Športový newsfilter: Koniec Kmotríka ml. ukázal, kto bol v Slovane skutočným šéfom

Dobrý deň,

dnešný Športový newsfilter začneme netradične, a to avízom. Náš kolega Štefan Bugan pre sériu článkov Slafkovského začiatky v NHL vycestoval na mesiac do Kanady, aby pokrýval začiatky hokejistu Juraja Slafkovského v klube Montreal Canadiens. Na tomto odkaze nájdete všetky články série a aktivujete si odoberanie témy, e-mailom vás upozorníme zakaždým, keď vyjde nový článok priamo zo zámoria.

Naspäť však ku komentovanému súhrnu toho najdôležitejšieho, čo sa vo svete športu odohralo minulý týždeň:

koniec Ivana Kmotríka ml. v Slovane Bratislava;
prekvapujúci výkon Petra Sagana na majstrovstvách sveta;
začiatok Francesca Calzonu vo futbalovej reprezentácii;
koniec kariéry Zdena Cháru a
Rogera Federera.

Víťazmi týždňa sú Zdeno Chára a Roger Federer, porazeným Ivan Kmotrík ml.

Športový newsfilter vychádza vždy v pondelok ráno a posielame ho aj e-mailom vo forme newslettra.

Autorom prvého bodu je Michal Červený, druhého Peter Kováč, tretieho Lukáš Vráblik, štvrtého Tomáš Čorej a piateho Pavel Bielik.

1. Koniec jednej éry v Slovane

Ivan Kmotrík ml. končí v pozícii generálneho riaditeľa a viceprezidenta Slovana Bratislava, reagoval tým na to, že po nedávnom vyhodení športového riaditeľa a celého skautského oddelenia mu v klube nezostal takmer nikto na „rovnakej vlnovej dĺžke“. Zároveň sa posťažoval, že posledné tri prestupové obdobia neboli podľa jeho predstáv. Podľa slov jeho otca sa teraz presúva do jednej z jeho firiem.

Čítať sa to dá jednoducho: Kmotrík ml. v klube prehral boj o moc s trénerom Vladimírom Weissom st. Práve podľa predstáv súčasného trénera sa mužstvo prebudovalo a nebolo tajomstvom, že s Kmotríkom ml. nemá dobrý vzťah. Rozhodujúcu úlohu zrejme zohralo to, že majiteľ Ivan Kmotrík st. dal starému priateľovi Weissovi st. väčšiu moc, ako mali dovtedajší tréneri.

Načasovanie. Kmotrík st. už pred dvomi rokmi v rozhovore pre Denník N nevylúčil, že Slovan predá, v posledných týždňoch o tom hovorí znova a dokonca intenzívnejšie. Hovorí sa, že klub by mohol predať Rudolfovi Hrubému, majiteľovi hokejového Slovana, ten to však po otázke Denníka N poprel: „S pánom Kmotríkom sa občas stretávame, ale o kúpe Slovana sme sa nikdy nebavili.“

Ako si ho budeme pamätať? Kmotrík ml. sa ocitol v náročnej pozícii už len tým, že dostal funkciu preto, že je synom majiteľa, čo si aj sám uvedomuje: „Ak by môj otec nevlastnil Slovan, nedostal by som v takomto mladom veku takúto príležitosť.“

Logicky tak naňho boli od začiatku vyššie nároky, ako predtým boli napríklad na hráčsku legendu Slovana Dušana Tittela či Petra Kašpara, dlhoročného Kmotríkovho futbalového spolupracovníka.

Do klubu navyše prišiel v období, keď pri zdĺhavej výstavbe nového Tehelného poľa celé desaťročie strávil na susedných Pasienkoch, čo bol nielen dlhé roky domovský stánok rivala Interu, ale aj absolútne nefutbalový zastaraný štadión s atletickou dráhou.

Ťažko povedať, aká bola jeho skutočná moc. Síce sa fotil s novými posilami a dokonca bol aj uprostred tímovej fotografie, no keď v lete vyhodil Weissa st., ten bol o pár dní späť.

Slovan doma dominoval, čo pred jeho príchodom nebola samozrejmosť (tituly Trenčína či Žiliny), to však pri sile jeho kádra a množstve investovaných peňazí ocenil málokto. Podarilo sa mu aj viacero pekných momentov:

keď pri treste za ultras využili pravidlo UEFA a na zápasy Európskej ligy zaplnili štadión deťmi do 14 rokov;
predaj Šporara do Sportingu, posunutie Dominika Greifa či Dávida Strelca do seniorského futbalu.

Slovan však tieto momenty nedokázal využiť na vytvorenie dlhodobej pozitívnej atmosféry okolo klubu, neustále ho totiž brzdili negatíva, o ktoré sa striedavo starali hráči, funkcionári a ultras. Napríklad aj taký pekný nový štadión, pri ktorom sa viac rozprávalo o tom, za akých podmienok a či ho vlastne zaplatí štát.

Akú mal filozofiu? Kmotrík ml. mal za úlohu dostávať klub do zelených čísel účasťou v európskych pohároch. Ak sa dostanete do skupinovej fázy jednej z dvoch najprestížnejších súťaží, takmer určite vykryjete rozpočet.

Pri tomto cieli teda nemal čas zapracovávať mladíkov ako napríklad Žilina či Trenčín, kluby, ktoré zvolili iný model stability – predávanie odchovancov.

Mal preto len jednu možnosť, a to kupovať hotových hráčov, čo mu niekedy vyšlo lepšie (Andraž Šporar), veľakrát však aj horšie.

Už jeho otcovi bolo vyčítané, že často menil trénerov, čo za éry syna pokračovalo. Nebol to však žiadny svetový unikát. Ak máte hráčov s vysokými platmi a dlhodobými zmluvami, vždy je v čase krízy jednoduchšie vymeniť trénera, ktorý často zarába aj menej ako hráči.

Alebo musíte mať niekoho ako Weiss st., ktorého stolička je oveľa pevnejšia.

Čo robil zle? Absolútne nezvládol situáciu s ultras, s ktorými sa snažil vychádzať, čo sa mu však viackrát vypomstilo, a to hlavne finančne – Slovan musel viackrát platiť pokuty či hrať pred prázdnym štadiónom, čím prichádzal o státisíce eur.

Najviac jeho povesti uškodil moment z 1. mája 2018, keď hajloval a kričal „Heil Hitler“ po tom, ako Slovan v Trnave vyhral Slovenský pohár, za čo bol neskôr aj právoplatne odsúdený.

Jeho otec ho okomentoval takto: „Z toho, čo sa stalo v Trnave, som nebol nadšený. Zrejme pre emócie a pocit krivdy sa chcel nemiestnym spôsobom postaviť na stranu fanúšikov.“

Čo si o ňom myslieť? Aj keby sme zabudli na to, že mal povolanie syn, stále zostáva hlavne jeho hajlovanie. A to – pokiaľ nepríde aspoň trochu uveriteľné pokánie – v slušnej spoločnosti musí zatieniť každé jeho manažérske rozhodnutie.

2. Saganovci na MS: Peter prekvapil, Juraj ukončil kariéru

Peter Sagan štvrtý titul majstra sveta nezískal, siedme miesto z austrálskeho Wollongongu je však vzhľadom na rozpačitú sezónu dobrým výsledkom. Ešte viac ako o Petrovi sa po pretekoch hovorilo o bratovi Jurajovi, ktorý po sympatickom výkone potvrdil avizovaný koniec kariéry. Dobrý dojem zo slovenského vystúpenia umocnili aj ostatní dvaja pomocníci Petra Sagana, ako aj Martin Svrček, ktorý pretekal v kategórii do 23 rokov.

Ako vyzerali preteky mužov? Na 266-kilometrovej trati sa početný hlavný únik dňa vytvoril až po 100 kilometroch a zásluhou lúčiaceho sa Juraja Sagana v ňom malo zastúpenie aj Slovensko. Z vedúcej skupiny odpadol 75 kilometrov pred cieľom, po návrate do pelotónu ešte symbolicky na čele hlavného balíka pomohol bratovi a potom už 33-ročný Žilinčan zosadol z bicykla. „Mrzí ma, že sme nepriniesli medailu, Peter bol k nej blízko, no takto to je. Som rád, že sa mi podarilo ukázať a byť v tom úniku a že som sa mohol takto rozlúčiť,“ citoval Juraja Sagana portál cycling-info.

