrazne od zahraničia?

Aj z medzinárodných výskumov pred pandémiou sa ukazovalo, že Slováci veria konšpiračným presvedčeniam viac, ako je priemer Európskej únie. Čo sa týka pandémie, tam sa stačí pozrieť na dôsledky konšpirácií – napríklad mieru zaočkovania. Veľa ľudí sa nedalo zaočkovať, lebo boli presvedčení, že očkovacia látka je škodlivá, a tak Slovensko patrí k najmenej zaočkovaným štátom EÚ.

Ktoré krajiny majú mieru konšpiračných presvedčení, naopak, najmenšiu?

Najlepšie sú na tom krajiny západnej Európy (napr. Francúzsko, Nemecko) a severské krajiny. Tieto krajiny do istej miery dávajú obyvateľom to, čo vznikom konšpiračných presvedčení bráni. Čiže život, ktorý nie je naplnený akútnymi hrozbami a je relatívne predvídateľný, v krajine s fungujúcimi inštitúciami. Opakom sú štáty, kde len ťažko niečo vybavíte podľa pravidiel, a táto nepredvídateľnosť zvyšuje konšpiračné tendencie.

Čo si môžeme zobrať z vašich výskumov do praxe?

V našom zborníku sú podnety pre rôzne skupiny. Napríklad kolegyňa, ktorá sa dlhodobo zaoberá skúmaním psychologických aspektov práce záchranárov, poukázala na stres, ktorý počas pandémie zažívali. Navrhla preto konkrétne body, ktorými sa dá zlepšiť prevencia stresu a depresie. Máme tam aj odporúčania, ako ľudí motivovať, aby dodržiavali hygienické nariadenia, či štúdie, ktoré sa zaoberali snahou o opravu konšpiračných presvedčení. Ľudia, ktorí sa zaoberajú kritickým myslením, aj štátne inštitúcie môžu tieto výsledky zapracovať do svojej komunikácie.

Pandémia ani vojna na Ukrajine sa, bohužiaľ, ešte neskončili. Budete aj vy v týchto výskumoch pokračovať?

Áno, chceme sa pozrieť na dlhodobejšie trendy v príklone ku konšpiráciám. Máme rozbehnutý aj dlhodobý výskum, ktorý by mal pracovať s tými istými ľuďmi v niekoľkých fázach, aby sme mohli skúmať časovú dynamiku presvedčení, prípadne to, kto je schopný sa konšpiračných presvedčení vzdať.