Denník N

Nedeľná nekázeň: Keď je z omše politická agitka

Foto- TASR/Martin Baumann
Foto- TASR/Martin Baumann

🎧 Novinka: Všetky podcasty Denníka N nájdete teraz iba v aplikácii Dennik N. Jej nová verzia má vylepšené funkcie prehrávania. Stiahnite si ju, vyskúšajte a napíšte nám, čo by ste ešte vylepšili.

Ľudia sa boja vysokých cien energie, potravín, nafty, kým sa squadra egomaniakov naťahuje v parlamente a najnovšie aj fackuje po krčmách.

Čítajúc noviny a vidiac štátne objednávky či zmluvy, normálny človek má dojem, že tu takmer nik nemá predstavy ani plán, odporní sú všetci, no ani na zhnusenie už nie je čas, lebo sa ochladilo a školáci zatiaľ chodia do školy. Končí sa tretí neistý rok a o chvíľu sa začne ďalší, nik nevie, čo bude, podivná zostava ľudí, čo obsadila s verejným pritakaním parlament, akoby hrala za štátne Monopoly a vadila sa pri tom. Čoraz viac ľudí rozpráva o odchode z tejto vraj Bohom zabudnutej krajiny.

A tu ti príde sviatok Sedembolestnej Panny Márie a hupsa šupsa všetci pred kamery spínať paprče – tak by povedala moja babička Jolanka. „Čomu nás učí Sedembolestná?“ pýta sa v telke biskup, ktorý slúži omšu. „Zostáva pod krížom, neuteká preč, nevyhýba sa bolesti…“ V takýchto chvíľach si predstavujem, ako sa pre väčšinu veriacich, ktorí takéto slová počúvajú so mnou, Panenka Mária Sedembolestná stáva matematickou veličinou, za ktorú si do vzorca, keby to bolo také jednoduché, môžu dosadiť seba… Odmalička viem, že Boh je domovom všetkých. Svätú omšu v Šaštíne tento rok ukradli ľuďom a stala sa politickým cirkusom a urážkou veriacich aj neveriacich.

Kázeň by nemala byť ospravedlňovaním politických prešľapov, ba ani vstúpením do nášho politického vedomia či svedomia, ba vôbec nemusí byť vstupovaním do svedomia, najmä ak si uvedomíme, o čo v druhej časti svätej omše ide. No pred kamerami pri tom prihováraní akoby všetci zabudli na Boha aj na ľudí. Rétorika našim kňazom veľmi nejde, kňaz je kňaz, lenže ani to prihováranie ľuďom im nejde, lebo na nich nemyslia a nepredstavujú si ich. Najmä vtedy, ak sú okolo kamery, to vidno. A tak kňaz je kňaz je kňaz je kňaz…

No svätá omša nie je ani koncert na festivale a nepotrebuje obecenstvo. Na Slovensku zdá sa, že hej… A tak v predných laviciach sedia tí, ktorí sa chcú najviac zapáčiť. Predstavujem si ich mená na stoličkách pred „podujatím“. A možno mená neboli, možno boli ceduľky s nápisom Rezervované. REZERVOVANÉ!!! Pred ľuďmi? Bohom? Panenkou Máriou skákavou či sedembolestnou? A tak sa aj vďaka nim zo svätej omše stáva nevkusná politická agitka a cirkus s dohrou na sociálnych sieťach, kde podsúvajú ľuďom už vyriešenú rovnicu s neznámou nazvanou Panna Mária v podobe statusov – akýchsi vlastných ezoterických minikázní… Predsa len, na sociálnych sieťach nám to akosi lepšie ide všetkým…

A Boh sa na to všetko pozerá. Mimochodom, viera v Boha je aj pre nás, čo v neho veríme, zavše dosť veľká makačka.
K účasti na svätej omši pre mnohých patrí aj akási radosť z návratu Domov, radosť z milosrdenstva a z nádeje byť svetlom. Kde zostala takáto radosť napríklad aj z možnosti či zo schopnosti povzbudzovať úplne mladých ľudí?

Básnik Erik Groch mi raz napísal: „Láska nie je naša predstava o láske, ale Boh.“
Kristus predsa nie je Avatar. Zdvihol sa mi žalúdok, keď som si uvedomila, že takáto svätá omša nie je len výsmechom Boha, on si poradí, ale všetkých veriacich ľudí na Slovensku.

Naša modranská omša bola krásna, molová, tichá, spievaná, o tom, ako je s nami v najväčších smútkoch Boh a že aj smútok je Boží smútok. Básnik Groch však vraví, že je stav, keď sa človek neodovzdal do rúk Božích.  „Len Boh ma môže potešiť na samom dne môjho srdca,“ vraví.
Je to zavše riadna makačka, nehovorila som?

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Nedeľná nekázeň

Komentáre

Teraz najčítanejšie