V čase jeho odstúpenia sa už preteky prehupli do rozhodujúcej fázy, v ktorej mali hlavné slovo Belgičania. Tým sa podarilo dostať do vedúcej skupiny hneď štyroch cyklistov vrátane čerstvého víťaza Vuelty Remca Evenepoela, ktorý bol razom v pozícii jasného favorita na výhru.

22-ročný mladík potvrdil, že v členitých jednodňových pretekoch je takmer neporaziteľný. Niekoľkými nástupmi sa zbavil súperov a do cieľa prišiel osamote s priepastným náskokom 2:21 min. Belgicko oslavuje titul po desiatich rokoch a Evenepoel si okrem dúhového dresu pripísal aj celý rad historických rekordov. Niet divu. Veď vyhrať vo veku 22 rokov Grand Tour a o pár dní aj svetový šampionát, to je bezprecedentný počin.

V čase, keď Evenepoel už oslavoval, na trati sa diali pozoruhodné veci. O striebro a bronz mala bojovať šesťčlenná skupina z pôvodného úniku, poltucet cyklistov však na posledných troch kilometroch „pretaktizoval“ minútový náskok a tesne pred cieľom sa v boji o dve medaily z ničoho nič ocitli cyklisti z okresaného pelotónu vrátane Petra Sagana. Keďže na pretekoch absentovali vysielačky, väčšina zrejme netušila, že šprintujú o striebro a bronz. Napríklad štvrtý Wout Van Aert v cieli naznačil, že ak by vedel o šanci získať cenný kov, motivácia v cieľovom šprinte by bola vyššia.

Peter Sagan bol so 7. miestom spokojný a prísne kritériá znesie aj hodnotenie jeho výkonu. Celé preteky zvládol bez pozičnej chyby, ustál všetky selekcie v pelotóne a nestratil sa ani v úplnom závere. Pokusy o individuálne útoky neukázal, tie sa však vzhľadom na tohtoročnú výkonnosť ani neočakávali a na členitom profile mu mnohí neverili, že by mohol byť do poslednej chvíle v hre o medaily. K dobrému výsledku mu pomohli aj Matúš Stoček a Marek Čanecký, ktorí absolvovali najdlhšie preteky v kariére a pri svojom lídrovi vydržali až do posledného z 12 okruhov. Preteky dokončili 6 minút za víťazom.

Podobný výkon ako Peter Sagan predviedol v piatok aj 19-ročný Martin Svrček v kategórii do 23 rokov. Svrček takisto ustál všetky ataky v pelotóne a finišoval v hlavnej skupine. Šprint mu nevyšiel tak ako Saganovi a svoje zaváhanie si priznal. „Bolo vidieť, že mi ešte chýbajú skúsenosti v takýchto záveroch,“ hovoril, no inak bol právom spokojný. 16. miesto a predovšetkým predvedený výkon je dobrým signálom aj povzbudením, a to aj preto, že veľkú časť sezóny vynechal pre zlomeninu kľúčnej kosti a k plnej záťaži sa vrátil len pred pár týždňami.

Impulzom pre Svrčeka môže byť aj fakt, že po dvoch tituloch Juliana Alaphilippa zostáva dúhový dres zásluhou Remca Evenepoela aj tretí rok po sebe v tíme Quick-Step, do ktorého prestúpil v júli tohto roka.

3. Nová futbalová generácia je slabšia

Slovenská futbalová reprezentácia má za sebou prvý zraz pod vedením nového trénera Francesca Calzonu. Pre 53-ročného Taliana bol neúspešný. Najskôr vo štvrtok v Trnave jeho tím podľahol Azerbajdžanu (1:2) a potom v nedeľu v srbskej Bačkej Topole s Bieloruskom iba remizoval (1:1). Slovensko skončilo v Lige národov na treťom mieste, a preto aj naďalej zostáva v C-divízii.

Ak si niekto myslel, že Calzona zmení hru Slovenska po pár tréningoch, z výkonov z posledného týždňa musel zostať sklamaný. Calzona dal v týchto dvoch zápasoch šancu viacerým hráčom, ktorí sa predtým v reprezentácii neobjavovali: napríklad pravému obrancovi Kristiánovi Vallovi z poľskej Wisły Płock. Proti Bielorusku bol zase v základe krídelník Dávid Ďuriš, ktorý predtým proti Azerbajdžanu debutoval v seniorskej reprezentácii.

