Denník N

Rusi neutekajú pred vojnou, ale pred povinnosťou zabíjať a hrozbou, že sami budú pri tom zabití

Ľudia čakajú na rusko-gruzínskej hranici. Foto mediazona
Ľudia čakajú na rusko-gruzínskej hranici. Foto mediazona

Načo teda chcete ísť, aj dnes, k nám do prehnitej Európy?

Exody nastávali v dejinách obvykle pred bezprostrednými následkami vojny. Inými slovami, ľudia utekali, pretože ich krajina bola napadnutá. Utekali teda pred agresiou.

Teraz pozorujeme opak. Občania Ruskej federácie masívne utekajú potom, ako Putinov režim vyhlásil čiastočnú mobilizáciu. Utekajú pred povinnosťou zúčastniť sa agresie.

Aké sú motívy „ruských dezertérov“

Na hraniciach Ruska s krajinami, do ktorých Rusi ešte môžu ísť, sa teraz tvoria dlhé rady. Masívne sa vykupujú letenky, najmä tie jednosmerné. Pobaltie svoje pomyselné brány pre občanov Ruska uzatvára, naopak, Nemecko je pripravené „ruských dezertérov“ prijímať.

Na oba prístupy sú dobré dôvody. Nemci ako národ, ktorý sa čestne vyrovnával s vlastným nacistickým režimom, národ filozofa Carla Jaspersa a jeho zásadného diela Otázka viny (1946), z pochopiteľných príčin princíp kolektívnej viny (aj voči Rusom) odmietajú. Naopak, postsovietske republiky, okrem Pobaltia napríklad aj Gruzínsko, majú s ruským imperializmom a jeho emisármi, hoc aj iba rozdrapenými turistami, bohaté vlastné skúsenosti.

Aj keď presne motívy terajšieho úteku z Ruska nepoznáme, téza, že sú to prevažne odporcovia Putinovho režimu, ktorí si zaslúžia podporu, neobstojí. Ak by to tak bolo,

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie