Denník N

Diskusie pod vládnym rúškom tajomstva

Tajomno, ktoré vláda vytvára okolo informácií o aktuálnej situácii v azylovej politike, v demokracii nemá čo hľadať.

Autor spolupracuje na projekte Demagog.SK

Niet pochybnosti o tom, že spravodajské služby majú v demokracii nezastupiteľnú ochrannú funkciu. Keď však prirodzenú mieru utajenia, ktorá rámcuje ich fungovanie, začne výkonná moc prenášať do verejnej diskusie, je to problém.

Slovensko je na dobrej ceste k tomu, aby tento problém malo, a to v mimoriadne závažnej téme. Vládni politici totiž v poslednom čase častejšie používajú verejnosti nedostupné údaje, ktoré vždy hrajú v prospech ich argumentácie.

Mapky a „odkláňanie migrantov“

V dvoch nedávnych nedeľných diskusiách s účasťou „vládnych Robertov“ Demagog.SK nedokázal overiť až štvrtinu ich faktických tvrdení. Rečníci sa totiž neobvykle často odvolávali na oficiálne nezverejnené údaje.

Premiér napríklad tvrdil, že ešte pred atentátom v Paríži „sme odklonili od slovenských hraníc obrovské množstvo migrantov“. Odhliadnuc od otázneho postupu „odkláňania“, najmä ak medzi migrantmi boli utečenci, ktorým aj Slovensko zaručuje medzinárodnú ochranu, údaje, koľko presne toto „obrovské množstvo“ je, známe nie sú.

Minister vnútra zasa hovoril o „mapkách“ nájdených medzi „migrantmi“, kde malo byť napísané, že „Maďarsko – plot, Slovensko – jail“. Bez zamýšľania sa nad tým, či je prirovnanie Slovenska k väzeniu chvályhodné, dodnes žiadnu z nich verejnosti neukázali. O týždeň pritom údajné mapky, ktoré majú ľuďom dokázať efektívnosť slovenského uzatvorenia hraníc, spomenul aj premiér.

„Naši ľudia“

Do argumentácie vládnych politikov vstupujú aj spravodajské služby. Tak minister Kaliňák s hrdosťou informoval o tom, že vyslal „našich ľudí“ na „neoficiálnu, nie veľmi verejnú kontrolu jednotlivých hotspotov“. Títo „vyslanci“ zistili, že hotspoty zlyhali, čo je v súlade so stanoviskom vlády k tomuto opatreniu.

Kam presne bližšie nešpecifikovaní „naši ľudia“ išli a či mali za úlohu priniesť objektívne informácie (ktoré Európska únia v zmysle Kaliňákovej interpretácie neposkytuje) alebo legitimizovať vládnu politiku, sa už asi nedozvieme.

Po vzore okázalého tvrdenia o „monitorovaní všetkých moslimov“ (Fico) sa tak ukazuje, že využívanie nejasných spravodajských informácií, ktoré sú v súlade s vládnou politikou, sa postupne stáva bežnou súčasťou rétoriky vlády Smeru-SD.

Ak nie tajné, často chybné

Samozrejme, je možné, že niektoré či dokonca všetky z týchto informácií sú pravdivé. Čaro takýchto tvrdení spočíva práve v tom, že ich nemožno potvrdiť, ale ani vyvrátiť. To, že (minimálne zdanlivo) podporujú kroky tých, ktorí ich šíria, je už len dodatočný zisk. Zisk pre vládnych politikov.

Na dávku skepticizmu však nabáda to, že keď rovnakí politici používajú podobné overiteľné informácie, často ich interpretujú nepravdivo alebo zavádzajúco.

Minister vnútra v diskusii napríklad slovenské orgány pochválil za zastavenie vlakovej dopravy z Maďarska. V skutočnosti však išlo o iniciatívu maďarských železníc.

O týždeň neskôr Fico strašil subjektívnym, žiadnymi dátami nepodloženým počtom „50-tisíc migrantov, ktorí majú byť (v prípade schválenia takzvaných permanentných kvót) dovezení na Slovensko, (a) o ktorých nič nevieme“.

Ochrana pred pravdou?

Obozretnosť pri prijímaní informácií z vládnych zdrojov je pri dátach o azylovej politike dôležitejšia než kedykoľvek predtým. Pri nekritickom súhlase s nimi sa totiž môže ľahko stať, že rúško tajomstva utkané vládou nebude „chrániť“ verejnosť pred skutočnými hrozbami, ale pred pravdou.

A ako to z historických skúseností vieme, mocenská ochrana pred pravdou je s demokraciou nezlučiteľná.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Útok v Paríži

Komentáre

Teraz najčítanejšie