Calzona musí pokračovať v generačnej výmene, ale výsledky z posledného roka naznačujú, že Slovensko už nemá takých kvalitných hráčov ako pred pár rokmi. A nejde ani o príliš kontroverzný názor: Slovensko nedokáže porážať ani tímy, ktoré by mali byť papierovo slabšie. Teraz to ani nie je o zlepšujúcich sa súperoch, ale skôr o tom, že Slovensko sa veľmi zhoršilo.

Slovensko malo proti Bielorusom 16 streleckých pokusov a súper iba dva, napriek tomu len remizovalo. Už dlhodobo dopláca na problém v zakončení. Tím nemá strelca, ktorý by šance premieňal, a aj tréner Calzona povedal, že mu chýba rýchlejší prechod dopredu. Pomalá rozohrávka znamená pre súpera outsidera výhodu: dokáže sa sformovať a oveľa jednoduchšie zabrániť tomu, aby sa Slovensko dostalo do gólových príležitostí. Držať loptu ani zďaleka nestačí.

Účinkovanie v Lige národov preto bolo pre Slovensko fiaskom, hoci podľa žrebu malo ísť o jednoduchú záležitosť. Problémom je, že od minuloročného Eura vôbec nevidieť progres – práve naopak. Calzona teraz musí rozmýšľať, ako vytvoriť fungujúci systém, aby sa jeho tím dokázal pobiť o postup na záverečný turnaj.

V súčasnom stave to však vyzerá ako utópia.

Je tu však malá nádej: Calzonovi na tomto zraze chýbali hráči, ktorí hrajú za dvadsaťjednotku. Tej v baráži o postup na Euro proti Ukrajine pomohli Tomáš Suslov s Dávidom Strelcom. Pri víťazstve 3:2 boli rozdielovými hráčmi: Suslov skóroval, Strelec dokonca dvakrát. Dvadsaťjednotku čaká v utorok odveta v poľskej Bielsko-Bialej. Aj v tomto tíme nájdeme zopár hráčov, ktorí by Calzonovi možno v blízkej budúcnosti mohli pomôcť.

4. Skončil Zdeno Chára

Počas minulého týždňa sa svet športu definitívne rozlúčil hneď s dvomi legendami. Okrem Rogera Federera, o ktorom píšeme viac v nasledujúcom bode, kariéru ukončil aj slovenský hokejista Zdeno Chára.

Končí sa jedna éra. Chára je bez preháňania jedným z najlepších športovcov našej histórie a rovnako patrí medzi najkvalitnejších obrancov v histórii NHL. V najlepšej lige sveta odohral 24 sezón, počas ktorých nastúpil do 1880 zápasov.

Hoci zámorskú kariéru začínal v New Yorku Islanders, fanúšikovia si ho budú pamätať predovšetkým vďaka pôsobeniu v Bostone. Tento klub aj jeho výrazným pričinením prešiel zásadnými zmenami, ktoré viedli až k víťazstvu Stanleyho pohára v roku 2011.

Čo sa týka reprezentácie, Chára získal striebro na majstrovstvách sveta v roku 2000 v Petrohrade a ako kapitán doviedol Slovensko k nečakanému striebru v Helsinkách 2012.

O konci jeho kariéry sa diskutovalo už pred dvomi rokmi, napokon sa však dal presvedčiť Washingtonom. Posledný rok v NHL strávil v New Yorku Islanders, kde vystupoval predovšetkým ako mentor mladých hráčov.

Nebol to len hokejista. V Spojených štátoch bol Chára mimoriadne populárny nielen pre fyzické atribúty, ale aj pre svoje charakterové črty. Slovák bol v NHL známy ako najpracovitejší a najskromnejší hráč v kabíne, ktorý si pridával na tréningoch a dôkladne dbal na svoju životosprávu.

Aj preto vydržal medzi elitou vyše dve desaťročia, hoci hokej sa za posledné roky dramaticky zmenil – je oveľa dynamickejší a padá v ňom viac gólov. Chára sa však aj vďaka mimoriadnej hernej inteligencii a ochote zlepšovať sa dokázal prispôsobiť.

Okrem toho sa naučil výborne po anglicky, podporoval charitu, urobil si kurz na Harvardovej univerzite a začal sa venovať podnikaniu.

V zámorí očakávajú, že vzhľadom na svoje nesmierne znalosti a skúsenosti Chára ostane v NHL ako člen manažmentu či trénerského tímu v niektorom z tímov, v ktorých pôsobil. Najlogickejšie sa javí práve spomenutý Boston.

On sám o svojej budúcnosti zatiaľ neprehovoril, no jeho otec v rozhovore pre Sportnet povedal, že plánuje napísať knihu o svojej kariére.

5. Federer tak skoro neodíde

Zažili ste to aj vy? Váš priateľ či známy, ktorý šport nikdy nesleduje, zdieľal príspevky o Rogerovi Federerovi na sociálnych sieťach celý víkend. Aj to dokazuje, že tento Švajčiar nebol iba športovec a neovplyvnil iba športový svet.

Federer patril viac ako dve dekády k najpopulárnejším športovým osobnostiam na svete. Bol to on, na koho počas návštevy u starej mamy ukázala prstom v televízii celá rodina.

Bolo pritom úplne jedno, či hral finále na svojej obľúbenej wimbledonskej tráve, či sa objavil v jednej z mnohých televíznych reklám, alebo sme ho videli s jeho slovenskou manželkou kdesi v Smotánke.

Každý z nás má s Federerom vlastné spomienky, ktoré budú ešte dlho pribúdať.

Inak to nebude ani po piatkovej štvorhre na Laver Cupe, v špecifickom tímovom turnaji, kde sa po boku svojho najväčšieho rivala Rafaela Nadala rozlúčil s aktívnou kariérou.

Každý z nás by 41-ročnému Federerovi doprial rozlúčku vo Wimbledone, kde vyhral rekordných osem grandslamov a odohral veľa pamätných zápasov, ale trikrát operované koleno bolo proti.

Ťažko sa to počúva. Federer, jeden z najdominantnejších tenistov v histórii, už dvojhru na špičkovej úrovni nezvládne. Ani na prestížnom Wimbledone, ani na domácom turnaji v Bazileji.

Hlava by to zaiste zvládla, telo však nie.

Aj napriek tomu sme videli viac ako len dôstojnú rozlúčku s tenisovou ikonou. Federer dnes môže vyhlásiť, že veľkú trojku (Federer, Djoković, Nadal) spojil pri tej najlepšej príležitosti – jeho rozlúčkovom stretnutí, za čo mu bude po rokoch vďačný každý tenisový fanúšik.

Ale nebojte sa. Federer z vašej obrazovky tak skoro neodíde. Nevylúčil, že by v budúcnosti skúsil komentovať tenisové zápasy. Vylúčené určite nie sú ani exhibície, ktoré budú zaiste pútať mimoriadnu pozornosť.

Napríklad s Nadalom odohral 40 vzájomných zápasov a španielsky futbalový klub Real Madrid by rád zorganizoval veľkolepú exhibíciu na zmodernizovanom štadióne Santiaga Bernabéu.

Federer, ktorý Laver Cup pred rokmi inicioval a je jeho spolumajiteľom, by sa mohol časom stať aj nehrajúcim kapitánom tímu Európy, ktorým je teraz Björn Borg. Laver Cup vznikol aj preto, aby spájal odlišné generácie, ktoré ovplyvnili tenis.

Federer ho ovplyvnil ako málokto, takže nikam neodchádza.

Víťaz a porazený týždňa:

Víťaz: Roger Federer a Zdeno Chára

Tieto dve legendy svetového športu sa minulý týždeň definitívne rozlúčili s kariérou, pričom na oboch budeme spomínať nielen ako na skvelých športovcov, ale aj ako na vplyvné osobnosti.

Porazený: Ivan Kmotrík ml.

Už bývalého viceprezidenta Slovana Bratislava si navždy budeme pamätať ako toho, čo funkciu dostal pre to, že klub vlastnil jeho otec. A budeme si ho pamätať ako toho, čo hajloval.